Nakuknite na môj druhý kávovo-knižný blog :-)

>>> Little Caffeine World <<<

2. kapitola - Zápisník

7. března 2009 v 21:18 | Sandy |  The secret of Dayleen

,,Volám sa Daniel Tennyson." povedal čiernovlasý mladý muž, ktorý vošiel dovnútra. ,,Vy musíte byť Lillian, že?" opýtal sa a zdvihol zo zeme spadnutý mobil.

,,Lilli." opravila ho. ,,A ďakujem." povedala, keď si brala od neho telefón. Na chvíľu sa ich oči stretli. Lilli mala veľmi výnimočnú schopnosť. Vedela ľudí odhadnúť, len čo ich zbadala. A preto si s každým hneď rozumela a vedela sa so všetkými rozumne dohodnúť.
Daniel bol vysoký, štíhly a sebaistý. Na jeho tvári sa spájala mladosť, ale so skúsenosťami a autoritou. Mal svetlomodré bystré a vážne oči a čelo predčasne jemne zvráskavené. Vyzeral ako sebavedomý intelektuál. Od všetkých si však akoby držal mierny odstup, ktorý však niesol v sebe istú eleganciu, ktrorá iba zvyšovala jeho tajomnosť.

,,Ináč, prepáčte, že som vás vystrašil. Nemal som vám tu len tak vtrhnúť..." ospravedlnil sa a na tvári sa mu objavil nevinný výraz.
,,Nič sa nestalo." zasmiala sa Lilli. ,,Práve som chcela zavolať...Inak, vy ste ten môj nový kolega?" opýtala sa skúmajúc ho jej hlbokými zelenými očami.
,,Áno. John mi vravel, že ste sa o mne dozvedeli...len teraz?" povedal, alebo skôr sa opýtal Daniel.
,,No, keď som tu mala ísť, Frank, môj bývalý kolega, mi povedal, že tu budem pracovať sama. Nespomínal nikoho iného. A preto som mu chcela zavolať predtým, než ste prišli vy." odpovedala mu Lilli.
,,Aha. tak v tom prípade vás už nebudem rušiť. Aj tak si musím ešte niečo dôležité vybaviť. Vy si to tu zatiaľ zariaďte a poobede vám môžem ísť poukazovať Dayleen. Teda, ak budete chcieť." usmial sa Daniel.
,,To bude od vás milé. Ďakujem. Popritom si asi aj pôjdem vybrať, kde sa ubytujem. Dali mi kľúče od troch menších domčekov, že si mám vybrať, kde budem za ten čas bývať. Môžte mi poradiť, vy sa tu určite vyznáte lepšie..." pozrela na neho Lilli a usmiala sa.
,,Tak... prídem po vás okolo tej druhej. Tu sa začína stmievať už veľmi skoro. Dúfam, že vám stihnem poukazovať aspoň to hlavné." povedal Daniel a hneď na to odišiel.

,,Waaw..." zašomrala Lilli, keď sa zabuchli dvere a hodila sa na stoličku.
Najskôr chcela zavolať Frankovi, ale nakoniec to nechala tak, nič by tým predsa nezmenila. Rozhodla sa, že si radšej zariadi kanceláriu. Zobrala kľúčik od vedľajšej miestnosti a šla sa pozrieť, čo všetko sa tam nachádza. Keď otvorila dvere, naskytol sa jej pohľad na tmavú miestnosť, menšiu, než jej kancelária. V strede stál stôl, taký istý, ako ten jej a okolo neho boli po zemi pozormiestňované rôzne malé skrinky a krabice. Ináč tam nebolo nič zaujímavé. Potom dvere znova zamkla. Rozhodla sa, že si najskôr vybalí svoje veci a keď jej bude treba, nejakú malú skrinku si z tade vezme potom.

Keď prišla do svojej kancelárie, rozhodla sa, že sa najskôr prezlečie. V takomto oblečení by sa jej pracovalo ťažko a bola jej aj trochu zima. Obliekla si teda rifle a hrubší tmavohnedý rolák. Predošlé veci poskladala a vložila do kufra, z ktorého vytiahla čiernu vetrovku, ktorú zavesila na vešiak pri dverách namiesto kabáta. Ešte si z kabelky vzala štipec, ktorým si zopla vzadu vlasy, aby jej nepadali do tváre a pustila sa do vybaľovania.
Na stolík si najprv vyložila svoj notebook, malé čierne rádio, zväzok cédečiek a potom postupne vykladala rôzne knihy, dokumenty, zápisníky a všelijaké veci, s ktorými bude pracovať. Všetko to nakoniec poukladala do skrinky a najpotrebnejšie veci naukladala do šuflíkov v stole.

Potom si znova sadla na stoličku. Zadívala sa do okna. Na chvíľu na ňu zasvietil jeden lúč slnka, ktorý prenikol spoza hustých oblakov. Konečne prestalo pršať...
Bolo ešte len dvanásť hodín, ale ona už mala všetko dokončené. Rozhodla sa, že pôjde ešte raz nakuknúť do vedľajšej miestnosti, či tam náhodou niečo nenechali predchádzajúci detektívi. Bolo tam mnoho krabíc, hádam v nich nájde aspoň niečo zaujímavé.
No keď tam prišla, zistila, že väčšina krabíc bolo prázdnych a aj keď v nich niečo bolo, tak len čisté papiere alebo nepotrebné veci ako zošívačky a dierkovače.
Neskôr však zbadala ešte jednu krabicu. Predtým si ju nevšimla, lebo stála na vysokej skrini v rohu miestnosti. Chcela ju zložiť dole, no bola o niečo ťažšia ako predpokladala. Keď sa jej ju konečne podarilo trochu posunúť, krabica sa prevážila a s rachotom dopadla na zem. Dokonca nebola ani riadne zatvorená a tak sa celý jej obsah vysypal na podlahu.

,,Tak to si teda poriešila." zašomrala si popod nos Lilli a čupla si, že pozbiera veci späť do karbice. Ako ich tak ukladala, dostal sa jej do rúk malý modrý zápisník. Chvíľu ho prezerala očami, chcela vedieť, komu patril. Nebolo tam však žiadne meno, len naspodku iniciálky SS...
Otvorila ho. Hneď na prvej strane bolo niekoľko poznámok:
-mesto netopierov
-vraždy za splnu mesiaca
-všetky telá bez krvi
-niekoľko obyvateľov zmiznutých bez stopy...

Potom sa však strhla...dvere izby sa otvorili.

,,Vy ma dokážete tak vyľakať..." vydýchla si Lilli, keď zbadala, kto ju vyrušil. Tak si to predstavte: všade ticho, vy čítate o vraždách a zrazu sa z ničoho nič otvoria dvere...
,,Prepáčte, ale počul som nejaký rachot, a tak som sa prišiel pozrieť, či sa nič nestalo." povedal Daniel a pozrel na Lilli, ktorá čupela na zemi pri rozsypanej krabici.

,,Nie, nestalo. Len mi spadla táto krabica, keď som ju chcela zložiť dole." povedala mladá detektívka a postavila sa.
,,Našli ste niečo?" opýtal sa Daniel, keď zbadal v jej rukách zápisník.
,,No, áno. Zrejme to bude patriť nejakému predchádzajúcemu detektívovi." povedala Lilli a podala zápisník Danielovi.
,,SS. To bude Stan Smith. Áno, on tu pracoval. Tuším ako štvrtý. A...toto bola jeho kancelária." povedal Dan, keď si prečítal iniciálky.
,,V tomto zápisníku môžem nájsť nejaké zaujímavé informácie. Zoberiem si ho." povedala blondínka a strčila si ho rýchlo do vrecka. ,,Ináč, píše sa tu niečo o Meste netopierov. Tým je myslený Dayleen?"
,,Ste bystrá. Áno. Toto mesto má taký prívlastok. Ale to je dlhý príbeh. Inak, už ste sa vybalili? Ak áno, môžem vám to tu ísť už poukazovať. A popritom vám poviem niečo aj o Meste netopierov." povedal záhadne čiernovlasý mladík.
,,No, môžme ísť. Už aj tak nemám nič dôležité na práci. Preto som prišla sem, či tu náhodou niečo nenájdem." povedala Lilli. Potom si šla zobrať bundu z jej kancelárie a obaja vykročili na vlhký vzduch do ulíc Dayleenu.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 capepeidy capepeidy | Web | 7. března 2009 v 22:43 | Reagovat

to ste chytra by som radsej dala nieco ine namiesto toho chytra bo sa mi to tam nehodi a ked tam pises vzdy ze to povedal daniel aj to by si mohla niekedy zmenit a napisat ze dan alebo tak nejak aby si neopakovala furt to iste dufam ze dalsia kapca bude nejaka premyslena legenda :)

2 Marťa Marťa | Web | 8. března 2009 v 19:31 | Reagovat

oo dobréé... těším se, až začne vyšetřování :)

no musím se ti přiznat, jak jsi přišla s nápadem detektivky, hned mě to taky chytlo :D znáš vraždy v Midsomeru? To je krimi seriál.. chtěla bych psát něco na ten způsob... zatím nad tím jen uvažuju.. ale bude těžké něco vymyslet :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama