Nakuknite na môj druhý kávovo-knižný blog :-)

>>> Little Caffeine World <<<

13. kapitola

17. dubna 2009 v 22:59 | Sandy |  Tvár štyroch živlov
A ďalšia :) Zdá sa, že sa mi vrátila múza XD


,,Prečo nepríde za mnou, keď som hore?!" vravela som rozčúlene Nele, keď som už asi po tretíkrát zacítila Nathanielovu voňavku v mojej izbe. Bola streda. Sestrička mi dnes ráno oznámila, že by ma už mali čoskoro pustiť. Ale keďže som ešte predsa len nebola poriadne doliečená, tak budem ešte na týždeň zo školy oslobodená. Vraj, aby sa mi to náhodou nevrátilo. No ale mne to vyhovuje. Budú mi len chýbať prechádzky po vonku, lebo mi zakázali opúšťať izbu. Budem môcť ísť akurát tak do jedálne a to je všetko.

Ale najlepšie na tom je, že potom už začnú zimné prázdniny. Takže keď to tak zrátam, mám asi na mesiac pokoj od školy. To je pocit!
Len mi bude trochu ľúto, že tu so mnou nebude Nela. Pôjde s rodičmi na lyžovačku do Álp. A že tam ostanú aj cez sviatky, lebo tam majú nejakých príbuzných. Vlastne, cez Vianoce nás tu ostane veľmi málo. Mala som ísť domov aj ja, ale pred týždňom mi volali rodičia, že sa ich pýtali jedni známi z Francúzska, či nechcú ísť k nim. Tak sa rozhodli, že pôjdu. Chceli zobrať aj mňa, ale ja poprvé: nemám veľmi v láske tých ich známych (proste sme si nejak nepadli do oka...) a po druhé: po francúzky neviem ani zaťať. Takže ostávam tu. V tomto ústave zvanom Škola...

,,No možno preto, že keď spíš, tak si aspoň ticho..." odpovedala mi Nela na moju otázku a začala sa smiať.
Ja som na ňu pozrela nahnevaným pohľadom. ,,Ako to myslíš?!"

,,Tak...možno sa s tebou nechce hádať..." zamyslela sa a prešla po izbe smerom k oknu.

,,Ale Nela. Ja tomu vážne nechápem. Prečo tu vôbec chodí? A navyše, keď spím. Tak keď niečo chce, nech príde za mnou normálne ako človek, cez deň a povie, aký ma problém a nie sa tu zakráda v noci."

,,A si si istá, že je to jeho vôňa?" odtrhla Nela zrak od okna a zadívala sa smerom ku mne.

,,Na sto percent." odvetila som jej bez váhania.

Nela chvíľu rozmýšľala, potom sa znova ozvala. ,,A čo ak má niekto takú istú voňavku? Čo ja viem, doktor napríklad? To by predsa dávalo zmysel."

,,Tak to máš pravdu, ale...dosť o tom pochybujem."

,,Cass, vieš čo? Mám nápad." zvolala zrazu Nela celá vytešená a posadila sa na stoličku, vedľa mojej postele.

,,No, von s tým."

,,Už ti nedávajú infúzie, že nie?"

,,Vidíš hádam, že by som mala v ruke dačo vpichnuté?" spýtala som sa a začala sa smiať.

,,Dobre, hlúpa otázka." zasmiala sa aj Nela. ,,Ale lieky ešte berieš..."

,,To áno." súhlasila som. ,,Tak už mi povieš, čo máš za lubom?" Začala som byť nedočkavá.

,,Počkaj ešte. A aj tie lieky majú uspávací účinok?"

,,No, myslím, že hej...Nela, už mi to povedz." prosíkala som ju.

Nela sa pomrvila na stoličke, na ktorej sedela a začala: ,,No tak som rozmýšľala, že ak by si túto noc nespala..."

Už mi to začínalo dochádzať. ,,Nela, ale ja nemôžem vynechať lieky."

,,Tak dobre, bol to len nápad." povedala smutne Nela. Po chvíli sa jej však na tvári znova usadil víťazoslávany úsmev.

,,Čo?" opýtala som sa jej.

,,Mám ešte lepší nápad! Čo keby...si dnes nespala sama...?"

,,Nela, ja ťa vôbec nechápem. Ako to myslíš, nespala sama?" pozrela som na ňu nechápavo.

,,Bože Cass, prečo tebe všetko tak pozde dochádza?" pretočila očami Nela. ,,Proste tu dnes ostanem s tebou...A v noci, keď budeš spať, ja budem hore a..."

,,Aha...No dobrý nápad, ibaže...má isté medzery." narovnala som sa na posteli a potom pokračovala: ,,Po prvé, spať tu nemôžeš. A po druhé: Keď tu budeš spať, pochybujem, že príde Nathaniel."

,,Cass, ale to, že tu budem spať, nebude nik vedieť." zasmiala sa znovu Nela.

,,Ahá...takže sa chceš hrať na skrývačku?"

,,Niečo v tom zmysle."

,,A kde sa akože mieniš ukryť?"

,,Čo ja viem...pod posteľ?"

,,Tam ťa uurčite nikto neuvidí..." predniesla som ironicky.

,,No dobre...A čo tak to...do skrine?"

Obe sme pozreli na veľkú svetlohnedú skriňu v rohu miestnosti. Osoba, ako Nela, by sa tam tam v pohode vopchala. Aj trikrát.

,,To nemylíš vážne..." povedala som neveriacky, že to chce naozaj urobiť.

,,Ale myslím. A už aj viem, ako a kedy." povedala Nela a oči sa jej šibalsky zatrblietali. Potom pozrela na hodinky. ,,Počúvaj, už je sedem hodín. Za chvíľu príde po mna sestrička, že mám odísť. Ja teda odídem. Ty si normálne vezmeš lieky a ľahneš spať. Ja sa vrátim okolo nejakej ôsmej. Neviem, či budeš ešte hore...No ale...potom vleziem do tej skrine. A budem čakať..."

,,Už vopred ti prajem príjemnú dobrú noc." zaškerila som sa na ňu.

,,Áh...hádam to nejako prežijem. Vlastne keď tak premýšľam, v skrini som už raz spala..."

,,Ó, vážne?"

,,Neveríš?" pozrela na mňa Nela nahnevaným pohľadom, či pochybujem o jej kvalitách. Po chvíli sa však opäť zamylela. ,,Len dúfam, že dnes si svoju návštevu Nathaniel nerozmyslí, lebo ak nepríde a ja budem celú noc trčať v skrini ako nejaký debil, tak prisahám, že ho vlastnoručne zabijem." povedala a stisla ruky do pästí.

Ja som sa na nej zasmiala. ,,Ani netušíš, akú by si mi urobila radosť."

,,Takže platí?" spýtala som sa, keď som počula blížiace sa kroky k mojej izbe.

,,Platí." povedala Nela a podali sme si ruky. Hneď na to vošla do izby sestrička a odohnala ju von.

,,Nejako ti je dneska veselo." povedala, keď mi podávala lieky.

,,No to viete, dnes som tu už poslednú noc." povedala som. Bola to síce pravda, ale nie dôvod, prečo som sa dnes usmievala.

,,Aká si si tým istá." zasmiala sa sestrička.

,,Však ste ráno vraveli..." začala som, no ona mo skočila do reči.

,,Že ťa ČOSKORO pustíme. Nie, že ťa ZAJTRA pustíme." Opäť sa zasmiala a potom odišla. ,,Dobrú noc." stihla ešte zavolať.

,,Dobrú." zamrmlala som a prevalila sa. Chvíľu som rozmýšľala nad tým, či to myslela vážne, že ma ešte zajtra nepustia, ale zrejme to bolo len zo žartu. Potom som si však opäť spomenula na Nelu. Chúďa, byť v skrini velú noc. Ale vlatne, nemusí tam byť celú noc. Stačí, ak tam zalezie, iba keď bude počuť blížiace sa kroky... Škoda, že pri tom nebudem...Ak prichytí Nathaniela, bude mi musieť všetko dopodrobna vyrozprávať...

Toto bolo posledné, na čo som myslela. Potom ma premohla únava.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Crazy.DE.Bill Crazy.DE.Bill | Web | 17. dubna 2009 v 23:10 | Reagovat

Ahoj, kliki pls na web, díky.. :)

2 capepeidy capepeidy | Web | 18. dubna 2009 v 1:47 | Reagovat

je dalsia no super aj ked k tejto kapitolke by sa viac hoodila ta poznamka pred tym tak dufm ze rychlo pribudne dalsia lebo v tejto som sa vela nedozvedela to je pekny pajchel :) ale aspon ze sa tetraz venuejs len tomuto :))

3 Natasha Natasha | Web | 18. dubna 2009 v 9:46 | Reagovat

ahoj, nechceš spriateliť?

4 Kytty Kytty | 28. dubna 2009 v 22:43 | Reagovat

Blúdila som len tak rôznymi SB niektorých blogov a narazila som na tento. Z menu naľavo som si len tak náhodne vybrala jednu tému,... a klikla som do tejto poviedky. Prečítala som si úvod, prvú, druhú kapitolu, a musela som ísť preč od počítača. Potom mi to vyfučalo z hlavy. Neskôr som si však spomenula na niektoré scény, a tak... a rozhodla som sa znovu toto tu vyhľadať. Bola to fuška, ale nakoniec som to našla a veľmi sa z toho teším. Dočítala som to, čo si zatiaľ napísala a môj výsledný dojem je veľmi, veľmi dobrý! Prosím, rýchlo pridaj ďalšiu kapitolu, lebo sa mi to veľmi páči, podľa mňa píšeš vcelku kvalitne, zopár gramatických chýb som sa naučila prehliadať, lebo by to mohlo byť aj horšie =)a ten príbeh je fakt zaujímavý!
Píšeš pútavo, len tak ďalej, ale, prosím, rýchlejšie... =)

5 sandy sandy | 30. dubna 2009 v 20:20 | Reagovat

pre kytty: jee dakujem :DDD som rada, ze mam dalsieho citatela :D...teda sa posnazim pridat kapitolku co najskor, ako sa bude dat :D

6 Kytty Kytty | 1. května 2009 v 15:22 | Reagovat

Ok, teším sa =)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama