Nakuknite na môj druhý kávovo-knižný blog :-)

>>> Little Caffeine World <<<

5. kapitola

14. prosince 2008 v 23:04 | Sandy |  Tvár štyroch živlov
No...tak pridávam ďalšiu kapitolku. Táto bude taká...trošilinku depresívnejšia, smutnejšia...a udeje sa v nej taký ,,menší" zvrat udalostí...no, ďalej už neprezradím...ak chcete, prečítajte si...a píšem to už dosť pozde, takže sorry za chyby...a aj sa ponáhľam spať, lebo zajtra píšeme písomku z chémie...a tak to vyzerá, že okrem toho, že nebudem nič vedieť, budem aj nevyspatá...tak majte sa :)



Prešli dva týždne od môjho vodného incidentu. Bola sobota, a tak som sa neponáhľala k skorému vstávaniu. Vlastne, to nik z našej izby. Akurát Bony bola hore už od deviatej. Teraz si čítala nejakú knihu. Knihomoľ jeden. Ako, nevravím, že ja knihy vôbec nečítam, ale ona...sa mi zdá, že to už trochu preháňa. No čo, aj takí sú ľudia...

Musela som sa prevrátiť na druhú stranu, pretože mi začalo slnko svietiť priamo do očí. Vlastne som sa takto prevaľovala už asi hodinu. Keď ma to už prestalo baviť, postavila som sa a šla do kúpeľne. Za ten čas vstali aj Jana s Nelou. Bela ešte stále spala.
Raňajky som síce zmeškala, ale Bony to všetko zariadila a priniesla každej niečo.
Keď som sa poobliekala, sadla som si k stolu a začala jesť buchtu (ani neviem s čím bola plnená, nejaký divný lekvár...ale bola som už stráášne hladná). Potom si ku mne prisadla aj Nela.

,,No čo, ako bolo včera s Tommym?" opýtala sa. Viete, s Tommym sa teraz stretávame takmer každý deň. Vždy si máme čo povedať. Ibaže sa trochu obávam, že jeho sympatie voči mne začínajú byť trochu väčšie...Párkrát sa mi akoby snažil naznačiť, že by aj chcel niečo viac, ale ja ho proste mám rada len ako dobrého kamaráta. A keby som si s ním dačo začala, určite by to dlho nevydžalo a...nechcela by som ho zraniť. Avšak aj napriek tomu nás už väčšina ľudí považuje za pár. Aj keď to nie je pravda...

,,No, celkom v pohode. Väčšinu času sme boli pri jazierku, potom som mu bola ukázať strom prianí..." (moje obľúbené miesto, hovorí sa, že keď si pri ňom-teda pod ním, niečo si máš želať, avšak to musí byť o polnoci a za splnu mesiaca a splní sa ti to. Musím priznať, že som to ešte neskúšala. A to do tejto školy chodím už druhý rok. No hamba.).
,,A?" spýtala sa Nela plná očakávaní. Vtom spozorneli aj ostatní. Ale ja som ich hneď uzemnila...
,,A? No a nič! Však som ti vravela, že s Tommym nič nemám a ani nechcem mať. Ja ho považujem len za..."
,,Za dobrého kamaráta. Už si to vravela." dokončila moju vetu Nela.
,,Tak čo potom chceš?" opýtala som sa jej.
,,No, len či náhodou...Vieš, Tommy je dobrý chlapec a rozumiete si navzájom. Mala by si mu dať šancu, Cass."
,,Ale...to proste nejde. Už som ti nespočetne veľa ráz vravela, že ja budem chodiť len s tým, koho budem mať rada...tak ozajstne..." chcela som ukončiť náš dialóg. Nela sa však nedala.
,,Vieš v čom je tvoj problém, Cass? Že ty sa proste nevieš odpútať. Akoby v tebe niečo bolo, čo ti bráni, aby si k niekomu cítila niečo viac..."
,,A čo teraz? Počúvaj, ty nechaj môj život na pokoji! Zmier sa s tým, že ja nie som ako ty, že nebehám každý druhý týždeň sa iným chlapcom." Ale už ma fakt začínala hnevať.
,,Ja ti nevravím, že máš byť ako ja. Iba že by si sa mohla občas odviazať. A skúšať. Lebo keď nebudeš, nikdy nenájdeš toho pravého. Vieš, nejako si sa zmenila, odkedy si sa rozišla s Georgom..."
Vtom si Nela zahryzla do pery. S týmto začínať nemala... ,,Cass, prepáč...Ja...zabudla som...Ale musíš uznať, že je to pravda..." povedala smutne.
,,Nela, daj mi pokoj." odvrkla som jej potichu a odišla z izby.

Šla som na moje obľúbené miesto, sadla si pod strom a rozmýšľala. Prečo mi to všetci robia? Prečo mi konečne nedajú pokoj? Tak...možno aj Nela má pravdu, že od môjho rozchodu s Georgom som iná....George...Pamätám si, aká som bola vtedy šťastná. Najšťastnejšia na svete. Nič mi nechýbalo. A potom sa objavila ona. Rozmaznaná štíhla blondínka...Všetko sa zomlelo tak rýchlo. Ale na jeho slová, ktoré mi povedal pri rozchode, nezabudnem nikdy. To sa nedá... Veľmi mi ublížil...a odvtedy si od chlapcov udržiavam odstup...Teda, kamarátov mám veľa. Ale hneď, ako mi naznačia, že by chceli niečo viac, utekám od nich čo najďalej. Moje úvahy zrazu prerušili kroky. Pozrela som sa, kto to je. Vysoký, na ježka ostrihaný tmavovlasý chlapec podišiel bližšie.

,,Cass, ty plačeš? Čo sa ti stalo?"
,,A..ahoj, Tommy. Vlastne nič. Len tak premýšľam..." utrela som si rýchlo slzu a pokúsila sa o úsmev.
,,Vieš, Cass, veľa som o nás rozmýšľal..." pokračoval.
O nás? Ako to myslí?! ,,A?" opýtala som sa ho neisto.
Podišiel bližšie. ,,No, veľmi dobre si rozumieme a..."
Tak dosť. Prerušila som ho. ,,Tommy, viem, na čo myslíš. Ale nie." povedala som rýchlo.
,,Nie?" spýtal sa nechápavo.
Bože, čo je hluchý? Alebo nerozumie tomu slovíčku NIE? Dobre...kľud Cass...vysvetlím mu to...
,,Vieš, si super chlapec, dobre sa mi s tebou rozpráva...ale...cítim k tebe len priateľstvo. Prepáč, ale myslím, že by to medzi nami neklapalo. Hovorím ti to teraz, pretože keby som s tebou začala chodiť, dlho by nám to nevydržalo a potom by to bolo oveľa horšie. Nechela by som ťa zraniť."
Spomenula som si znova na Georga a vybehla mi slza. Ale rýchlo som si ju utrela.
Tommy len prikývol a chcel odísť. Ale ešte som ho zastavila. ,,Ešte raz prepáč. Ale ja nie som pre teba dobrá. Určite si nájdeš niekoho oveľa lepšieho. Ale ako kamaráti ostať môžme." ukončila som náš rozhovor (alebo môj monológ) a snažila sa trochu usmiať. Potom sa usmial ešte aj on a odišiel...

O pár minút neskôr ma zas ktosi vyrušil. Nela.
,,Premýšľaš?" opýtala sa nesmelo.
,,Áno. Ako si vedela, že som tu?"
,,Cass, sme predsa najlepšie kamarátky. Viem, kam chodíš, keď chceš byť sama." povedala Nela a usmiala sa. ,,Tak už sa nehneváš?"
Pokrútila som hlavou a obe sme sa potom objali. ,,Ale už nebudeš spomínať Georga." pohrozila som jej ešte. ,,A čo to máš v ruke?" nedalo sa mi opýtať sa.
,,Á...to je opaľovací krém. No vieš, Cass, rozmýšľala som, že keď je tak teplo, pôjdem sa trochu okúpať do jazierka. Ideš so mnou?"
,,Že váhaš!" vykríkla som veselo a šla sa prezlisť do plaviek. Nela za ten čas rozprestrela deku a začala sa natierať krémom. Dnešný deň bol ale fakt strašne horúci. Úplne akoby bol nejaký júl alebo august.. Síce je ešte len polka septembra, ale minulý rok bol napríklad september celý upršaný.
Keď spm prišla k Nele, ona sa už opaľovala. Ľahla som si teda k nej a vychutnávala si ( možno už posledné) slnečné lúče.
,,Inak, Nela, vieš, o čom som rozmýšľala?" opýtala som sa jej o chvíľu a prevrátila sa na brucho. Ona urobila to isté. ,,O čom?"
,,No...že vieš...čo sa mi stalo pri polievaní kvetov..." začala som.
,,No?" spýtala sa nedočkavo Nela.
,,Myslím, že sa to nestalo len tak."
,,A ako si myslíš, že sa to stalo?" opýtala sa Nela so zdvihnutým obočím.
,,Mám pocit, že v tom má niekto prsty..." začala som svoju teóriu. Nela to ale hneď vyvrátila.
,,Ale Cass, prečo si to myslíš? No to istotne niekto zrazu pokazil akurát tvoju hadicu...Však je to bláznovstvo!"
Ja som sa však nedala. ,,A ako si myslíš, že sa to potom stalo? Však deň predým to šlo prvákom dobre."
,,Ja neviem." povedala ,,ale istotne tam len bola nejaká malá chybička, možno skalka alebo niečo také..."
,,Nela, skala tam určite nebola. Tým som si istá. " povedala som a sadla si na deku.
,,No dobre, povedzme, že to niekto spravil. Ale kto a akú by mal príčinu?" spýtala sa Nela a tiež si sadla.
,,No...tak to som ešte nedomyslela...Ale zatiaľ ma napadá len jeden človek..." povedala som.
,,Nathaniel?" spýtala sa okamžite Nela.
,,A kto iný?"
,,Ale Cass...hádam si nemyslíš, že Nathaniel..." nestačila ani dopovedať a v tom ju niekto vyrušil...No hádajte. Určite neuhádnete. tomu sa hovorí zákon schválnosti.
,,Čo so mnou?" opýtal sa Nathaniel držiaci sa za ruku s nejakou blondýnou.
,,Nič, Nathaniel. Čo by malo byť?" povedala som a začala sa tváriť, že neviem, o čom hovorí.
,,Teraz ste predsa spomínali moje meno. Tak chcem vediť, prečo." nedal sa.
,,To sa ti asi len zdalo" pridala sa Nela. ,,my ťa nemáme prečo spomínať..."
Chvíľu sme sa všetci len tak nemo na seba pozerali, potom tá blondýna potiahla Nathaniela za ruku a odišli.

,,Vieš čo, Cass? Nechajme to tak...Však od vtedy už ubehli 2 týždne." dokončila náš rozhovor Nela, akoby sa medzitým ani nič nebolo stalo.
,,Tak teda dobre." prisvedčila som a pozrela sa tým smerom, kade odišiel Nathaniel. On vážne nie je normálny. To je už druhá za týždeň. Potom som len potriasla hlavou a ďalej som sa ním už nezaoberala, pretože sme si šli s Nelou konečne zaplávať.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 capepeidy capepeidy | Web | 16. prosince 2008 v 10:55 | Reagovat

zas  tie preklepy inac pohodicka vtine to bolo a asi milujem toho nataniela lebo tie ich sceny  su fakt fitpne :D

2 Alcarin Alcarin | E-mail | Web | 17. února 2009 v 22:30 | Reagovat

Hej presne, Nathaniel je super :D

3 Tilia Tilia | E-mail | Web | 17. července 2009 v 0:49 | Reagovat

Hm, tak pravdupovediac mi to príde skôr ako taký ten blogový denník, ktorý si píšeš (plus podfarbenie s fantasy, ale dnes som natrafila napr. na jeden začínajúci blog o Twilighte, kde deva prisahala, že ona je upír, čižeee :D...), než poviedka, dokonca používaš i smajlíky, čo sa mi do poviedky taktiež nehodí... Ale nemôžem povedať, že by to bolo vyslovene zlé dielo :D. Atmosféra je taká milá a okrem toho majú baby nado mnou číru pravdu - vytvorila si perfektnú postavu, myslím Natahaniela :D, on a Cass sú prosto spolu nezabudnuteľní :D. Možno by pomohlo viacej jednotlivé scény rozvíjať, vždy mi príde, že ich len tak sucho (to nie v zlom :D) opíšeš, pri čom by sa dali parádnejšie prežiť, pretože príbeh ako taký, myslím zápletku, pointu, je super! ;-) Podľa mňa stačí len písať, písať, písať a bude to super! Tvoje príbehy sú totiž veľmi... stále mi vybieha slovo "milé" :-D. Tak držím palec, veľa zdaru ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama