Nakuknite na môj druhý kávovo-knižný blog :-)

>>> Little Caffeine World <<<

14. kapitola

27. května 2009 v 20:31 | Sandy |  Tvár štyroch živlov
No konečne som sa odhodlala napísať ďalšiu časť :-) Dúfam, že sa vám bude páčiť... Nie je síce najdlhšia, ale tak aspoň dačo po takej dobe :D
Príjemné čítanie :D


Prechádzala som po nejakej lúke. Zrazu som začula za sebou kroky. Otočila som sa, no nikoho som nevidela. Keď som chcela znovu pokračovať po ceste, nevedno kam, objavil sa predo mnou obrovský útes. Ja som stála priamo pod ním. Chvíľu som ho nemo pozorovala. Na jeho vrchole bolo nahromadené množstvo skál. Bála som sa čo i len nadýchnuť, aby sa náhodou nazosypali na mňa. Pomaly som spravila krok dozadu. Ako naschvál tam ležal preschnutý starý konár, ktorý pod mojou nohou silno zapraskal. Zrazu som zacítila chvenie. Skaly sa pohli... A valili sa priamo na mňa. Chcela som sa otočiť a týchlo z tadiaľ utiecť, ale nemohla som sa pohnúť...

Náhle bola okolo mňa obrovská tma. Žiadna lúka, žiadny útes, žiadne skaly.
Ležala som na nemocničnej posteli a dych som mala zrýchlený. Vydýchla som si. Bol to len sen.
Pomaly som si začala zvykať na tmu okolo seba. Keď som po chvíli zbystrila aj svoje sluchové orgány, začula som, ako v roho miestnosti ktosi šušká. ,,Je tu niekto?" Opýtala som sa. Síce to znelo, akoby ma niekto práve škrtil, pretože som v hrdle mala úplne vyschnuté, ale ojni to zrejme počuli, lebo šuškanie prestalo. Pomaly pristupovali ku mne.

,,Kto ste?" V tej tme som nič nerozoznala.

,,Cass, to som ja, Nela." povedala jedna postava a prišla až k mojej posteli.

,,Nela? Čo tu robíš?" nejak mi nič nedávala zmysel.

,,Čo tu robím? A čo si zabudla?" pozrela na mňa vyčítavo. ,,Tichšie." zašomrala tá druhá postava vzadu.

Chvíľu som rozmýšľala. ,,Och." už mi to došlo.

,,No, ďakujem, že zabúdaš na svoju kamarátku, ktorá nocovala v skrini."

,,Prepáč, Nela, len som trochu rozospatá. Pomalšie mi to myslí."

Začula som niečí chechot. Takže už viem, kto je tá druhá postava.

,,No, dievčatá, zdá sa, že ste ma prichytili, ale ja už musím ísť." povedal rýchlo Nathaniel a rozbehol sa k dverám.

,,Hej, nie tak rýchlo." zakričala Nela a schmatla ho za rukáv.

,,Nela, tichšie." povedala som jej. Zazdalo sa mi, že počujem kroky na chodbe. Zdá sa, že to isté počuli aj oni dvaja, lebo stáli v pozore pred dverami. Kroky sa približovali.

,,Skryme sa!" pošepkala Nela a rozbehla sa ku skrini. Nathaniel začal nervózne chodiť po izbe.
,,Nela, fakt ti poďakujem, ak ma teraz vylúčia zo školy." povedal potichu.

,,Prepáč." nezmohla sa nič iné Nela a už zacvakla ze sebou dvere na skrinke.

,,Toto sme vážne nechceli." pozrela som previnilo na Nathaniela. (woow...Cassandra cíti ľútosť voči Nathanielovi. To sa nestáva často...)

,,Tak prečo ste to teda robili?" spýtal sa a oprel sa o stenu oproti oknu, na ktorom teraz neboli zatiahnuté rolety. Pozrela som von. Z poza mrakov sa práve vydral veľký okrúhly mesiac a svojím jasom ožiaril celú miestnosť. Musela som ihneď odvrátiť zrak. Pozrela som na Nathaniela. jemu to svetlo zrejme nevadilo. Dokonca ani nežmurkol. Pozeral sa na mesiac a rozmýšľal. Jeho oči farby nočnej oblohy sa teraz leskli ako nejaké vzácne diamanty.

,,Chceli sme vedieť...prečo tu v noci chodíš." odpovedala som mu a zrak upriamila na dvere, za ktorými práve zastavili kroky.

,,Nechcel si sa skryť?" opýtala som sa ešte rýchlo a pozrela na neho.

,,Myslím, že na to je už pozde." povedal a obaja sme sledovali dvere, ktoré sa pomaly otvorili. Dnu vošla sestrička. ,,Čo sa to tu deje?" opýtala sa zívajúc a zapálila svetlo. Musela som zažmúriť oči. Dnes mi tie zmeny svetla dávajú zabrať...

,,Pán Collins? Čo tu preboha robíte?" spýtala sa sestrička a preskakovala očami z jedného na druhého.

,,To...kvôli mne." povedala som potichu a pozrela na Nathaniela.

,,Cassandra..." chcel protestovať, ale ja som mu skočila do reči. ,,Chcela som...utiecť...a...on mi mal pomôcť."

,,Chceli ste utiecť pár hodín pred tým, ako vás budem chcieť prepustiť?" opýtala sa nechápavo sestrička.

Prykývla som. V klamaní som nikdy nebola dobrá, ale ak som chcela aspoň ako-tak zachrániť situáciu, musela som.

,,Cassandra, neviem prečo, ale neverím vám. Počúvajte, ak sa vám pán Collins niečím vyhrážal.."

,,Nevyhrážal!" povedala som isto. ,,A...naozaj vám vravím pravdu. Viete, ja...ja som tu už dlhšie nemohla vydržať." pozrela som na ňu smutne. Tak to mi teda dalo zabrať. Ale aspoň to trochu na ňu zapôsobilo. Zdá sa, že v tom hraní sa zlepšujem. Ktovie, možno niekedy bude zo mňe herečka.

,,Ja, prepáčte...nevedela som...mali ste povedať, ak sa tu cítite zle..."

Och bože...prosím neplačte! nechcem, aby ma trápilo svedomie aj kôli vám!!!! ,,Nie, to nie! Staráte sa tu o pacientov naozaj skvele..." tak toto bola taká polopravda... ,,ale viete, chýbal mi už styk s okolitým svetom."

Chvíľu sme boli všetci ticho, potom prehovorila znovu sestrička. ,,No dobre, ak už k tomu nemá nik čo dodať, (pozrela pri tom na Nathaniela, čo som spravila aj ja a naznačila mu, nech mlčí), tak to už nechám. Ale budem to musieť oznámiť vašej triednej...útek z nemocnice...hm, aj tak sa mi to nezdá..." posledné slová si už šomrala len tak pre seba. ,,A teraz spať!" pozrela na mňa. ,,A vy do izby." ukázala prstom na Nathaniela. ,,Dorieši sa to ráno." povedala a potom spolu s Nathanielom opustili miestnosť.

Asi po piatich minútach sa vytiahla zo skrine Nela. ,,Cass, ja...prepáč... Bolo to odo mňa fakt hnusné, že som sa skryla...ale keď..."

,,Nela, ja som šťastná, že si z tadiaľ nevyšla."

Chvíľu na mňa nechápavo hľadela, akoby jej nedochádzal zmysel mojich slov. ,,Ako?"

,,Nechaj to tak." usmiala som sa.

,,Ale to predsa ja za všetko môžem! Kebyže nevymyslím tento sprostý nápad..."

,,Nela!" okríkla som ju. ,,Vyriešime to zajtra, OK? Teraz si chcem ešte pospať."

Ešte raz sa na mňa previnilo pozrela, potom prikývla a potichu sa vytratila z izby.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Kytty Kytty | 27. května 2009 v 20:39 | Reagovat

=D=D=D Jeeeeeee, konečne ďalšia kapitola, ja sa tak tešííím, to bolo super =D Len škoda, že tam nebolo poriešené, že prečo jej Nathaniel lozil v noci do izby... Ale aspoň si ho prichytila =D =) =) =) Múza teda dorazila? Kedy plánuješ napísať ďalšiu kapitolu, lebo ja sa hrozne tešííím na pokračovanie a mám hrozne rada tvoju poviedku =)

2 sandy sandy | 27. května 2009 v 21:05 | Reagovat

[1]: no na to vysvetlovanie budu mat este hrbu casu :DDD ale viac neprezradim :D...a jj, muza dorazila, ale teraz potrebujem este nejaku trosku vacsiu, aby som napisala dalsiu :D

3 capepeidy capepeidy | Web | 19. června 2009 v 12:10 | Reagovat

pekne aj ked som cakala vacsie ekšn ze tam nanho skoci a tak ale ona len nic a a tak ale sa mi nesplnili ocakavania bola to fajn ale mohla si to viac zdramatizovat napr ze by ho schovala pod paplon som, cely cas na to ckala a nic ale aspon ze si nieco pridala:))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama