Nakuknite na môj druhý kávovo-knižný blog :-)

>>> Little Caffeine World <<<

2. kapitola

6. prosince 2008 v 18:34 | Sandy |  Tvár štyroch živlov
Takže, tá sľúbená druhá kapitola...


,,Sandy, vstávaj."

,,Čo...čo sa deje? Ja chcem ešte spať..."

,,Sandy, o 5 minút začína vyučovanie." konečne som otvorila oči a videla, ako sa nadomnou skláňa Bony. ,,Bony? Čo sa deje?...Jáj, škola, bože...ja som zaspala...a kde je Nela?"
Ani som nestačila dopovedať a ucítila som na hlave niečo mokré.

,,Nela, ale ona je už hore..." povedala Bony potichu Nele.

,,...uuups..."

,,Nela, ja ťa zabijem!" vyskočila som z postele a začala ju naháňať po izbe. ,,Mám celú mokrú hlavu, nevieš ako si ju mám usušiť za päť minút?!"

,,...no, vlastne už len dve...A ja už idem. Mám dejepis...a vy asi bilógiu s polkou C triedy, ak som sa dobre pozrela na rozvrh..." povedala Bony a odišla.

,,Cass, prepáč. Ja...som myslela, že ešte spíš." ospravedlňovala sa Nela.

,,No však dobre. Vlastne je to moja chyba. Zaspala som."

,,Ale mala si sa vidieť, ako si sa tvárila" povedala Nela po chvíľke a začala sa smiať. Samozrejme som sa k nej hneď pridala.

,,Ináč, práve začalo vyučovanie" nahodila Nela len tak mimochodom.

,,Ach jaj, čo budeme robiť...Mám mokré vlasy, som v pyžame..."

,,Len nepanikár. Počúvaj. Od čoho máš svoje schopnosti? Rýchlo si vyfúkaj hlavu, ja ti zatiaľ nechystám nejaké veci a ideme."

,,Ty si poklad, Nela." usmiala som sa a šla som do kúpeľne. Za dve minúty som mala vlasy suché. Fakt. Ešte skôr, akoby som použila fén. Len to trošku potom na mojej hlave vyzeralo, ako po výbuchu, ale nejak som to rozčesala, dala trochu gélu a bolo. Ešte som si vyčistila zuby, jemne sa namaľovala a šla do izby. Nela mi zatiaľ vybrala tmavomodré rifle, čierne tielko a čiernu mikinu s kapucňou. Síce ja čiernu veľmi nemusím, toto je skôr Nelin štýl obliekania, ale už nebol čas, a tak som si to rýchlo dala na seba, ešte sa obula a šli sme.

,,Inak, Cass, kde máme vlastne ísť?" opýtala sa Nela.

,,Keby som tak vedela...učebne biológie sú tri. A každá na inom poschodí."

Ako sme tak hútali, šiel okolo nás jeden prvák. ,,Ahojte, neviete, kde je učebňa fyziky?" spýtal sa.

,,No, podľal toho, ktorá. Sú dve." povedala som mu.

,,F2" ihneď odvetil.

,,Tak tá je na druhom. Hneď, ako vyjdeš po schodoch, zaboč vpravo a druhé dvere." povedala Nela.

,,Ďakujem." poďakoval sa a chcel odísť. Ja som ho však ešte zastavila.

,,Aj ty si zaspal?" opýtala som sa ho.

,,Áno. A ešte som tu prvý deň a moja orientácia je fakt hrozná."

,,My ťa chápeme. To isté sme prežívali minulý rok. Ale neboj, za dva týždne tu budeš ako doma." utešovala som ho.

,,A vy máte voľnú?" opýtal sa nás.

,,Nie, máme biológiu, ibaže nevieme, v ktorej učebni. Tiež sme zaspali." odpovedala som mu.

,,Aha...a s kým ju máte? Viete, mám tu nejaký rozpis predmetov, učební a ktorý učiteľ kde učí. Ibaže tu ešte chýba, kde sa tie učebne nachádzajú." povedal s úškrnom.

,,Počkaj, tuším s Bannerom." povedala zamyslene Nela.

,,S Bannerom? S tým mám aj ja tretiu hodinu. Je to v B3. Ale kde to je..."

,,Vážne? Ďakujeme! To je hneď tu zarohom. Poďme, Nela." ťahala som ju. ,,Už meškáme skoro 20 minút."

,,Počkajte!" zakričal ešte za nami. ,,Ako sa voláte?"

,,Ja som Cassandra, ale volajú ma Cass alebo Sandy. A toto je Nela." predstavila som nás.

,,Ja som Tommy. Viete, chcel by som sa spýtať, čo by ste mi poobede nemohli poukazovať trošku školu..." spýtal sa neisto.

,,No jasné!" povedala som. ,,Tak o tretej sa stretneme tu. Môže byť?"

,,Dobre. A ešte raz ďakujem." a odišiel.

,,Aj my tebe!" zakričali sme obe a rozbehli sa na koniec chodby. Zabočili sme doľava a stáli sme pred dverami.

,,Takže natri, hej?" pozrela som na Nelu a ona prikývla. ,,3, 2,...1..." zaklopala som. Z dnu sa ozvalo "Ďalej". Vošli sme teda dovnútra. ,,Dobré ráno. Prepáčte, že meškáme, ale..." nestihla som ani dopovedať... ,,Zaspali ste?" spýtal sa s úsmevom učiteľ.
,,No...tak trochu áno..." povedala Nela. Niekde zprava som začula tichý smiech. Pozrela som sa tam a zbadala koho iného, ako Nathaniela s Chrisom. Obaja si niečo šuškali a uškŕňali sa. Ja som len prevrátila oči a čakala, čo ide profesor povedať.

,,No, dostal som príkaz, že keď niekto príde neskoro na hodinu, mám dávať trest. Ale keby som to dnes praktizoval, tak by ich dostalo z tejto triedy asi desať ľudí." Povedal a stále bol vysmiaty. Trochu som si vydýchla. Aspoň jeden normálny učiteľ...
,,Takže, tentoraz vám to ešte odpustím, ale nabudúce sa snažte prísť skôr." povedal a rukou kývol na dve voľné miesta, nanešťastie rovno oproti učiteľského stola."

,,Ďakujeme. Budeme sa snažiť." povedala som a šli sme si sadnúť. Zvyšok hodiny prebehol celkom v pohode. Učiteľ voľačo vysvetľoval, ale my sme nemali šajnu o čom, lebo sme tam dvadsať minút neboli. Potom zazvonilo a všetci sme sa porozdeľovali na ďalšie hodiny.

Dnešok prebehol celkom v pohode, na to, že to bol začiatok roka, a tak sme sa ešte nič neučili. O druhej som šla na obed, tam som sa stretla s Nelou (ona mala poslednú telesnú a ja literatúru).
,,Tak čo, aký bol prvý deň?" spýtala som sa jej.
,,No, v pohode. Takmer všetky hodiny mám, keď aj Chris, a tak sme väčšinou sedeli spolu. A ty?"

,,No...žiadne hodina s Nathanielom. Takže super! teda...prvú nerátam" obe sme sa zasmiali a naložili si jesť.
,,Ináč, ja dnes nemôžem s vami o tretej." povedala Nela.
,,Čo? Jáj. Aj som zabudla. Tommy. No tak dobre. Pôjdem len ja. A kde ideš?"
,,No, dnes je utorok. A v utorok a štvrtok budem mať poobede volejbal."
,,Jáj, ty športovec jeden. Mne stačí už len telesná dvakrát do týždňa." povedala som s úsmevom.
,,No dobre, tak ja idem. A užite si to s Tommym!" zakričala na mňa ešte Nela a už bola preč.

,,Ale, ale, koho to tu nevidím." zastal predo mnou blonďatý chlapec. ,,Ako sa máš? Počul som, že máš dnes rande." povedal s úškrnom.
,,Sklapni, Nathaniel. Teba do toho nič, kam ja idem. A okrem toho, nevieš, že je neslušné počúvať cudzie rozhovory?" Dala som si ruky vbok a pozrela mu do očí. Dnes mi nesmie pokaziť náladu.
,,No, vieš, to sa naozaj nedalo prepočuť, že tak si to uži s Tommym. Kto to vlastne je?"
,,Počúvaj," a už mi fakt začala klesať nálada, ,,ešte raz ti opakujem, že tebe to môže byť jedno, kam ja idem a s kým. To je len a len moja vec. Čo, nebodaj žiarliš?" opýtala som sa a zaškerila sa.
,,Čo? Akože na teba? Nemám dôvod..." a začal sa rehotať. V tú chvíľu by som mu najradšej jednu vrazila, ale akurát prišiel k nám Tommy... ,,Ahoj, Cass. Ja, len či to o tretej ešte platí."
,,Ahoj, Tommy, samozrejme... Alebo vieš čo? Môžme ísť hneď teraz." povedala som mu milo a odišli sme. Nathaniela som úplne odignorovala.

