Nakuknite na môj druhý kávovo-knižný blog :-)

>>> Little Caffeine World <<<

Srpen 2009

Pár obrázkov Volturiovcov

27. srpna 2009 v 22:42 | Sandy |  Twilight world :D
Hmm...to taká dobrá vec ten Facebook :D...okrem toho, že si tam môžem robiť všelijaké zaujímavé testíky, keď sa nudím, sa tam môžem pridať k nejakej skupine alebo sa stanem fanúšikom nejakého filmu, knihy...jedla...všeličoho :D

Z tadiaľ mám vlastne aj tie plagáty k NM a takisto tieti obrázky Volturiovcov :-)



A keď tak rozmýšľam, výber hercov sa mi celkom páči :-)...teda...Aro a Marcus sa mi síce zdajú trošilinku strarí a takí divní :D ale navadí... no a ešte Caius, ten je tam celkom dobrý, ale nemôžem si pomôcť, ale na Jamiem C. Bowerovi nie som zvyknutá na blond vlasy...ale za to môže len Sweeney Todd, ktorého som nedávno pozerala :D

No a ešte...len teraz som objavila blog, kde sú presne tieto isté obrázky...takže ak by mal niekto nejaké námietky k obrázkom... zdroj

Bystrica, filmy...Lady Karneval :D

27. srpna 2009 v 21:55 | Sandy |  My blog, my life
Aaach...a som zase späť :-)... V pondelok som šla do Banskej Bystrice, najprv síce len na dva dni, no nejakým spôsobom sa to predĺžilo na na štyri :D...síce som ani raz za ten čas nebola na nete (kôli čom som ešte nepridala kapitolku k TŠŽ, aj keď je už hotová :D), ale i tak bolo fájne :D

Na námestí totiž každý večer premietali na plátne nejaký film. V pondelok to bolo Nebo, peklo...zem, potom v utorok tuším Bobule a včera Muzika. Aj keď to nebolo niečo neviem aké zaujímavé, no dalo sa :D...Ale najlepšie na to bolo, že sme s kamarátkou vždy sedeli úplne vpredu a na zemi :D...teda, presnejšie, na zemi sme sedeli len v pondelok...potom sme si pre istotu už vzali deku :D...a popri pozeraní sme si chrumkali chipsy, keksy...no jednoducho bolo nám dobre :D...a keď sme si ešte ľahli na zem a pozreli okrem filmu aj hore na nebíčko, na hviezdičky :D (teda, to hlavne ja XD)...ach...škoda, že sa to tam už skončilo...a škoda, že som tam nešla skôr... Ale aspoň týchto pár posledných dníza to stálo :D (aj keď som potom v noci takmer nikdy nevystúpila na správnej zastávke :D...dvakrát som vyšla skôr a včera som sa zviezla až na konečnú :D..ale tak nevadí, aspoň, že som to nemala ďaleko :D)

Aaaa aby som nezabudla, toto video púšťali pred každým filmom a ja ho tu prosto musím dať :D


3. kapitola - Lillin príbeh

19. srpna 2009 v 22:08 | Sandy |  The secret of Dayleen
Abrakadabrááá, čári-mári fuk, je tu ďalšia kapitolka! :D No tentokrát nie k TŠŽ (aj keď aj tú už mám dopísanú :D už len treba spraviť pár úprav a prepísať do pc :D). Nejak mi dnes prišla na rozum taká dobrá myšlienka...a začala som písať toto :D
Dúfam teda, že tí, čo ste túto poviedku začali čítať, tak ste na ňu nezabudli a prečítate si aj túto časť :-) Budem veľmi rada :-)


,,Takže, ako sa vám zatiaľ pozdáva Dayleen?" opýtal sa tmavovlasý detektív, kým kráčali po vlhkom chodníku smerom k prvému domu, ktorý si chcela Lilli obzrieť. Naširoko nebolo počuť žiadny zvuk, iba kroky týchto dvoch mladých ľudí. A to ju pomaly začalo privádzať do šialenstva. Nebola zvyknutá na takéto tiché miesta. Od malička vyrastala vo veľkomeste, v ktorom celé dni vládol obrovský ruch. Trúbenie okoloidúcich vozidiel, výkriky nervóznych šoférov, ktorým niekto vbehol do dráhy, alebo sa veľmi ponáhľali a museli zastaviť na červenú...rozhovory miliónov ľudí, ktorí prechádzali v ten deň mestom...

,,Nemyslíte si, že by sme mohli prestať s tým vykaním? Teda...ak sa z nás majú stať kolegovia..." pozrela usmievajúc sa na Daniela. Chvíľu si ju premeriaval pohľadom, no napokon sa tiež usmial.
,,Dobre, tak teda ja som Dan." natiahol k nej ruku.
,,Lilli." povedala mladá detektívka a podala mu tiež ruku. Potrasli si nimi. Jeho stisk bol pevný, ale nie zas až tak úplne silný, čo tiež tak trochu vypovedalo o jeho charaktere. Niektorí ľudia, zrejme tí s menším sebavedomím, sa jej sotva dotknú, akoby sa niečoho báli. Iní jej ruku naopak stlačia až tak, že si ju potom takmer necíti. Tí druhí o sebe zase myslia, že sú niečo viac a nad všetkých sa vyvyšujú. Aj keď sú to často obyčajné nuly, ktoré nikdy nič nedokázali.

Potom sa znova dali do pohybu a Lilli odpovedala na predchádzajúcu otázku: ,,Keď mám pravdu povedať, toto miesto sa mi ani trochu nepáči. Je tu ticho...a stále vlhko." Pozrela na neho. Chcel niečo povedať, no ona pokračovala: ,,Ale je to moja práca. poslali ma sem, aby som vyriešila tento prípad. A ja neodídem, kým neprídem na to, čo sa tu deje." Pozrela zamyslene kamsi do diaľky.

,,Lilli, za tie tri roky tu už bolo päť detektívov. Nikto to nedotiahol do konca. Nechcem sa ťa nijako dotknúť, ale...prečo si myslíš, že sa to tebe podarí?" spýtal sa Dan a pozrel do jej smaragdovo zelených očí. Zdalo sa, akoby chvíľu váhala, no potom vyzerala znova vyrovnane a sebaisto.
,,Prečo?" zasmiala sa a tiež mu pozrela do očí. ,,Nikdy nenechávam veci nedokončené. Za pár mesiacov sa mi podarilo vyriešiť prípad, na ktorom si kolegovia nevedeli dať radu celé dva roky. A teraz som prišla sem. Zomierajú tu nevinní ľudia. A ja môžem prisahať, že toho vraha raz dostanem."
Dan si ju znova začal premeriavať. Na Lilli bolo totiž niečo zvláštne. Niečo, čo predchádzajúcim detektívom chýbalo. A nebolo to len sebavedomie či pevná vôľa. Zatiaľ síce nevedel čo, ale bol si istý, že odhalí jej tajomstvo.

Zrazu Lilli zacítila, ako jej na tvár spadlo pár kvapiek dažďa. Znova začínalo pršať. Pridali do kroku a po pár minútach už stáli pred prvým domom. Chvíľu sa prehrabávala vo vrecku, až napokon z neho vytiahla malý strieborný kľúčik. Odomkla dvere a mlčky vošli dovnútra.
,,Komu patril tento dom?" spýtala sa detektívka a začala si prezerať malé miestnosti. Celkom sa jej to tu páčilo. Aj v New Yorku totiž vlastnila len taký malý byt, v ktorom bývala sama. Nemala ani priateľa. Tvrdila, že kariéra je pre ňu dôležitejšia. A láska by jej to všetko mohla len prekaziť.
,,Posledný tu býval Stan." povedala Dan hľadiac von oknom.
Lilli si strčila ruku do vrecka a nahmatala v ňom malý zápisník. ,,Áno. Ten istý, komu patril ten zápisník." pozrel na ňu a zodpovedal nevyslovený otázku.

,,Vravel si...že zmizol?" spýtala sa. Zdalo sa jej to totiž zvláštne. Nikto predsa nemôže len tak zmiznúť.
,,Aj mne sa to dá divné. Stan bol totiž jeden z tých detektívov, ktrorým sa podarilo vypátrať najviac. Vlastne myslím, že on tu vydržal najdlhšie." Chvíľu bol ticho. ,,A potom...z ničoho nič zmizol. Proste jeden deň už neprišiel do práce." Znova sa vrátil k oknu a zapozeral sa na dážď, ktorý bol čoraz hustejší.
Lilli prišla k nemu a tiež vykukla von. ,,Tak sa mi zdá, že vy dvaja ste sa asi nemali príliš v láske." povedala potichu.
Mladík sa sucho zasmial. ,,Vlastne, povedal by som, že to bolo práve naopak. Zo začiatku sa nám celkom dobre spolupracovalo. Dokonca sa z nás stali aj celkom dobrí priatelia. To ti môže potvrdiť aj John. Spoločne sme prišli na mnoho vecí. No po čase...sa nám akosi začali názory dosť rozchádzať. Stan začal trvdiť veci, ktoré...boli proti zdravému rozumu."
,,Chceš povedať, že sa z neho stal blázon?" spýtala sa Lilli. Stále sa jej to totiž nezdalo.
,,To nevravím. Ale začínal byť dosť čudný. Hlavne to jeho správanie. A raz, keď sme sa s Johnom rozhodli, že sa s ním o všetkom porozprávame, že chceme vedieť, čo sa deje...proste zmizol. Cez noc musel odísť. A spolu s ním zmizli aj všetky jeho veci. Teda, až na ten zápisník, ktorý si našla."
,,A odvtedy ste už o ňom nič nepočuli?"
,,Nie. Akoby sa úplne vyparil z povrchu zemského." vzdychol Dan.

Chvíľu boli obaja ticho. Potom sa Lilli spýtala: ,,A potom...po Stanovi tu bol ešte niekto? Lebo si vravel, že ja som šiesta."
,,Bola tu jedna detektívka. Že vraj prišla až z Francúzska. Mladá, ambiciózna...ale podobne, ako aj tí predtým, sa tu dlho nezdržala. Po mesiaci odišla s tým, že dostala lepšiu ponuku a toto je vraj už aj tak beznádejný prípad." odpovedal Daniel a šiel sa prejsť po miestnosti. Nič sa tu nezmenilo, odkedy odtiaľto odišiel bývalý detektív. Skrine, police, kreslá...všetko bolo na pôvodnom mieste. Za ten čas sa tu akurát stihla nakopiť dosť hrubá vrstva prachu a na stenách viselo pár pavučín.
,,Zdá sa, že budeš mať dosť práce, kým si to tu trochu zútulníš. Teda, ak sa tu rozhodneš bývať." povedal smerom k Lilli, no ona akoby ho vôbec nepočúvala. Bola zabratá do vlastných myšlienok.

,,Všetci sa hrabú len za peniazmi." povedala nahnevane. ,,Zoberú jeden prípad, no akonáhle sa im na obzore objaví niečo lepšie...lepšie platené, nechajú to predchádzajúce tak. Je im jedno, že niekde tam sa ukrýva vrah...je im jedno, čo bude s tými ľuďmi. Proste...oni radšej zhrabnú prachy a idú ďalej. Akoby im vôbec nezáležalo na tých ľuďoch..." Začala nervózne prechádzať po miestnosti.
,,A tebe? O čo ide tebe?" spýtal sa Dan a pozoroval ju z rohu miestnosti, kde práve stál. Niečo mu totiž práve došlo.
Pozrela na neho. Čo si to o nej myslí? Jasné, že jej ide o tých ľudí! Vari sa nevyjadrila dosť jasne? Chcela mu odpovedať, no on jej skočil do reči: ,,Povedz pravdu Lilli. ide ti naozaj o tých ľudí...alebo o pomstu?" prepaľoval ju pohľadom. Zaskočilo ju to. Toto nečakala. ,,Ako to myslíš?"

,,Totiž, nevyzeráš ako jedna z tých ľudí, čo si vyberú práce detektíva len kvôli tomu, že ako malí radi pozerali Komisára Rexa." Pristúpil pomaly bližšie k nej a znova jej pozrel do očí. ,,Nie si až taká nevinná, ako sa navonok zdáš."

,,Ja..." začala Lilli, no on ju prerušil. ,,Zabili ti niekoho z rodiny? Cítim, aká začínaš byť nervózna Lilli. Z toho mi vyplýva, že mám pravdu. Niekto z tvojich blízkych sa stal obeťou vraha. A ty sa chceš za to pomstiť. Najradšej by si všetkých zločincov ihneď postrkala do väzenia. A chcela udržať vo svete poriadok. Nemám pravdu?" posledné vety jej už len tak pošepkal zozadu do ucha.
Ona zatiaľ stála na jednom mieste ako soľný stĺp. Nevedela, čo má povedať. Aj keď takto doteraz nerozmýšľala, niekde v hĺbke srdca cítila, že ten človek za ňou má predsa len pravdu. Chcela pomstu. Chcela spravodlivosť.
Po líci jej začala stekať malá slza. ,,Ja...musím si sadnúť." povedala a naraz zamierila k zaprášenej pohovke.

Keď sa usadila, začala rozprávať: ,,Mala som päť rokov. Spolu s rodičmi a aj starými rodičmi z otcovej strany sme bývali vo veľkom ružovom rodinnom dome v takom mestečku blízko Californie. Moji rodičia kvôli práci často cestovali, a tak sa o mňa starali hlavne babka s dedkom. Mala som ich rada. Vodievali ma každý deň do škôlky, hrali sa so mnou a takisto ma aj veľa naučili." usmiala sa pri spomienke na nich. ,,Pamätám si, ako sa každý večer babka hojdala v jej obľúbenom hojdacom kresle, ja som jej sedela na kolenách a ona mi čítala rozprávky z takej veľkej zelenej knihy. A potom, tesne pred tým, ako som šla spať, začala spievať nejakú pesničku. Občas sa k nej pridal aj dedko. S jeho falošným hlasom to bolo trochu smiešne, no mne sa to páčilo. Skákala som po posteli a tlieskala im. Cítila som sa taká šťastná...a v bezpečí." Na chvíľu prestala rozprávať. Znova sa jej očí vygúľala slza.
Daniel si sadol vedľa nej a ďalej počúval. ,,No jedného dňa... Bola som v škôlke. Čakala som starkú, ktorá mala každú chvíľu prísť po mňa. No ona neprichádzala. Nakoniec sa vo dverách objavila moja mama. Bola som rada, že ju vidím, no cítila som, že neprišla ona po mňa neprišla len tak. Mala zaslzenú tvár. Niečo sa stalo. Vonku pred škôlkou stálo naše auto, v ktorom čakal môj otec. Aj keď sa snažil tváriť, že je všetko v poriadku a ukľudňoval ma, videla som, že aj on mal červené zaslzené oči. Kričala som, pýtala sa, čo sa stalo, no nikto mi nič nepovedal. Potom som sa na chvíľu predsa len ukľudnila, lebo som si začala namýšľať, že keď prídeme domov, starí rodičia mi odpovedia na všetky otázky. No nakoniec sme sa pri našom dome ani nezastavili. Prešli sme okolo neho tak rýchlo, že som to takmer ani nestihla zaregistrovať. Zbadala som len, že tam stálo veľa áut a nejakí ľudia okolo stavali zábrany, aby sa tam nik okrem policajtov nemohol dostať." Utrela si rukou slzy, ktoré jej znova tiekli po tvári a potom znova nahodila tú masku s tvrdým výrazom.

,,Po čase som zistila, že môj otec sa zaplietol s nejakou mafiou. A aj napriek rôznym vyhrážkam im odmietol dať peniaze, ktoré od neho pýtali. Nakoniec to dopadlo tak, že oboch mojich starých rodičov zavraždili a akoby toho nebolo málo, vyhrážali sa ďalej, že zabijú aj nás.
Keď sme si už naozaj nevedeli dať rady, spojili sme sa s políciou. Síce sa pýtali, prečo sme za nimi neprišli skôr, no nakoniec nám predsa len pomohli. Nasadili na náš prípad najlepších detektívov v štáte a nám zmenili identitu. Takisto sme sa museli často sťahovať. Do svojich dvanástich rokov som žila v strachu, že raz prídem o všetko, na čom mi v živote záleží. No nakoniec predsa len chytili všetkých, čo by nám mohli ublížiť. Zistilo sa, že to bola dosiaľ najväčšia skupina mafiánov.
Až potom sme začali skutočne žiť. Ostali sme konečne na jednom mieste, kde som doštudovala a takisto sa rozhodla pre túto prácu. Vedela som, že takto si už starých rodičov nevrátim, no môže aspoň pomôcť ostatným, aby nemuseli zažiť to, čo ja."

Keď skončila, pozrela na Daniela, ktorý ju celý čas pozorne počúval.
,,Je mi to ľúto, Lilli." povedal a súcitne na ňu pozrel. ,,Viem, aké je to stratiť niekoho blízkeho."
Potom pozrela aj ona na neho. Žeby konečne našla niekoho, kto jej naozaj rozumie? Doteraz vravela jej skutočný príbeh len pár ľuďom. No tí všetci jej len vraveli, že je im to ľúto a podobné blbosti. Nik jej zatiaľ úplne nerozumel. To mohol len ten, kto niečo také podobné zažil.
,,Chceš povedať, že aj tebe..." začala Lilli, no Dan jej skočil do reči. ,,Moja minulosť bola dosť...komplikovaná. A nerád na ňu spomínam." povedal a vstal z pohovky. Už sa ho teda na nič nepýtala. Chápala ho. Aj ona sa nerada obracala dozadu.

,,Už prestalo pršať." povedal Daniel, keď otvoril dvere. Dnu vošiel nepríjemný chladný vietor.
,,Myslím, že si pôjdem priniesť moje veci, ďalšie domy sa mi už teraz nechce prezerať. A okrem toho, páči sa mi to tu." povedala a vyšla vonku za Danielom.
Chvíľu mlčky kráčali, potom si však Lilli na niečo spomenula. ,,A kedy mi chceš povedať o Meste netopierov?"
Muž vedľa nej sa zasmial. ,,Keď sa ubytuješ, niekde ťa zavediem."


Nejaké plagáty k NM (6)

17. srpna 2009 v 16:27 | Sandy |  Twilight world :D
Ďalšia várka obrázkov :-)
A...chcela by som opýtať (teda, nedá mi to pokoj :D), že New Moon vlastne znamená Nový mesiac (Nov), nie? A vtedy vlastne mesiac nevidno...tak prečo je potom takmer na všetkých plagátoch spln? Keď to je vlastne opak, nie?
Možno že trepem, ale tak čo si o tom myslíte?


Krv ako čokoláda

16. srpna 2009 v 22:31 | Sandy |  Filmy
Akurát som dopozerala film Krv ako čokoláda...celkom sa mi páčil (aj keď možno som čakala niečo hrôzostrašnejšie, ale nevadí XD), a tak som sa rozhodla, že tu o ňom dám článok (nie recenziu, na také niečo zrejme nemám...alebo skôr nebaví ma také niečo písať...)

Len dnes som si ho kúpila. V prvom rade ma zaujal už len pre samotný názov, ale čo je hlavnejšie, je to ďalšie fantasy (no tentoraz pre zmenu už nie o upíroch, ako ja zvyknem, ale len o vlkolakoch :D)



Pred rokmi zavraždila banda krvilačných lovcov rodinu malého dievčatka. Vivian sa podarilo utiecť do lesa a svoju záchranu vykúpila premenou na vlka. Žije tak dvojitý život, vo dne predáva v obchode s čokoládou a noci trávi v spoločnosti svojich blízkch vlkolakov. Jedného večera stretne Aidena, ktorý sa túla podsvetím a obaja sa do seba zamilujú. V ceste im stoja nielen Vivianine zvieracie pudy, ale aj vodca svorky Gabriel a to, že že Aiden sa má stať ďalšou obeťou vlkolakov.























17.kapitola

14. srpna 2009 v 22:47 | Sandy |  Tvár štyroch živlov
Dnes som mala mimoriadne tvorivý deň. Ráno som maľovala...dokonca som to v polke nevzdala a obraz som celý dokončila, za čo sa môžem pochváliť :D....a teraz večer som napísala ďalšiu kapitolku k poviedke! Ach, keby som vždy mávala pri sebe takú múzu, ako dnes :-))

S.Darko

13. srpna 2009 v 21:22 | Sandy |  Filmy
Achjo...ja viem, že v poslednej dobe tu nič nepridávam, akurát knihy, obrázky a pod. ale proste tento trailer tu musím dať! :D
Film sa volá S.Darko (asi to má ešte trošku dlhší názov), neviem síce presne o čo je, ale čo je hlavné, že je to fantasy a hrá tam Jackson Rathbone! :D
Stále sliedim po nete, či sa to nedá z niekadiaľ stiahnuť, ale zatiaľ som nič nenašla :( tak ak náhodou viete nejakú stránku, tak mi prosím napíšte :D budem veeeeeľmi rada :D


Veronika sa rozhodla zomrieť

13. srpna 2009 v 15:16 | sandy |  Moja knižnica
Nikdy by ma nenapadlo, že by ma bavili filozofické knihy...

Včera som spala pri starkej a keďže ešte o 10 som sa nudila a do postele sa mi ísť nechcelo, porozhliadala som sa po jej knihách, že si dačo prečítam. A zahliadla som tam túto. Paulo Coelho je myslím dosť známy spisovateľ, ale až doteraz som si od neho nič neprečítala. A tuším, že som nakoniec spavila dobre, že som si vybrala práve toto :-) tie úvahy o živote a rôzne názory donútili dokonca aj mňa zamyslieť sa :-)) zrejme si od neho ešte určite niečo prečítam :-)


Paulo Coelho - Veronika sa rozhodla zomrieť













Zdá sa, že Veronika má všetko, čo si môže mladé dievča želať. Chodí na večierky, stretáva sa s atraktívnymi mladými mužmi, a predsa nie je šťastná. Niečo jej chýba. A tak sa jedno ráno Veronika rozhodne zomrieť.

Po neúspešnom pokuse o samovraždu sa ocitá v luxusnom sanatóriu pre duševne chorých a za niekoľko vypätých dní, ktoré jej lekári dávajú do konca života, s prekvapením v sebe objavuje nepoznané city: nenávisť, strach, zvedavosť, lásku - aj sexuálnu túžbu. Nové zážitky ju napokon privedú k poznaniu, že každá sekunda jej života je voľbou medzi životom a smrťou.

Veronikin príbeh je o tých, ktorí nezodpovedajú predstavám o normálnych ľuďoch. Je o šialenstve, ľudskej zraniteľnosti a ľudských predsudkoch.

Dorian Gray - trailer

11. srpna 2009 v 18:55 | Sandy |  Filmy
Minule som tak pozerala videá na youtube a náhodou som narazila na tento trailer. Vôbec som nevedela, že kniha The picture of Dorian Gray (od Oscara Wilda) bude aj sfilmovaná. Síce som ju nečítala (čo musím zrejme napraviť :D), ale náhodou sme minulý rok o tom na angličtine čítali článok a museli sme sa naučiť obsah :D a neskôr som na tom bola dokonca aj v divadle....takže preto ma to veľmi potešilo a tešííím sa na film, ktorý bude mať premiéru niekedy v septembri.


Nejdem tu písať celý obsah (radšej si to prečítajte :-)), a tak to teraz zhrniem len dvoma vetami.

Dorian je atraktívny mladý muž, ktorý ale skrýva jedno veľké tajomstvo. Doma má totiž ukrytý jeho vlastný portrét, vďaka ktorému zostane večne mladý...

Princeta a kapitán

11. srpna 2009 v 18:29 | Sandy |  Moja knižnica
Na túto knihu som už aj takmer zabudla :-) Vytiahla som ju dnes, keď som sa prehrabávala na polici.
Čítala som ju asi pred dvoma rokmi, keď som ju dostala na konci 9. ročníka (že za výborný prospech...ach, kde sú tie časy... :D)

Princeta a kapitán

Patnásťročná princeta Malva, zákonitá dedička galnicíjskeho trónu, mimoriadne vzdelaná a sčítaná dievčina, sa má vydať proti svojej vôli. Ona však chce sama rozhodovať o svojom živote, preto sa rozhodne utiecť. Búrka zaženie jej loď ďaleko na východ k bojovným kočovným kmeňom. Prežíva úžasné dobrodružstvá a s neuveriteľnou vytrvalosťou a húževnatosťou prekonáva všetky prekážky. Cestu jej skríži odvážny mladý kapitán Orfeus, do ktorého sa zaľúbi.
Hlavní hrdinovia spolu s ďalšími piatimi členmi posádky sa musia podrobiť mnohým zaťažkávacím skúškam, v ktorých spoznávajú cenu pravého priateľstva a nachádzajú zmysel života.










Romantické, dobrodružné, fantazijné... pekné, odporúčam :-))