Nakuknite na môj druhý kávovo-knižný blog :-)

>>> Little Caffeine World <<<

Únor 2009

Nejaké obrázky živlov :-)

28. února 2009 v 21:36 | sandy |  Obrázky
Keďže píšem poviedku, čo sa trošku týka štyroch živlov, rozhodla som sa, že tu prihodím nejaké pekné obrázky :-)


10. kapitola

28. února 2009 v 20:21 | sandy |  Tvár štyroch živlov
Tramtararááá

A je tu jubilejná 10. kapitola :D tešíte sa? :D
Konečne po dlhom...dlhočížnom čase...
Takže dúfam, že sa vám bude páčiť aj keď koniec je možno trošku nevydarený (je taký...akoby trošku useknutý...???)

Ešte poznámka: začiatok kapitoly patrí ešte akoby k tej deviatej (dúfam, že ste za ten čas nezabudli, o čom to bolo)...a potom už začína nová...
Takže prajem príjemne čítanie :-)

Uf...moje ďalšie večerné rozplývanie + dobrá správa

28. února 2009 v 18:51 | Sandy |  My blog, my life
Prečo sa musí vždy niečo v mojom živote pokaziť? Jedna časť sa už začína zotavovať (škola...tam to už vidím trošku jasnejšie :-)...ale teraz je tu zas druhý problém... Neznášam moju povahu! Neznášam to, keď niekto niečo povie alebo sa spýta a ja neviem, čo odpovedať... Neznášam, keď mi niekto hovorí, aká som a že sa mám zmeniť, lebo týmto nič nedosiahnem... Proste, neznášam tú tichú, hamblivú čať mojej osobnosti so sebavodomím pod bodom mrazu...
Pre tých, čo ma nepoznajú, sa zdám namyslená, neprístupná, nezdvorilá...divná... Nedokážem sa odviazať, nedokážem sa dať s hocikým len tak do reči, trvá mo dlho, kým si nájdem nových pritateľov... Rozumiem si len s tými ľuďmi, ktorých poznám už veľmi veľmi dlho a tými, ktorí vedia, aká som naozaj...
Proste, už nechcem byť takáto a chcem sa zmeniť... Závidím tým ľuďom, ktorí hneď vedia, čo povedať, ktorí si dokážu vystreliť sami zo seba a aj v tej najnezmyselnejšej situácii povedia niečo vtipné...a tým, ktorí sa neboja vyjadriť svoj názor bez ohľadu na to, čo si o tom budú myslieť ostatní...
Zrejme to bude ťažké, ale ja už takáto nechcem byť a ani nebudem, pretože si myslím, že už nastal čas urobiť zmeny...

No, myslím, že toho rozplývania bolo až-až... A teraz k tej dobrej správe (ale iba pre tých, ktorí čítajú TŠŽ) :).... dnes...alebo zajtra tu už konečne pridám novú kapitolku...bude to samozrejme závisieť od počítača a môjho (občas) zblbnutého internetu XD takže dúfam, že sa mi to podarí a nevloží sa tu zas len jedna tretina článku XD Tak, to by bolo na teraz asi všetko, čo som chcela...

Krátky oznam

25. února 2009 v 20:09 | Sandy |  My blog, my life
Ahojte. Ospravedlňujem sa za ten predchádzajúci (teraz už zmazaný) článok. Poviem to stručne a jasne: Môjmu debilnému ineternetu znova preskočilo.
Ako, ja sa trápim, píšem článok a ten sa v prvej tretine vymaže. Včera som na nete nebola, takže som si to všimla len teraz... Nejdem ho už písať druhýkrát, lebo si už veľmi ani nepamätám, čo tam všetko bolo... Ale ohľadne kapitolky mylím, že ste sa dočítali ešte v prvom odstavci toho článku :)

Moje chvíľkové večerné rozplývanie...alebo náhly nával hlúpych pocitov...

18. února 2009 v 21:51 | Sandy |  My blog, my life
Ahojte :) Práve som si čítala nejaké články zo starého blogu. A takmer všetky (teda, až tie na posledné) sa mi zdali také optimistické...teda myslím tým, písané v dobrej nálade... A teraz pozriem tu a všetko je depresívne...a pesimsitické...ako aj moja nálada...
Ale takto to predsa nemôže byť do nekonečna! Ja chcem mať znova dobrú náladu, chcem sa smiať, chcem dostávať záchvaty smiechu, ako kedysi...(už si ani nepamätám, kedy to bolo na posledy...možno na začiatku prvého polroka...). Nechem sa zaťažovať a stresovať kôli hlúpim veciam, ktoré aj tak nezmením! A hlavne nie kôli nejakej škole a sprostému učeniu, ktoré mi aj tak bude na nič.
Ja sa chcem znova zabávať...a byť šťasná...a napraviť veci, ktoré som pokazila...chcem sa znova skamarátiť s ľuďmi, ktorých som buď nechtiac urazila, alebo sa k nim začala správať...inak...odmerane... Proste ja chcem späť svoj predošlý život, chcem, aby bol znova začiatok školského roka...určite by som nepohnojila toľko vecí a najskôr by som si všetko premyslela...
A hlavne sa nechcem utápať v mojich nezmyselných úvahách...

Žeby svetielko nádeje? :)

17. února 2009 v 16:28 | Sandy |  My blog, my life
No...a už som tu zas :) ešte síce nie s poviedkou, ale aspoň sa idem ozvať.

Dnešok dopadol vcelku v pohode. Ráno a autobus radšej komentovať nejdem (nechcem si zhoršiť náladu, keď ju mám teraz aspoň akú-takú dobrú), ale v škole to bolo fajn dnes. Z nemčiny som dostala 1 a 2 z písomiek, takže som spokojná :) (ak to bude tak aj naďalej, mohla by z toho byť na konci 1....njn, pokus o optimizmus :))...no ďalej, písali sme písonku z geografie (ja si večer robím ťahák ako debil, aj tak mi bol nanič XD)...najprv bola slepá mapa, z toho som vedela akurát kde je Arabský polostrov (btw, písonka z Ázie), asi dve veci tam nemám, jednu som tipla a ostatné, čo okolie poradilo XD. Potom sme mali takú druhú časť písonky, ale tam sme už mohli používať atlasy. A tak som z toho všetko odpísala (ako také blbosti, že čo tam pestujú a priemysel aký tam je), len škoda, že som si papiere nechala v taške, mohla som mať toho viac... Učiteľka sa tam venovala voľakým iným veciam, takže nás si nevšímala XD (dokonca raz aj odišla z triedy...ako fakt, cez písonku! XD)
No a ešte slovenčina...ako som očakávala, mám 4. Ale v piatok ide skúšať básničky na Kubín, takže to si hádam zarobím nejakú jednotku tam :)

Tak, teraz sa idem asi učiť fyziku (alebo sa aspoň o to pokúsiť XD) a možno sa pustím aj do poviedky.

A ešte, také moje hútanie (dosť od veci inak XD): Myslíte si, že vesmír je nekonečný? Lebo ja nie. Neviem ako, ale podľa mňa nekonečno neexistuje. Alebo si to proste neviem predstaviť (že nekonečno...to siaha až za hranice mojej fantázie XD)...Ale zas na druhej strane, ak je vesmír konečný, čo je za ním?

Ľudia, ja som zúfalá

10. února 2009 v 20:20 | Sandy |  My blog, my life
...a nazlostená, unavená...

A z čoho? - Zo školy. Proste, vôbec sa mi nedarí... Písali sme písonku z literatúry a učiteľka dala akurát také otázky, čo som nevela... A hneď prvá bola také poučka, čo sme prebereli pred sto rokmi.. Takže som si ju nepamätala...(ale samozrejme, keď som už šla zo školy domov autobusom, tak mi zrazu v hlave preplo a normálne som si na ňu spomenula... No netrafil by vás šľak?!).
Ešte okrem toho som bola A skupina, čo u mňa nebýva zvykom, lebo som vždy B. A ako naschvál, moju skupinu som nevedela, ale B samozrejme áno. To je proste zákon schválnosti (ktorý sa mi mimochodom pletie do života stále...).
Ale myslím, že by som mohla byť akákoľvek skupina a mala by som práve tie otázky...lebo ja musím mať smolu vždy...

Tak som po písonke len hodila zošit o lavicu, potom pozdejšie som si šla kúpiť ešte takú čokoládu, aby som sa trochu nadopovala endorfínmi a mala aspoň o kúsok lepšiu náladu.
No aj tak mám dnes pokazený deň... Ako, ja sa nechcem stresovať kôli nejakej sprostej škole, ale ja sa teším, nahováram si, že tento polrok bude lepší, budem sa lepšie učiť...A tu zrazu príde jedna debilná písonka, z ktorej asi lepšia známka než 4 nebude a je po plánoch... Ja sa môžem rovno na všetko vykašľať. Nikdy sa mi nedarilo ani sa mi nikdy nebude.

Neviem, kam pôjdem, keď skončím gymnázium (teda, ak ho vôbec skončím), neviem, čím chcem byť, neviem nič. Proste, nemám žiadne sny ani predstavy...a aj keby som mala, tak by mi boli na..... Lebo by sa nikdy nesplnili. A potom by som bola na tom ešte horšie, ako teraz. A tak je lepšie nemať žiadne sny. A vlastne ani neviem, či dožijem dovtedy... Veď ako píšu, v roku 2012 má byť koniec sveta...

No dobre...zas už plácam. Začala som pri písonke a skončila pri konci sveta... (Dobré, čo? XD)

Ja len chcem povedať, že je toho na mňa v poslednej dobe priveľa. A akoby nestačilo, ešte musím cvičiť na klavíri, lebo učiteľka bude zas nervózna, že nič neviem.

Občas by som chcela od toho všetkého újsť...niekam ďaleko. Kde by neboli stresy, strach, smútok... Kde by som bola šťastná... Ale nanešťastie také miesto neexistuje. Akurát v mojich predstavách...

PS: Chcem ešte povedať, že poviedka by mohla pribudnúť do jarných prázdnin, alebo počas nich... nwm...koniec fabruára-začiatok marca? Fakt neviem pesne. Ale už sa posnažím :)