,,A kde je Nela? Ona nejde?" opýtal sa Tommy.
,,No, vieš, akurát má volejbal. Takže nemôže." odpovedala som mu.
,,No, nevadí, môžme ísť s ňou nabudúce...teda...myslím, ak všetko dnes nestihneme..." povedal Tommy a ja som ho začala prevádzať po škole. Cestou sme sa rozprávali a zistila som, že je to celkom fajn chlapec. Na svoj vek je aj dosť dosť vyspelý, a vraj je najstarší z triedy. Máme aj veľa spoločného. Neznáša fyziku, matiku a veci podobné a rád maľuje.
Keď som mu ukázala vnútro školy, prešli sme von a previedla ho po okolí. Veľmi sa mu tam páčilo, ale začalo sa stmievať, a tak sme sa dohodli, že sa zajtra stretneme zase a ukážem mu ostatok.

Keď som vošla do izby, Nela už ležala na posteli a počúvala MP3. Bola tam aj Bony a čítala si nejakú knihu. Jana s Belou sa zrejme ešte flákali povonku. Keď ma Nela spozorovala, dala si dole slúchatká a spýtala sa: ,,No, čo, ako bolo?"
,,No, celkom fajn. Tommymu som všetko poukazovala, ale okolie sme už veľmi nestihli, keďže sa začalo stmievať." vyvalila som sa k nej na posteľ.
,,Stretneme sa aj zajtra. A dúfam, že už pôjdeš aj ty."
,,Dobre, pôjdem." povedala s úsmevom a dala si slúchatká do uší. Ešte som sa jej chcela niešo opýtať, ale videla som, že je strašne unavená po tom tréningu, a tak som ju nechala tak. Išla som sa teda osprchovať a prezliekla som sa do pyžama. Bolo síce ešte len 8 hodín, ale ja som mala na dnes už toho dosť. Tak som si potom sadla ešte k Bony na sedačku a rozprávali sme sa. O nejakej deviatej vbehli dnu Bela s Janou (bolo na nich vidieť, že majú niečo v sebe) a začali nám vyprávať, čo všetko robili. O nejakej desiatej som šla už spať (Nela bola už dávno pobratá v ríši snov) a potom šli spať aj ostatní.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 nezvetsna nezvetsna | Web | 6. prosince 2008 v 20:12 | Reagovat

Super hneď si ta dam medzi priatelov

2 Sunny Sunny | Web | 14. prosince 2008 v 20:14 | Reagovat

nehovor snád, že ces bude s tým tommym randiť!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!ved je od nej mladsííííí!!!!!!!!!!!!!!!a k tomu si mi ho poriadne neopísala!!!!!ako si mám predstaviť, ako idú po chodníku ked sa nemám čoho chitiť??????

....eh, no ale jednoducho sa mi to páči, to je poznávacie znamenie (myslím to, že melem xD) xDD

3 sandy sandy | 14. prosince 2008 v 21:32 | Reagovat

noo...tu je este dost tych nedostatov....budem sa snazit ich poopravit :DDD

4 capepeidy capepeidy | Web | 15. prosince 2008 v 20:59 | Reagovat

mas tam strasne vela preklepov inac pohodicka a je ravda ze niektore useky su moc strohe ale nejak mi to az tak neprekazalo ale to neznamena ze by si to mala nechat tak rozpisane to moze byt este ovela zazivnejsie :)

5 Marťa Marťa | Web | 14. dubna 2009 v 20:51 | Reagovat

souhlasím s cepepeidy :).. celkově dobře napsané, ale něco mi tam pořád schází... nevím co :D, jinak děj supr, tipnu si, že tomu Tommymu se bude líbit ta Nela.. nevím, uvidíme příště
zatím ahoj

6 Huyana Huyana | Web | 31. května 2013 v 11:58 | Reagovat

Heh, na to, že si začínala je to celkom dobré. :-)
Jasné, že je tam pár múch, ktoré si určite neskôr vychytala...veď uvidím, keď si prečítam zvyšné. :-)
Ja som začala písať tiež asi v druháku na gympli a nebola to bohvieaká sláva. Vlastne to mala byť len poviedka na slovenčinu, ktorú som doma rozpísala na príbeh "The storm", ktorý nie je stále dopísaný. :D Keď niečo píšeš s ročnými odstupmi a podobne, tak sa nie je čo čudovať. :D Ale tak treba sa snažiť a aj ja dúfam, že moje terajšie kapitoly sú oveľa lepšie...neviem no. :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama