Nakuknite na môj druhý kávovo-knižný blog :-)

>>> Little Caffeine World <<<

17.kapitola

14. srpna 2009 v 22:47 | Sandy |  Tvár štyroch živlov
Dnes som mala mimoriadne tvorivý deň. Ráno som maľovala...dokonca som to v polke nevzdala a obraz som celý dokončila, za čo sa môžem pochváliť :D....a teraz večer som napísala ďalšiu kapitolku k poviedke! Ach, keby som vždy mávala pri sebe takú múzu, ako dnes :-))


Na izbu som prišla okolo siedmej. Bony tu ešte nebola, a tak som tu bola celkom sama. A to bolo vlastne aj celkom dobre. Potrebovala som rozmýšľať. Myšlienky mi vírili v hlave tak rýchlo, až som mala pocit, že to už nevydržím a každú chvíľu sa zrútim. Najprv som sa musela ukľudniť. Sadla som si teda k oknu a zadívala sa von. Bola tam už poriadna tma, ale takto to už v takýto zimný čas býva. Pozrela som na tmavú oblohu, ktorá bola tentokrát bez jediného mráčika. Osveľovali ju len hviezdy a pribúdajúci mesiac.

Keď som bola malá, vždy ma tento pohľad fascinoval. Bolo to pre mňa také magické... Predstavovala som si, že zatiaľ, čo ja sedím doma pred oknom, alebo spím, po vonku sa prechádzajú rôzne rozprávkové bytosti, ktoré my ale nevidíme a strážia nás. Bojujú a odháňajú nepriateľov, ktorí nám posielajú tie strašidelné nočné mory a zároveň nám oni sami vkladajú do spánku tie pekné farebné sny...
Vždy som sa takto vedela ukľudniť. Aj keď som už dávno prestala veriť v tie magické bytosti, no nočná obloha akoby mala na mňa nejaký vplyv stále.
Ale teraz to bolo iné. Vlastne...teraz som ani nevedela, ako sa presne cítim. Ešte pred chvíľou mi bolo všetko na smiech, a teraz...teraz by som najradšej plakala. Neviem prečo...proste mi bolo divne...ale ja som zrejme celá divná...

Potrebovala by som sa s niekým porozprávať... Prečo tu nie je Nela? Práve vtedy, keď ju najviac poterbujem...keď sa rozhodnem, že jej chcem konečne všetko povadať...ona je niekde preč. Ďaleko.
Je tu síce ešte Bony...ale Nela je Nela. Iba ona vie o mne všetko. A ja o nej takisto. Teda, aspoň myslím...Ona mi najlepšie rozumie.

Z premýšľania ma zrazu vytrhlo zvonenie telefónu. Kto ma to teraz otravuje? Najskôr som to chcela odignorovať, no potom som sa postavila a zašla k posteli, na ktorej som mala hodený mobil. Na displeji svietilo meno Nela... Tak toto bude iste telepatia... Ale že mňa nenapadlo zavolať jej! Úplne som zabudla, že taká vec, ako telefón, vôbec existuje. Rýchlo som to zdvihla.

Nela: ,,Cass? Si tam ty?"

Ja: ,,Nela, ahoj! Jasné, že som to ja! Ako sa máš?" snažila som sa pôsobiť čo najnormálnejšie. Aspoň zatiaľ.

Nela: ,,Jé! Ani nevieš, ako skvelo! Celý deň sa len lyžujeme, bláznime...pred chvíľou sme dostavali snehuliaka." zasmiala sa.

Ja: ,,Hm...super. Som rada, že sa ti v Alpách páči." pokúsila som sa o veselý tón. No Nela na to zrejme neskočila.

Nela: ,,Keby len páči...je to tu perfektné!...Ale...ty sa mi zdáš akási nesvoja." ...chvíľa ticha... ,,Cass, deje sa niečo?"

Ja: ,,No...vlastne...nie. To sa ti len zdá." Zrazu som si nebola istá, či jej mám niečo povedať, alebo nie. Zdala sa mi taká šťastná a ja som ju nechcela zaťažovať svojimi citovými výlevmi.

Nela: ,,Cass, neklam. Niečo ti je. A ja ti nedám pokoj, kým mi to nepovieš." povedala rozhodným hlasom.

Ja: ,,Nela, fakt to nie je nič dôležité. Môže to počkať. Porozprávame sa, keď prídeš, dobre?"

Nela: ,,Nie, Cass. Povieš mi to pekne teraz. Niečo sa deje. Neviem síce čo, ale súdiac podľa tvojho tónu a hlasu to JE niečo dôležité." Chvíľu som bola ticho. Zrejme už nemám na výber.
,,Týka sa to Nathaniela?" opýtala sa, keďže som sa neozývala.

Ja: ,,No...ehm..."

Nela: ,,Takže áno."...ďalšia chvíľa ticha... ,,Ten idiot! Zase ste sa pohádali, že? Na tom treste, čo ste spolu mali. Však nech počká, chlapec, veď ja mu dám, keď sa vrátim..."

Ja: ,,Nela! Dosť! Prestaň! On za to nem...teda, možno môže...ale to hlavne ja...neovládla som sa a...a..."

Nela: ,,Takže si naňho nakričala!" skríkla víťazoslávne. ,,Tak to nemusíš mať výčitky. Dobre mu tak. Trebalo ho už predsa trochu uzemniť. Však to nie je normálne, ako sa k tebe správa. A ty potom kvôli tomu trpíš."

Ja: ,,Nie, Nela! Ty nič nechápeš!" povedala som so zlomeným hlasom a do očí sa mi naliali slzy.

Nela: ,,Ako...nič? Teda....nekričala si na neho?" spýtala sa nechápavo Nela.

Ja: ,,Nie. Ani sme sa dokonca nepohádali. Vlastne, zo začiatku sme sa aj normálne rozprávali..." nedokončila som. Znova sa mi všetko začalo v hlave premietať.

Nela: ,,Tak počkaj. Vravíš, že ste sa rozprávali. Dokonca ste sa nehádali. Tak v čom je teda problém?" spýtala sa. Ja som ale bola ticho. Nevedela som, ako a vlastne či vôbec jej má o tom povadať...
,,Och môj Bože.." asi jej to došlo. ,,Cassandra Lewisová, odpovedz mi, ale pravdivo. Ty si sa bozkávala s Nathanielom?" Zrazu som začula, ako niekto vedľa nej pustil výbuch smiechu.

Ja: ,,Ja...no...hej." nebol už dôvod tajiť to. ,,A kto sa to vedľa teba rehoce?" Bolo dosť, že som sa práve priznala k zrejme najväčšej sprostosti, akú som kedy vyviedla, ale keď ešte začula, že sa na tom niekto zabáva...bolo mi z toho zle.

Nela: ,,No, je tu Chris. Nepovedala som ti to?" spýtala sa nevinným tónom.

Ja: ,,Zjavne nie." zaškrípala som zubami. ,,A koľko toho vlastne počul?"

Nela: ,,No, vlastne, on počul len mňa. Teba nie...ale..domyslel si...určite." vzdychla si.

Ja: ,,Ja ťa zaškrtím, Nela! Máš šťastie, že si odomňa tak ďaleko!" začala som kričať do slúchatka.

Nela: ,,Cass, kľud...prosím ťa...už odišiel..."

Ja: ,,No tak to veľmi skoro. Vôbec nič sa nedozvedel." povedala som ironicky.

Nela: ,,Cass, ja som nevedela, že to bude až také...zlé. Inak by som ho vážne poslala preč. Chceli sme ťa len pozdraviť. Prepáč." ospravedlňovala sa.

Ja: ,,Dobre, dobre...aj tak si myslím, že by sa to čoskoro dozvedel. Ak nie od teba, tak od Nathaniela. Ale povieš mi aspoň, prečo sa tak začal na tom rehotať? Som snáď k smiechu?"

Nela: ,,No...lebo..on si to myslel..."

Ja: ,,Čo si myslel?"

Nela: ,,No...to."

Ja: ,,Prečo si to myslel?"

Nela: ,,Ja neviem...proste sme sa akosi o vás začali rozprávať...a...on to len tak zrazu z ničoho nič zapotil. Ale Cass, ja som ho hneď uzemnila. Hneď som mu povedala, že je to blbosť a že ty..."

Ja: ,,Ale predsa sa to stalo." povedala som nervózne.

Nela: ,,Cass, ja viem, ako sa asi cítiš...ale zober to z tej druhej stany..."

Ja: ,,Z akej? To nemá žiadnu dobrú stránku." skočila som jej do reči.

Nela: ,,Ale má." odkašľala si a nadýchla sa. ,,Aj keď si to nepripúšťaš, ale Nathaniel je vlastne prvý, komu sa podarilo dostať k tebe až tak blízko...od...od Georga... Cass, Nathaniel práve prelomil tvoju bariéru, ktorou si sa obklopila už tak dávno..." chvíľu bola ticho... ,,Porozmýšľaj o tom. Teraz už musím končiť. Ešte sa ozvem. Maj sa zatiaľ."

Ja: ,,Čau." povedala som zamyselene a hneď na to hodila telefón späť na posteľ.

Týmto ma Nela ale fakt dostala...Aj keď sa mi tomu len ťažko verí, ale zrejme má predsa len v niečom pravdu...
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 nessy nessy | 15. srpna 2009 v 22:13 | Reagovat

ahoj po dlhsej neprítomnosti som znovu naspät. Na mojom blogu je par zmien - vlastne cely sa prestahoval sem - www.nessyfantasy.blog.cz
chcela by som si ta ako svoje SB nechat aj nadalej tak prosim prepis si ma dakujem
tvoja Nessy

2 Crazy Crazy | Web | 15. srpna 2009 v 23:17 | Reagovat

Mohlo to byť aj dlhšie ;) Škoda. Inak pekná kapitola (ale fakt krátka :( ) a po takom dlhom čase...dúfam, že ďalšiu pridáš skôr :P Jediné, čo sa mi nepáči je, že sa to uberá takým smerom...teda mám z toho pocit, akoby to už nezodpovedalo názvu...proste ani tá Cass už nijako nevyužíva svoje schopnosti (a ja takéto srandy so živlami proste milujem :D), takže to ma tak trochu mrzí...

Oka, takže netrpezlivo čakám na dalšiu časť! :D

3 sandy sandy | 16. srpna 2009 v 11:28 | Reagovat

[2]: ďakujem, viem, že je krátka, ale to kôli tomu, že tento telefonát som chcela mať ako samostatnú kapitolu...a máš pravdu, viem, že táto poviedka trochu vybočila od tej témy, teraz som sa skôr začala sústrediť na cass a nata, ale mám dobrú správu :-) už mám pripravený jeden nápad, kedy cass znova využije svoju schopnosť...ešte síce nie v budúcej kapitolke (na ktorej sa už pracuje :D), ale potom sa už môžeš tešiť na ďalší závan XD

4 Tilia / AYAmee Tilia / AYAmee | E-mail | Web | 17. srpna 2009 v 20:57 | Reagovat

Podľa mňa sa poviedke nehodí to "Nela:" & "Cass:", najmä ak máš uvádzaciu vetu v takej priamej reči, potom to dialógu nesedí vôbec :D. My si predsa veľmi dobre vieme domyslieť, že ak sa spolu rozprávajú Cass a Nela, repliky sa klasicky striedajú :D. Inak paráda, len sa mi zdá mierne nepravdepodobné, že na prvýkrát Nela uhádla to bozkávanie... Teda, na prvý ako prvý... Najprv si myslela, že sa hádali, atď. Ale keď jej Cass objasnila, že to bolo práve naopak, mohla začať v miernejších vodách hádať... Síce neviem, čo je miernejšie ako bozk, ale je to v rovnakej kategórii :D...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama