Nakuknite na môj druhý kávovo-knižný blog :-)

>>> Little Caffeine World <<<

Prosinec 2008

Robiť unáhlené závery sa nevypláca

29. prosince 2008 v 16:10 | Sandy |  My blog, my life
Ja som strašná! Ja viem...začnem niečo robiť, no len keď sa naskytne menší problém, ihneď to vzdám...a tak nič nakoniec nedotiahnem do konca...

Máte právo si o mne myslieť, čo len chcete...že mením nápady z hodiny na hodinu...ale tento nápad už hádam meniť nebudem...

Že tak ležím v posteli, oddychujem, rozmýšľam...a tak ma napadne...ja nemusím prestať písať ďalšiu poviedku len preto, že druhá časť sa mi nepáči (teda, mne sa znepáčil celý dej, ktorý som tam pôvodne chcela dať...ale teraz je to už jedno...).

No, stručne povedané...budem pokarčovať aj v tejto druhej poviedke...
Bude ma to zrejme stáť trošku námahy XD lebo zruším všetko, čo som k nej zatiaľ napísala...a dám tam úplne iný dej, ako som plánovala. (Ináč tento druhý dej som chcela dať zas do inej poviedky, ale nakoniec to dopadlo takto :D...no, radšej neriešte...)

Ale hlavné je, že pokračovať budem :D

Chcela som byť originálna...ale...

29. prosince 2008 v 13:11 | Sandy |  My blog, my life
...ale ja a originalita...ee..to proste nejde...

Začala som písať ďalšiu kapitolku ŽMN...ale čím ďalej, tým viac to tiahlo k pesimizmu, depresivite..a k nezáživnosti...proste ma to naštvalo a hneď som zošit odložila čo najďalej odo mňa....
Myslela som, toto bude konečne niečo zaujímavé...niečo lepšie...ale hlboko som sa mýlila. Je to proste otras!....prepáčte mi to (hlavne Sunny...dik za komentáriky XD...to si ma milo prekvapila :DDD)...ale s tým sa už naozaj nedá nič robiť... Teda...vlastne napadajú ma 2 možnosti: Tá prvá je, že to urobím ako jednorázovku...a samozrejme to ešte predĺžim....a tá druhá...začnem písať ďalšiu poviedku (ale už takú otrepanejšiu..bude trošku súvisieť s Twilightom)...a túto napísanú časť by som vložila do nej...(ale keď príde na ňu čas XD)...takže, poraďte mi prosím, čo by bolo asi najvýhodnejšie....ale ako jednorázovka..no nwm či by to aj tak stálo zato...

Ďalšia vec je (už trošku optimistickejšia :D)...že už viem približne, ako bude vyzerať ďalšie kapitolka TŠŽ...len to nejak musím ešte napísať a skompletizovať...a ujasniť pár nedostatkov :D a samozrejem potom to dať už len sem XD...ale aj tak, nečakajte ju tu tento rok XDDD

No..a ešte niečo trošku od veci...
Dnes mám celkom dobrú náladu, i keď ráno, keď som vstala, mala som pocit, akoby mi po hlave prešiel parný valec...proste mi šla prasknúť...a pridalo sa k tomu ako inak aj hrdlo a nos, ktorý bol brutálne zapachatý...vyničila som už asi 3 balíčky vreckoviek (ak nie aj viac...),ale ako hovorím, nálada sa mi stále udžiava medzi kladnými hodnotami XDD...len dúfam, že to aj vydrží...

1.kapitola- ŽMN

28. prosince 2008 v 19:57 | Sandy |  Žijú medzi nami
Bežala som tmavým lesom. Vôbec som nevedela, kde som, ani kam sa chcem vlastne dostať. Na mysli som mala len jediné- újsť. Utiecť čo najďalej od toho človeka, ktorého som stretla. Vlastne...ani neviem, či to bol vôbec človek... Na prvý pohľad vyzeral, ako krásny záhadný anjel...ale jeho oči...na také sa proste zabudnúť nedá...oči, ktoré by ste nechceli vidieť ani v tej najhoršej nočnej more... Boli tmavé ako noc...ale po okrajoch svietili do rubínovo červena. Pri tom pohľade som dostala panický strach. Nevedela som, čo skôr...kadiaľ sa mám pohnúť...Hoci som si vybrala ktorýkoľvek smer, vždy stál priamo predo mnou. Moje výkriky sa museli ozývať po celom lese. Avšak von ma nemohol počuť nikto. Na to bol tento les až priveľmi ďaleko od ľudskej civilizácie. Keď som si už myslela, že je koniec, že nemá zmysel utekať, schúlila som sa do klbka...a čakala...

Udialo sa naraz niekoľko vecí. Najprv som ucítila strašnú bolesť na predlaktí pravej ruky. Akoby mi tam niekto zabodol ostrý nôž...alebo...akoby ma niečo uhryzlo...Potom som začula nejaké zavytie...pozrela som sa, čo sa deje. Vedľa tej obludy (nemám právo nazvať to človekom) stál obrovský vlk. Ale bol taký veľký, že som si najprv myslela, že je to medveď...ihneď zaútočil na tú postavu. Začala sa hotová bitka. Všade lietali kúsky oblečenia...a ani neviem, čo všetko možné... Tento moment som ihneď využila...posledná možnosť utiecť...

A tak som len bežala, pomedzi tie husté stromy a kríky, celá doškriabaná, doudieraná...premočená... Nohy sa mi každú chvíľu zaplietali o korene stromov, ktoré vytŕčali zo zeme. Koľkokrát som spadla, už ani nemôžem spočítať. Ale vždy som sa nejako snažila postaviť...nesmela som zastaviť...keby som sa zastavila, čo i len na sekundu, hrozilo mi, že prídem o život. A čím týchlejšie som išla, tým viackrát som spadla. Srdce mi išlo od strachu i od vyčerpania vyskočiť z hrude. Vravela som si...už len chvíľu...a budem von...ale tá chvíľa neprichádzala...

Zrazu sa mi zazdalo, síce netuším, či to len nebola nejaká fatamorgána, ktorá sa mi vynorila v hlave, ale zbadala som jasné svetlo prenikajúce zpomedzi stromov. Žeby len predsa? Žeby sa na mňa konečne usmialo šťastie a ja dostala von z tohto nekonečného lesa?...Ale osud mi neprial ani v tento okamih... Jedna noha sa mi opäť zaplietla o konár na zemi....spadla som...ale tentokrát som už nemala silu postaviť sa... Bolel ma každý kúsok tela. Ale najviac tomu napomáhala ukrutná bolesť na ruke. Akoby sa mi dostala do nejakých neviditeľných plameňov a začala mi horieť...A ten plameň sa začal postupne rozširovať po celom tele... Keď som sa tam pozrela, mala som tam odlačok po uhryznutí...tým tvorom...

Celá som sa triasla od bolesti...od vyčerpania...slzy mi zaliali celú tvár...v hlave sa mi zrazu ako na plátne premiatol celý môj uplynulý život...všetky šťastné udalosti, ktoré som zažila...už nikdy sa mi nič podobné nestane...už nikdy neuvidím mojich najbližších...tých, ktorých mám rada...dokonca ani tých, ktorých nenávidím...toto je koniec...schúlila som sa do malého klbka...a na viac si už nepamätám...

Taký úvodník...alebo ako som k tomuto nápadu prišla...

28. prosince 2008 v 19:52 | Sandy |  Žijú medzi nami
Včera som dočítala druhú časť z Twilightu (presnejšie...bol to už dnešok XDD)...A malo to takú odozvu, že v noci mi asi prešiblo XD a snívalo sa mi, že som upír :DDD....Ale predsa to len malo nejaký zmysel. Pretože práve ten sen ma dokopal k tomu, aby som napísala ďalšiu poviedku :D...síce ja mám tých poviedok už na mysli toľko, ale ani jednu som ešte nezačala písať. Ale proste ten sen mi nedal dnes pokoj, až kým som nezobrala do ruky pero a nenapísala to.

Poviedke som dala názov Žijú medzi nami...je to vlastne o upíroch...a vlkolakoch a veci s tým súvisiace :D...ale bude to mať len pár kapitol (aspoň myslím, možno, že sa rozpíšem, a bude z toho aj niečo väčšie...ale to pochybujem XD)...a...bude to dosť...pesimistické a depresívne dielo...a to kôli mojej nálade v posledných dňoch...teda...niežeby som mala nejakú depresiu alebo čo XDD to nie! :DD...ale najviac tomu napomáha to blbé počasie a moje prechladnutie...a že mi je večne zima...a som často nervózna...

Ináč, upozorňujem, toto je moje prvé depresívne dielo...takže berte na to ohľad :DDD...a kritizujte všetko, čo sa len dá XDDD

Upozornenie: Príbeh sa nezakladá na žiadnych reálnych udalostiach ani postavách. Všetko je vymyslené a väčšina miest a postáv patrí S. Meyerovej.

Dear Diary...alebo moje nezmyselné keci...

27. prosince 2008 v 21:11 | Sandy |  My blog, my life
Jaaj...zas to sprosté prechladnutie...každú chvíľu mi tečie z nosa, mám ho večne zapchatý...a odkedy som si doňho striekla taký sprej, ešte sa to zhoršilo...ale proste keď mne sa nedá dýchať (hlavne v noci), ja si tam dačo musím nakvapkať! A potom na to aj doplatím...ráno sa zobudím s ešte viac zapchatým nosom a totálne suchým hrdlom, v ktorom ma večne škriabe (aspoň že mám taká cukríky fájne XD...ktoré mi to zlepšujú :D)....

Takže keď to tak zhodnotím, tieto prázdniny sú úplne na figu (ale zas určite lepšie akoby som mala kýchať v škole XD)....a to aj preto, že nie je sneh...nemôžem sa ísť lyžovať (vlastne s týmto blbým prechladnutím by som aj tak nemohla :(...)....a napriek tomu je takááá zima, že sa mi vôbec nechce vychádzať von...brrrr..... A tak len celý deň vysedávam (teda, doobedu spím XD) pred TV, počítačom...alebo teraz v poslednom čase (presnejšie včera :D) som začala konečne čítať jednu knihu, ktorú som si kúpila...ale obávam sa, že aj tá už bude čochvíľa prečítaná...lebo včera som nad ňou sedela od 13. do...no asi 23....takže som prečítala vyše 400 strán...a ostalo mi už len necelých 100...(ja viem, zdám sa vám divná, ale keď mňa niečo už naozaj ale fakt zaujme, ja od toho nedokážem odísť!!! XD)....(napr. povinné čítania do školy, ktoré ma nezaujímajú, čítam aj 3 týždne...aj keby to bola 100 stranová kniha...)

No, myslím, že sa predsa lan pustím do pokračovania poviedky...alebo, keď ma nič nenapadne, rozmýšľam (ale už fakt silno) aj nad ďalšou...ale najprv ma musí kopnúť tá hlúpa múza, ktorá odišla už asi pred 2 týždňami...

Tak, papa...a sry...dnes tu naozaj len trepem nezmysly...

8.kapitola

25. prosince 2008 v 22:01 | Sandy |  Tvár štyroch živlov

No konečne tu pridávam tú sľúbenú kapču :D....neviem, zdá sa mi trochu čudná...ale veď posúďte sami XD...mimochodom...budete mi museť prepáčiť chyby...lebo sa mi to už nechce za sebou čítať...fakt sorry...hádam to pozdejšie opravím...

Vianoce...alebo stereotyp?

24. prosince 2008 v 22:52 | Sandy |  My blog, my life
Mám pocit, že Vianoce prestávajú byť, čím bývali. Akoby všetko prechádzalo do toho istého stereotypu... Viem, možno sa vám budem zdať divná, ale akoby pre mňa už strácali to kúzlo...

Najskôr slávnostná večera, potom rozbaľovanie darčekov...a teraz len sedím pred notebookom a ťukám do klávesnice nezmyselné slová...

Mala by som sa tešiť...vlastne ja sa aj teším...ale...je to proste divné...a tí, čo ma nepoznajú, to len ťažko môžu pochopiť...tento rok sa stalo veľa udalostí, ktoré zmenili a poznačili môj život...

No, dúfam, že som vás nejak veľmi nedeprimovala, to som teda v úmysle nemala XD...ale jednoducho som to musela niekde napísať...

Tak teda dúfam, že vy stále prežívate tie krásne radostné Vianoce so svojimi blízkymi, ktorých máte radi a taktiež, že od Vás to kúzlo ešte neodišlo...

PS: Kapitolku som chcela pridať už včera, ibaže uprostred písania nám nejak vypadol net, tak nakoniec z toho nič nebolo...našťastie som to stihla skopýrovať do wordu, ale aj tak to musím ešte dopísať a snáď to čoskoro dám aj sem :D

Paa, Sandy :D

Angels

23. prosince 2008 v 0:07 | Sandy |  Obrázky
Ja viem, ja som hrozná...články nepidávam žiadne, ale namiesto toho sa tu len zhŕňajú obrázky...ale proste keď ja nájdem nejaký pekný obrázok...ja nemôžem odolať!

Tak mi to prepáčte...ale už sľubujem, že v blízkej dobe pribudne aj kapitolka :D (aj keď pre mňa je blízka doba dosť široký pojem XD)

Ešte som tu chcela dať jeden taký krásny...s takou básničkou...ale nejde, lebo je príliš veľký :(( a ten bol práveže ten najkrajší...

Dreams or reality?

21. prosince 2008 v 21:50 | Sandy |  Obrázky
Takže ako som tento obrázok objavila, musela som ho tu hneď dať...

Čo si vyberiete? :D

7. kapitola

20. prosince 2008 v 22:51 | Sandy |  Tvár štyroch živlov
A máme tu ďalšiu kapitolku. Pôvodne mala byť dlhšia, ale nakoniec som sa rozhodla, že tú druhú časť dám ako ďalšiu kapitolu, lebo ešte ani niej e celkom dokončená. A potom by ste zrejme museli dlho čakať :D...No, dúfam, že sa vám bude páčiť a ospravedlňujem sa za chyby...