Nakuknite na môj druhý kávovo-knižný blog :-)

>>> Little Caffeine World <<<

1.kapitola

5. prosince 2008 v 22:17 | Sandy |  Tvár štyroch živlov
No, tak som sa dnes nejak rozpísala :) Pridávam hneď 2 kapitoly. Dúfam, že sa vám to bude páčiť. Tak klik na CČ x))




Dnes som bola 1. deň v škole. Škoda, že už skončili prázdniny, boli sme na dovolenke v Grécku. Chýba mi to more, to teplo a aj večerné žúrky. Boli sme tam aj spolu s Nelinou rodinou (naši rodičia sú veľmi dobrí kamaráti), takže si to zrejme viete predstaviť, keď sa stretnú pri mori 2 najlepšoe kamarátky :D

No, ale vráťme sa späť do reality. Dnešný deň prebehol celkom fajn. Najprv sme mali uvítanku pred školou, ale začalo tak strašne liať, že sme museli ísť do vnútra (ako, máme v škole jednu veľkú privítavaciu sieň, ale tá je v súčasnosti v rekonštrukcii). Tak sme sa teda napchali každý do jednej triedy a riaditeľ čítal všetko v rozhlase. Samozrejme, nik ho nepočúval. My s Nelou sme sa začali baviť o prázdninách. Boli pri nás ešte Bela s Janou.

,,No ako, Nela, ešte stále udržuješ kontakty z dovolenky?" spýtala som sa s úškrnom.

,,Jasné! Síce už len s dvoma, Mikom a Stewom, ale..."

,,A s tým Čechom...počkaj, Karelom...s tým už nie?"

,,Ha, Karel, tomu som naposledy poslala správu pred tromi týždňami a už sa neozval."

,,...hm, to je smutné" snažila som sa tváriť smutne, ale moc to nešlo. Potom sme sa obe na seba pozreli a spustili výbuch smiechu. Bela s Janou sa nás len hľadeli, akože či sa nám nič nestalo. Tak som im to teda vysvetlila. ,,Viete, Karela sme stretli na pláži. Taký milý chlapec, ale strašne hanblivý. No a...trošku sme si z neho chceli spraviť srandu..."
Vtom sa začali smiať aj oni dve.

,,Ale, ale nejak vám je veselo." prerušil nás chlapčenský hlas za mojím chrbtom. ,,Povedzte to aj nám. Aj my sa chceme zasmiať." povedal druhý hlas. Ani som sa nemusela otáčať a hneď som vedela, kto to je.
,,Nathaniel, počúvaj, do toho ťa nič." povedala som a moja nálada začala rapídne klasať.
,,Ale Cass, ešte je len prvý deň a ty si na mňa už zlá. Počúvaj, mohli by sme sa už konečne udobriť."
,,S tebou? Nikdy! Ty si ten posledný človek, s ktorým by som sa chcela priateliť." Zodvihla som sa zo stoličky, ani som sa na neho nepozrela a odišla na druhú stranu triedy k Bony.
,,A mimochodom, nevolaj ma Cass!" zakričala som ešte na neho.

Jaj, Nathaniel. Neznášame sa od prváku. Už keď sme sa prvý raz stretli, nejak sme si nepadli do oka. Keď sa stretneme, len sa hádame, alebo v iných prípadoch sa celkom ignorujeme. Proste, sme ako oheň a voda. Asi by som ho ešte mala opísať. Výzorovo musím povedať, že nie je celkom na zahodenie (veď po ňom ide polovica dievčat :D)...ale...nie je môj typ. On je blondýn, a ja som skôr na čiernovlasých. Jediné, šo sa mi na ňom páči, je ofina. No, a samozrejme, ako každý blondýn, má modré oči (aj keď sa mi občas zdá, akoby šli nejak dočierna, pretože sú strašne tmavé). No, čistý ariec. Vysoký je...no možno nejakých 5-7 cm nadomnou (aj keď sa mi zdá, že že cez tieto prázdniny hodne podrástol. Ale to aj ja!).
No, myslím, že by to o ňom už stačilo. Lebo mi stačí naňho len pomyslieť a náladu mám pod nulovou hodnotou...

Ešte by som mala spomenúť jeho kmaráta Chrisa. On je celkom iný. Je milý a priateľský. S ním sa môžem normálne porozprávať. S Nelou sú výborní kamaráti (myslím, že keby som tu nebola, boli by oni najlepší kamaráti. A že vraj priateľstvo medzi medzi chlapcom a dievčaťom neexistuje. Figu! Stačí sa na nich pozrieť a hneď zmeníte názor). Chris je celkom zlatý aj tak vzhľadom. Má tmavo hnedé kučeravé vlasy a orieškové oči. Avšak výškou je asi taký, ako ja. A má vždy takú peknú, opálenú pokožku. Však oni sú každý druhý týždeň na nejakej dovolenke. No dobre, možno preháňam, ale ak neprecetoval už polku sveta, tak ja som potom pápež...

No dobre, už som odbočila od témy. Teda, išla som na druhú stranu triedy, samozrejme Nela ostala ešte s Chrisom, a rozprávala som sa s Bony (ona je taká dobrá dušička. Dá sa s ňou rozumne porozprávať).

Po nejakej polhodinke nás už pustili. Dali nám ešte rozvrhy a šli sme sa povybaľovať. Ja som v izbe (ako inak) s Nelou. A ešte je pri nás Bony a Bela s Janou (oni sú tiež také naj kamošky).
Myslím, že tento rok nás celkom dobre podelili. Nie ako minulý, čo sme boli s takými namyslenými pipkami... Jedinou nevýhodou je, že sme blízko chapčenských izieb. Zrejme tušíte prečo...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Sunny Sunny | Web | 14. prosince 2008 v 20:05 | Reagovat

tuším, tuším XDDD....eh, nechce sa mi písať dlhý koment, snád to neni zlé......no jednoducho BOMBA a IDEM NA DALSIU LEBO MA ROZTRHNE (a nie kvôli tomu, že som sa dnes prejedla, to nieeee xD)

2 capepeidy capepeidy | Web | 15. prosince 2008 v 20:48 | Reagovat

ja netusim? ale zatial to ma vsetko co to ma mat je to vtipne  da sa to citat a ten humor sa mi paci ale mohla by si este viac pisat bo ma to nejka chytilo a nato ze pises v ja rozpravani ti to ide velmi dobre :)

3 Alcarin Alcarin | E-mail | Web | 17. února 2009 v 22:03 | Reagovat

Heh ale mám podobné pocity ako sunny :D

4 Marťa Marťa | Web | 14. dubna 2009 v 20:41 | Reagovat

líbí se mi to, je to sranda... snad jen by to chtělo víc děje, ale to se časem podá :) jdu na další kapitoluu!

5 Quileutte Quileutte | Web | 25. února 2011 v 16:10 | Reagovat

super kapitola... :D

6 Dan Dan | E-mail | Web | 1. srpna 2012 v 19:09 | Reagovat

No, toto sa mi páčil oveľa viac ako prológ :) je tam menej smajlíkov a nie je to už tak voľne písané ;) aj keď mi to stále pripomína skôr denník :) Môžem sa spýtať koľko si mala rokov keď si to písala ? :) s pozdravom Dan :)

7 Sandy Sandy | 1. srpna 2012 v 22:18 | Reagovat

[6]: No tak ako ja som to aj mienila písať v takej tej denníkovej forme, čiže to bol prakticky zámer :-) preto aj ten ľahší, voľnejší štýl a tak.
A mala som 16, dovtedy žiadne skúsenosti s písaním, preto vlastne aj teba teraz obdivujem, že píšeš prvú poviedku a už si ma obehol hneď o niekoľko úrovní :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama