Nakuknite na môj druhý kávovo-knižný blog :-)

>>> Little Caffeine World <<<

2. kapitola-ŽMN

6. ledna 2009 v 0:31 | Sandy |  Žijú medzi nami
Mne asi totálne preskočilo. Viete prečo? Čítala som si kapitoku, čo som predtým napísala k ŽMN...a normálne sa mi zapáčila XD...no, mňa radšej neriešte...už som vravela, že som divná :DDD

No...idem od začiatku...Zobrala som zošit, že idem napísať dvojku a tak som si ešte čítala tú jednotku, či by som si náhodou niečo namohla z tade ponechať...a normálne som to nechala celé :D...možno je to trochu divné...ale aj k tomu ďalšiemu (teda terajšiemu) deju sa to ešte celkom hodí...Tak som to dopísala...a dala tu!

Ináč, ako vždy, ospravdlňujem sa za chyby (možno neskôr opravím :D)...ale písala som to dosť pozde...
Dúfam, že sa vám bude aspoň trošilinku páčiť :)

Ešte jedno upozornenie: v mojom príbehu neplatí, že upíri nevidia svoj obraz v zrkadle XD

Nevedela som si vybaviť, čo som, kde som. Všade bola tma. Som mŕtva? Alebo ešte stále spím a všetko, čo sa stalo, bola len nočná mora?
Začula som nejaké zvuky. Pripomínalo to čvirikot vtákov...ibaže...to znelo, akoby mi to niekto prehrával na maximálnej hlasitosti.
Čo sa to deje? Pomaly som otvorila oči. Niekde som ležala...tráva...kríky...stromy...Nevedela som kde, ale niečo mi toto miesto pripomínalo. Ale...nebol to obyčajný pohľad. Všetko akoby zrazu nadobudlo úplne nový...väčší rozmer. Nedá sa to ani popísať...Zazrela som aj tú najmenšiu mušku, ktorá letela okolo a úplne do detailov...

Posadila som sa. Šaty na sebe som mala celé zablatené a roztrhané. Zvláštene však bolo, že na koži som nemala ani škrabanec. Zrazu som na pravom predlaktí zbadala jazvu...po uhryznutí...
Začali sa mi vynárať všetky spomienky. Ako som sa šla prejsť, potom tá bytosť...veľký vlk...a už len stromy...únava...pád...a tma.

Koľko som tu vlastne ležala? A ako to, že nie som mŕtva? Čo sa so mnou stalo?
Postavila som sa na nohy. Necítila som žiadnu únavu...žiadnu bolesť. Práve naopak. Mala som v sebe toľko sily, ako ešte nikdy. Prešla som pomedzi posledné stromy a ocitla som sa na lúke. Muselo byť skoré ráno. Slnko ešte nebolo vysoko. Fúkal ostrý vietor, ale netriasla som sa od zimy.

Rukávy zo šiat som mala celkom otrhané. Keď som sa ale pozrela lepšie na ruky, niečo ma zarazilo. Lúč slnka, ktorý prenikal spoza oblakov, mi ich osvetľoval a oni pritom celé jasne trblietali. Akoby som ich mala posiate tisíckami drobných diamantov...

V hlave mi zavládol totálny zmätok. Nič som si nevedela ujasniť. Prečo sa toto všetko deje? Snívam? Rozbehla som sa dole lúkou. Za pár sekúnd som už bola na ceste, ktorá viedla do mestečka. Nedávalo mi zmysel, ako rýchlo som sa sem dostala. Veď keď som išla tam, trvalo mi to najmenej polhodinu.
Konečne som stála pred naším malým domčekom. Aspoňže nebývam niekde v centre mesta, ale len na úplnom kraji.
Pár ľudí na ceste, ktorým nevadí skoré ranné vstávanie, sa na mňa zvláštne pozeralo. Nechápem prečo, ale popri každom, čo som prešla, som mala strašnú chuť naňho skočiť...V bruchu som mala nenormálne kŕče, akoby som nejedla už celú večnosť.

Konečne som vyšmátrala vo vrecku kľúč od domu. Ale ako som ho chcela vopchať do kľúčovej dierky, chytila som kľučku, celé dvere sa vyvalili dovnútra. Čo boli pokazené? Však ja nemám takú silu, aby som ich jedným nepartným pohybom vyvlila...Alebo...?
Šla som do kuchyne. Chytila som pohár, že si idem nabrať vodu, ale ten pod mojím dotyjkom ihneď praskol. Čo to má znamenať?

V dome okrem mňa nik nebol. Bývam len s otcom a ten chodí často do roboty. Vlastna, v poslednej dobe je v práci skoro vždy. A doma sa ukáže párkrát do mesiaca.
Aký je vlasten deň? Vtedy, keď som sa šla prejsť, bol piatok. Vybehla som na chodbu a pozrela sa na digitálny kalendár vedľa zrkadla...Nedeľa?! To som tam ležala...dva dni?! No super, dnes ma juž asi nič nevydesí...Vtom som musela zvísknuť, lebo som sa pozrela do zrkadla a to, čo som tam videla, sa nijakovsky nepodobalo na mňa. Teda, tie základné črty tam boli, ale...aj tak to bol odlišný pohľad...
Husté čierne vlasy (ktoré predtým vždy boli také...neformné...), strašne bledá tvár...Musela som sa striasť, lebo mi môj obraz trošilinku pripomenul toho tvora z lesa... A najmä oči, ktoré som vždy mávala zelené, boli teraz úplne čierne...
A celú tvár som mala takú...záhadne krásnu. A pritom ja som nikdy nepatrila k tým pekným typom...



Keďže som bola celá špinavá a dotrhaná, šla som sa umyť a prezliesť do čistých šiat. Aj keď som si už dávala pozor, stalo sa mi pár drobných nehôd...

Otvorila som chladničku, že si idem niečo vziať na jedenie. Ale všetko mi zrazu páchlo. Dokonca aj obyčajný rožok sa mi zdal odporný. Zatvorila som devre chladničky, tie len-len že neodleteli a prechádzala som sa po izbe hore-dole. Prečo mi nič nechutí? Však musím dačo zjesť! Pozrela som sa von oknom. Prešiel tadiaľ nejaký starček...V ústach sa mi ihneď nahromadili sliny...s takou...trpkou príchuťou...V hlave sa mi začali postupne prehrávať myšlienky, akoby som ho... ,,NIE!!!" vykríkla som a hneď som zatiahla rolety na okne. Oprela som sa o stenu a pomaly sa skĺzla dole na zem. Čo sa to stalo? Kto vlastne som...alebo...čo???
Začala som si všetko spájať dokopy a napadla mi len jedniná vec... ,,NIE! To nemôže byť pravda! Ja nemôžem byť..." naprázdno som preglgla. To slovo sa mi hnusilo tak, že som ho nemohla ani vysloviť. Ale nič iné mi zmysel nadávalo...

Rýchlo som sa postavila. Bola som strašna hladná...a tá vôňa, ktorá tiahla z ulice...Pôsobilo to ako narkotikum...Bolo to ako droga, ktorú máte už pred nosom, ale niečo vám bráni v tom, aby ste si ju mohli zobrať...V mojom prípade som to bola ja samotná... Veď ja nie som zabijak! To nespravím nikdy! Chvíľu som zvažovala možnosti a potom mi napadlo len jendiné - les.

Prešlo len pár sekúnd a znova som stála na tom istom mieste, kde som sa ráno zobudila. Vošla som hlbšie do lesa a počúvala. Stále som si však ešte nezvykla na moje nové dokonalejšie zmysly. Stále som dúfala, že je to len sen a ja sa čoskoro zobudím... Ale nestalo sa tak. Zrazu som zastala. Začula som nejaký zvuk. Očami som rýchlo prebehla po okolí - a zbadala som jednu osamelú srnku pasúcu sa pomedzi kry. Už som sa nič nemohla myslieť. Pocítila som už len veľký hlad, ktorý sa už viac nedal ignorovať a znova tú kyslastú príchuť v ústach.

Potom sa všetko udialo strašne rýchlo. Nepamätám si takmer nič, vôbec, čo som spravila. Teraz som už len sedela na zemi a vedľa mňa ležalo bezvládne telo tej srnky. Ale to hlavné - hlad som už nemala. Pocítila som však na ústach čosi mokré. Rýchlo som schmatla jedejn list zo zeme a utrela sa. Striaslo ma. Bola to krv. Sama sebe som sa v tom okamžiku hnusila. Stal sa zo mňa zabiják. Príšera. Monštrum...

Ale čosi mi stále dávalo nádej, že nie som až taká hrozná. Nezabila som predsa človeka. Bolo to...len zviera. A bola som na seba trochu hrdá...Veď vtedy na ulici som mala toľko príležitostí...ale ja som sa rozhodla takto...
S dobrým pocitom som sa postavila. Keď som však spravila pár krokov smerom k lúke, niečo, alebo presnejšie niekoho som zbadala. Bola to trojica ľudí. (Alebo žeby nie? Sama som sa práve presvedčila, že túto planétu neobývajú len ľudia...). Tak či onak, dvaja z nich boli muži a uprostred jedna žena. Približovali sa ku mne.


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 mishelka mishelka | 6. ledna 2009 v 11:42 | Reagovat

och nenapinaj kdo su ty traja???:....kdo je vlasne ona??......v akom meste su???.....ach nadhera.....vazen...pises velmi peken:o)))......len nechapem preco si hovorila ze v zrkadle sa upiri vidia?.......ved to pises podla twilight nie?....a nie podla drakulu kde sa nevidia v zrkadlach :D.....ale tak neviem tu tvoju druhu povietku ako pises este som si ju neprecitala .......mozno preto....vazen mas talent :o))).....mala by si si niako blog zviditelnit nech ti sem chodi viac ludi lebo vazen vies pisat :o))

2 mishelka mishelka | E-mail | 6. ledna 2009 v 12:56 | Reagovat

help me!....potrebujem po anglicky niake mest napriklad NY alebo london ci hoci co ine.....len nech to nie je privelmi dlhe....ale ani krakte...tak strana mozno viac by stacila....prosim ak niekto nieno mat poslite mi to na mail .......prosim :o((

3 capepeidy capepeidy | Web | 6. ledna 2009 v 20:15 | Reagovat

vaau dobre napinas a mala si pravdu mas tam chyby:D ale inac pohoda celkom fajn to bolo aj ked podla toho som zistila zaujimave vecicky tha sa uz celkom tesim na dalsiu cast ci sa mi to potvrdi:)(ale jak sa poznam tak hej:))  a ty to podla niecoho pises? ja ze si to sama vymislela akoze nemyslim to tak ze uplne ff ale akoze podla nejakych veci co uz niekto napisal to akoze mala byt otazka s vyslvetleim:)

4 nezvestnaa nezvestnaa | Web | 6. ledna 2009 v 22:21 | Reagovat

Mam tam novu kapitoku a aj prvu kapitolu ku novej poviedke bola by som rada keby si si to precitala a nechala komentar :-D

5 sandy sandy | 6. ledna 2009 v 22:35 | Reagovat

pre mishelka: dakujeem :D ako si ma potesila :DDD...ale vazne su aj ovela ovela lepsi nez ja :D....a to, ze sa vidia v zrkadle som pisala len pre istotu, ak by mal nahodou niekto namietky :D

6 sandy sandy | 6. ledna 2009 v 22:39 | Reagovat

pre capepeidy: dik :D...a tusim, ty si si na moje chyby uz aj zvykla XD lebo neni clanok, kde by neboli :DDD...ale vsetko sa casom opravi (mozno :D)...a...ako pisem to podla tw ale mam tam svoje postavy aj miesta a tak...ale ti upiri su podla toho :D

7 Alcarin Alcarin | 8. ledna 2009 v 19:13 | Reagovat

Vazne super... a ja len cumim..... ze vau. Fakt uzasne pises, oslovilo ma to.... Chvala ti ;)

8 Crazy Crazy | Web | 19. července 2009 v 2:07 | Reagovat

Viac by sa mi to páčilo, ak by niekoho zabila...veď predsa nevedela o tom, čo robí, tak prečo nezabila tých ľudí na ulici? Podľa mňa by sa mala riadiť inštinktom a spočiatku by sa "kŕmila" ľuďmi... Ale to je len môj názor, inak je to pekné ;)
p.s.: prvá kapitola bola doslova geniálna!! ;))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama