Nakuknite na môj druhý kávovo-knižný blog :-)

>>> Little Caffeine World <<<

6.kapitola

18. prosince 2008 v 20:09 | Sandy |  Tvár štyroch živlov
Ďalšia kapitolka :D Ale predtým, ako začnete čítať, musím upozorniť, že sa tam vyskytuje jeden úplne nezmyselný rozhovor (asi preto, že aj deň, kedy som to písala mi pripadal nezmyslený... kôli pár udalostiam, ktoré sa počas neho udiali...ale to neriešte XD)...ale nebojte, čoskoro sa to vyjasní :D....ale aj napriek tomu dúfam, že sa vám to bude aspoň trošilinku páčiť...


Blížil sa koniec septembra a začiatok októbra. Učitelia už začali skúšať oveľa viac a i počet písomiek sa o dosť zvýšil. Už sme nemali toľko voľného času na leňošenie, učili sme sa aj cez víkendy. Z niektorých predmetov som nachytala hneď na začiatku zlé známky, a tak to nesmiem pokaziť ešte viac. Čo je ale zvláštne, že chémia mi ide stále dobre. Aj keď precujem vo dvojici s Nathanielom. Teraz sme nahodili novú taktiku-dorozumievanie bez slov (teda, pokiaľ to nie je nevyhnutné), a tak sme naše hádky obmedzili len tak na jednu za hodinu. Avšak, keď sa stretneme niekde inde, sme k sebe o to viac zákernejší a hádame sa aj o úplných banálnostiach. Preto sa mu radšej snažím vyhýbať a viac času trávim v izbe.

Čo sa týky Tommyho, ten sa už skoro ani neozve. Akurát pozdraví, keď sa stretneme a to je všetko. Je mi ho možno aj trochu ľúto. Ale je to tak asi lepšie.
Počasie sa začína tiež ochladzovať. Čas teplých dní sa už skončil. Teraz väčšinou stále len prší alebo je pod mrakom. Avšak občas predsa len na chvíľu vykukne slniečko a rozdáva trochu optimistickejší pohľad na svet okolo. A taký deň je aj ten dnešný.

Je sobota. Pred chvíľou som bola na obede, teraz ideme s Nelou do izby.
,,Čo ideme robiť?" opýtala sa ma, zatiaľ, čo sme kráčali po chodbe.

,,Neviem. Ale knihy ma už prestali baviť. Mám toho všetkého pokrk." povedala som a pritom otvorila dvere do izby. Dnu bola Bony, ktorá práve oddychovala na gauči a Jana s Belou, ktoré hrali karty. Chúďatá, museli sa už vážne nudiť.

,,Idem si asi pustiť MP3." povedala Nela a už si vyberala zo skrinky slúchatka.

,,Dobre. Ja idem von. Potrebujem si trochu prevetrať hlavu." povedala som, Nela mi prikývla a šla som sa obliesť. Vonku bolo celkom príjemne, avšak cítila som, že onedlho začne pršať.
Keď som prišla na moje obľúbené miesto, porozhliadala som sa po okolí. Všetko bolo také farebné. Zo stromov padali listy, ktoré sa rovnomerne ukladali po celej zemi. Keďže som nikoho nablízku nepostrehla, rozhodla som sa, že sa trochu ,,pohrám".

Privolala som manší vánok a porozhadzovala ním posledné listy zo stromu. Potom som ich porozfukovala jeden za druhým a oni sa niesli vo vzduchu až utvorili akúsi špirálu. Tá sa najprv krútila okolo stromu, potom okolo mňa.( Popritom som si hmkala jednu pesničku, ktorá mi chodila po rozume už od rána). Nakoniec som ich fúkla ďalej odo mňa, ale to som si nevšimla, že niekto prišiel a začal ma pozorovať. Listy sa ešte posledný raz skrútili nad tou osobou a nakoniec na zemi okolo nej popadali do presného kruhu.
Tou osobou bol Nathaniel. Chvíľu sa na mňa len tak pozeral a ja som hneď nevedela, čo povedať. Kedy tu prišiel? Vôbec som si ho nevšimla. Čo mu poviem? Teraz je všetko zbabrané! Čo všetko vlastne videl?
Nathaniel sa chvíľu pozeral na kruh okolo neho, potom vystrel jednu nohu, urobil krok a už bol z kruhu von. Na chvíľu nastalo také ticho, že by som počula aj ten najmenší šuchot lístia. Musela som teda niečo povedať...

,,Nathaniel, ja...odkedy si vlastne tu?" musím sa najskôr dozvedieť, čo všetko videl. Ale on stále mlčal.
,,Ty si stratil jazyk, či čo?"
Konečne prehovoril. ,,Nie. Prečo? A prečo by som tu nemal byť? Je to zakázané?"
Tak toto mi už fakt nedáva nijaký súvis. Zas sa chce začať škriepiť. Akoby sa nič nestalo. Ale ja som si istá, že niečo videl. Však prečo by bol predtým ticho?
,,Nie, nie je to zakázané. Ale...vieščo, nechaj to tak." Nemá to zmysel. Radšej o tom idem hneď porozprávať Nele. Ale keď som prechádzala okolo neho, zastavil ma.

,,Cass, ja ti nerozumiem. Čo mám nechať tak?" spýtal sa s pozdvihnutým obočím.
Dokelu, myslím, že tento nezmyselný rozhovor nikdy neskončí.

,,Nič, zabudni. Vieščo, tvár sa, akoby si ma tu nikdy nevidel. Dobre?" chcela som už konečne odísť, ale on ma ešte zachytil za kabát a pozrel sa mi do očí.

,,Prečo? Načo mám zabudnúť? Ja ti naozaj nerozumiem."
Sakra, on sa len tvári, alebo fakt nič nevidel?

,,Ale nič. Nechaj ma. Nemám náladu na hádky, ani na nezmyselné rozhovory, dobre? Tak mi pusť kabát a ja pôjdem." Konečne sa mi to podarilo ukončiť. Ešte chvíľu sme na seba len tak nechápavo čumeli, potom ma pustil a ja som odišla.

Ak som niekedy bola mimo, tak to zrejme nebolo nič v porovnaní s dnešným dňom. Absolútne ničomu som nechápala. Ten rozhovor s Nathanielom ma úplne vyviedol z miery.
Keď som vošla do izby, bola tam len Nela rozvalená na pohovke. Nad niečím premýšľala. Môj príchod ju však z toho ihneď vytrhol.
,,Ahoj." pozdravila som sa jej. Z môjho hlasu však bolo cítiť istú...nervozitu. ,,Kde sú ostatní?"

,,Ahoj, Cass. Už si prišla? No...Bony asi šla do knižnice a Bela s Janou sa niekde flákajú. A prečo? Stalo sa niečo? Máš nejaký divný hlas." povedala Nela.
Rýchlo som si zložila kabát a vyrozprávala jej všetko do detailov.

,,Takže Cass, ak som správne pochopila, Nathaniel ťa videl ako...ako..." nedokončila, lebo som jej skočila so reči.
,,No, vlastne neviem, čo presne videl, ale som si istá, že niečo určite. A ešte sa tváril tak...tak divne."

,,Ako divne?" chcela vedieť Nela.

,,Ja neviem. Proste divne. Vôbec som z neho nevedela vyčítať, či niečo videl, pretože nebol ani zdesený...skôr prekvapený...ale ani to nie je to správne slovo. No nebol ani ironický, ako obyčajne, keď sa stretneme. Aj keď musím priznať, že keby som neodišla, z toho absurdného rozhovoru by mohla vzniknúť hádka....Nela, ja už naozaj ničomu nerozumiem..." dokončila som svoj prehovor a zvalila sa na pohovku, z ktorej akurát vstala Nela.

,,No..." začala teraz ona ,,mali by sme asi najprv zistiť, či, a ak áno, tak čo videl. Budeme sledovať jeho reakcie, keď sa s tebou stretne. Pretože ak zmení správanie, je to isté, že áno. Ale ak sa bude chovať ako doteraz, tak si možno mala šťastie a on si nič nevšimol." dokončila. Chvíľu som si vykladala význam jej slov, lebo dnes som naozaj v myslení zaostávala, ale nakoniec som s ňou súhlasila. Aj keď tá možnosť, že nič nevidel, sa mi zdá absurdná, lebo to by musel byť fakt slepý, aby si nič nevšimol.

O nejakú polhodinku vtrhli do izby Bela s Janou, a tak sme sa do kocna dňa venovali im. Aspoň som toľko už nepremýšľala o dnešných poobedných udalostiach.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 capepeidy capepeidy | Web | 18. prosince 2008 v 21:20 | Reagovat

no dake tie chybicky ale je ich menje tak chvalim neviiem preco ale ked sa cass s natanielom stretnu vzdy mi to hodi usmev na tvar ale bolo to take jak ma byt takze pohodka pacilo sa mi to ale moc kratke to bolo tak dufam ze rychlo pridas dalsiu :)

2 sandy sandy | 18. prosince 2008 v 22:58 | Reagovat

jee dakujem :)...no, hej bolo to kratke...dalsiu kapitolku mam este rozpisanu...takze neviem presne, kedy ju tu dam..ale hadam ma kopne muza, dopisem ju a pridam tu XDDD

3 capepeidy capepeidy | Web | 19. prosince 2008 v 12:04 | Reagovat

to by bolo super kebyze to je este dnes  bo sa to dobre cita

4 AYAmee AYAmee | E-mail | Web | 24. prosince 2008 v 22:57 | Reagovat

Toto je ti krátke, Cap, ty blázon!  ^___________^ Uff, ja som ešte dakde na začiatku, ale fakt, Cass a Nat sú úplne super, keď sú spolu :D

5 sandy sandy | 25. prosince 2008 v 20:33 | Reagovat

pre AYAmee: dik :D som rada ze sa ti to paci :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama