Nakuknite na môj druhý kávovo-knižný blog :-)

>>> Little Caffeine World <<<

20.kapitola

16. března 2010 v 18:16 | Sandy |  Tvár štyroch živlov
Mám pre vás jednu dobrú správu. Teda, hlavne pre tých, ktorí čítajú poviedku Tvár štyroch živlov :-))
Konečne som dopísala ďalšiu kapitolku (už sa aj patrilo od Vianoc, že? :D)
Teda, pravdu povediac, vôbec som nepredpokladala, že ju dokončím už dnes, ale akosi ma dnes poobede kopla múza :-)
Alebo skôr...nečakane prišla inšpirácia... A najlepšie na tom je, že ma (nechtiac) inšpiroval človek, od ktorého by som to vôbec ale vôbec nečakala :D
No nič, nejdem vás už zdržovať :-) Dúfam, že sa vám bude pokračovanie páčiť, aj keď mne niektoré scény prídu trošku veľmi presladené (wrrr :D), ale zase som na seba hrdá, že som dačo také dokázala napísať :D...ale taktiež som zvadavá, ako to nakoniec zhodnotíte vy :-))




Keď som otvorila oči, vôbec som sa nevedela zorientovať, kde vlastne som. Ležala som na nejakej posteli a všade naokolo bola tma. Ako som sa sem vlastne dostala? Nedokázala som si spomenúť, čo sa stalo.
Zrazu som začula, ako sa niekde otvorili dvere. Pozrela som sa tým smerom a musela som prižmúriť oči, lebo z tade vychádzalo ostré svetlo. Dnu vošla nejaká osoba a keď zavrela dvere, znova všade naokolo padla tam. Nevedela som, kto to je, až kým ten človek neprišiel ku mne a nezapol lampu vedľa postele.

,,Už si sa zobudila?" spýtal sa Nathaniel a sadol si na kraj postele.

,,Čo...čo tu robím? Čo sa stalo?" začala som sa rýchlo pýtať a tiež som sa posadila. Trochu sa mi pri tom zatočila hlava, ale dávala som si pozor, aby som sa znova nezvalila na posteľ.

,,Povedzme, že si tak trochu neudržala uzdu svojich emócií." zasmial sa. ,,Ako sa ináč cítiš? Netočí sa ti hlava?"
,,No, pravdu povediac, mám pocit, akoby som práve vystúpila z obrovskej horskej dráhy... A čo som vlastne spravila? Pamätám si len že...sedela som pri stole...a potom prišiel...och, bože...." Pomaly som sa začala spamätávať.

,,Narobila si im tam mierny prievan, ale za tie dve hodiny, čo si spala, sa už všetko stihlo dať do poriadku a párty pokračuje ďalej."

,,Počkaj...teraz tým miernym prievanom myslíš ozaj iba taký mierny prievan alebo...?" skočila som mu do reči.

Neodpovedal.

,,Ale nie." zvalila som sa späť na posteľ. ,,Super, už sa nedokážem ani ovládať."

,,Náhodou..." pozrela na mňa zhora, ,,si sa držala celkom dobre." usmial sa. ,,Poviem ti, na tvojom mieste by som ja stratil trpezlivosť už dávno."

,,Tak to ti neverím."

,,Vieš, Cass, my máme zvláštny dar. Väčšinou ho ale využívame, len keď chceme pomôcť okoliu a v malých dávkach, ale občas sa stane, že ozaj stratíme trpezlivosť a živly akoby už ovládali nás a nie my ich. A to môže byť častokrát veľmi nebezpečné. Ako pre nás, tak aj pre ľudí okolo."

,,Aj tebe sa už niečo také stalo?"

,,Samozrejme. Bolo to už dávnejšie, na dovolenke. Jedna vec ma tak naštvala, že som omylom privolal vlnu a tá zaliala polovicu pláže. Odvtedy si dávam pozor." Zasmial sa pri spomienke na to. Potom sme boli obaja chvíľu ticho.

,,Ale...nikto si nevšimol, že by som to mohla zapríčiniť ja?"

,,Toho sa báť nemusíš. Komu by napadlo, že by vietor mohol ovládať človek?"
Pri tomto som si trochu vydýchla.

,,Mala by som sa asi vrátiť. Bony ma určite hľadá. Kde to vlastne som?"

,,Ja by som ti radil, aby si si ešte trochu oddýchla. Myslím, že ťa to dosť vyčerpalo. A Bony vie, že si tu. Myslela si, že ti je zle, keď si odpadla. A túto miestnosť mi poradila ona. Občas tu prespáva personál, ktorý sa tu o to stará.

,,Počkaj, počkaj...ja som odpadla? A sem...si ma preniesol ty?"

,,A čo si myslíš, že si sa sem nejakým zázračným spôsobom odteleportovala?" znova sa uškrnul.

,,Ja nie....len...že... ďakujem." povedala som nakoniec a pozrela som na neho. Pozoroval ma akýmsi skúmavým pohľadom, ktorý ma dosť znervóznil.

,,Hádam by som ťa tam nenechal len tak ležať." usmial sa.

Znova nastala tá trápna chvíľa ticha, ktorú ja tak neznášam... Našťastie ju ale prerušil šum odo dverí, ktoré sa otvorili a dnu vošla ďalšia postava.

,,Cass, tak už si sa prebrala?"
Bola to Bony, ktorá keď ma zbadala, že sedím ihneď bežala ku mne a vtisla sa medzi mňa a Nathaniela.
,,Ako ti je?"

,,No...dá sa povedať, že už lepšie." usmiala som sa.

,,Tak to je dobré. A nevieš, od čoho ti prišlo zrazu tak zle?"

,,Neviem...možno mi veľmi klesol tlak. To sa mi občas stáva." zaklamala som. Zdalo sa ale, že to zabralo.
,,Aha...ale už sa ti aspoň prestala točiť hlava?...Vieš Cass, zľakla som sa, keď si tam odpadla..."

,,Už je mi naozaj dobre. Len...som akási smädná."

,,Tak na to som aj myslela." usmiala sa Bony a postavila na stolík vedľa postele postavila pollitrovú fľašu s minerálkou."

,,Jej, ďakujem." povedala som a hneď som si z nej aj odpila. Za ten čas mi naozaj stihlo riadne vyschnúť v hrdle.

,,Tak toto som už ozaj potrebovala..." povedala som, keď som na stôl položila takmer prázdnu fľašu.
,,Prinesiem ti ešte jednu?" zasmiala sa Bony.

,,Nie, netreba." zasmiala som sa aj ja. ,,Vlastne, rozmýšľam, že sa už asi vrátim."

,,Cassandra, myslím, že by si si mala ešte radšej oddýchnuť." vmiešal sa do toho Nathaniel.

Hodila som na neho nepríjemný pohľad. Tak neznášam, keď mi niekto prikazuje čo mám alebo nemám robiť. ,,Nathaniel, myslím, že ja viem najlepšie, ako mi je. Keby som bola unavená, tak by som tu ostala, ale keďže mi je už dobre, pôjdem tam. Neprišla som tu predsa prespať celý ples."

Chvíľu na mňa ticho pozeral, no potom povedal: ,,Tak teda dobre. Ale mám jednu podmienku."

,,Podmienku? Ty si akože robíš srandu?"

,,Môžeš to zobrať aj ako odplatenie za to, že som ťa sem preniesol."

Pozrela som na neho nechápavo. Akože má síce pravdu, že by som sa mu mala odvďačiť za to, že ma tu doviedol a dával na mňa pozor, ale... Neviem fakt čo má za lubom.

,,Tak čo to teda je?" spýtala som sa. Zrejme to ale nebude veľmi príjemné, lebo sa na mňa akurát pozeral akýmsi divným prefíkaným a zároveň premýšľavým pohľadom.

,,Chcem...jeden tanec."

Chvíľu mi trvalo, kým mi došiel význam tejto krátkej vety.
,,Ty chceš ísť so mnou akože tancovať?" pozrela som na neho vydesene.

,,Máš s tým nejaký problém?" usmial sa a pri tom zdvihol obočie.

,,Ja len...že..." začala som koktať. Nevedela som, čo na to povedať. Dnes som popravde veľmi neplánovala ísť tancovať...a ak aj áno, tak, preboha, nie s Nathanielom!

,,Ja myslím, že je to celkom dobrý nápad." usmiala sa Bony, na ktorú by som skoro už aj bola zabudla. ,,Cass, aj sa trochu odreaguješ, zabavíš a ak by ti prišlo náhodou zle, tak Nathaniel už bude vedieť, čo robiť."

Tak týmto ma naozaj povzbudila...
Ach, prečo som radšej nepovedala, že tu chcem ešte ostať? Prečo musím byť vždy taká hyperaktívna a nemôžem dlho ostať na jednom mieste?
Ako, teraz by mi už naozaj aj bolo dlho, keby som tu ešte ostala, ale...keby som zase vedela, že ma Nathaniel požiada o tanec...
A prečo vlastne ja tak zmätkujem? Ach Cass, ukľudni sa. Proste...vrátim sa do sály, jednu pesničku pretrpím vedľa Nathaniela a potom...budem mať už hádam kľud...Vlastne, ešte budem dúfať, že nenatrafím na...
,,Neviete, či je tam ešte...George?" spýtala som sa rýchlo. Na neho som akosi v tejto chvíli celkom zabudla.

,,Myslíš toho, s ktorým si sa rozprávala tesne predtým, ako ti prišlo zle?" pozrela na mňa Bony.

Kývla som hlavou. Presne ten.

,,Nie. Teda, aspoň som ho tam odvtedy nevidela. Prečo?"

Fú...tak aspoň jedna dobrá správa na tento večer. ,,Ja...len tak." Kývla som rukou a tým dala vedieť, že sa mi o tom nechce hovoriť.

,,Tak teda...ako si sa rozhodla?" spýtala sa po chvíli Bony. ,,Ideš späť?"

,,Idem." Povedala som nakoniec.


*************************


Keď sme prišli do sály, zistila som, že za ten čas, čo som bola "mimo," stihlo už niekoľko ľudí odísť. Teda, aspoň mne sa zdalo, že je to tu akési prázdnejšie. Aj keď stále ich tu bolo ešte dosť... Alebo nakoniec, možno sa mi to len zdalo...vďaka tomu, že odišiel George. A tak mi to tu už nepripadalo také...tesné...

,,Tak...ja vás teraz asi opustím. Idem k Nickolasovi." usmiala sa Bony a už bežala k stolu, odkiaľ jej kýval jej priateľ.

Začala som byť nervózna, lebo som pocítila, že sa na mňa pozerá Nathaniel. Ale snažila som sa to skryť tak, že som sa tvárila, že ma priveľmi zaujalo dianie okolo. Sledovala som, ako sa ľudia zabávajú, ako pri niektorých stoloch horlivo diskutujú na nejaké neznáme témy, ako na seba zamilovane hľadia tancujúce páriky...

,,Cass, ale ak nechceš...alebo, ak by ti to veľmi prekážalo...nemusíš so mnou tancovať. Ja ťa nechcem k ničomu nútiť."
Pozrela som na neho. Jeho oči mi prezrádzali, že všetko myslí ozaj úprimne. A to ma teraz desilo najviac. Nechcel si robiť zo mňa srandu, nechcel sa hádať...a...nechcel mi ublížiť.
V tejto chvíli som už ani ja sama nevedela, čo vlastne chcem. Predtým by som sa mu bola vysmiala, že čo za strelený nápad to vymyslel - aby sme spolu tancovali. Však som neznášala už len to, keď bol so mnou v jednej miestnosti.
Ale teraz...akoby mi niečo našepkávalo, že to, čo robím, je správne. Že to tak má byť... A keby som odišla, len by som všetko pokazila. A pravdupovediac, ja som nechcela odísť...

,,Nie, to je...v pohode." snažila som sa usmiať a pozrela som do zeme, lebo jeho pohľad ma začal čím ďalej, tým viac znervózňovať. ,,Len...mi prepáč, ak ti počas tanca budem stúpať na nohy. Nie som až taká dobrá tanečníčka."

,,Tak to ti neverím." povedal a uškrnul sa.

Počkali sme, kým dohrá pieseň a potom sme sa šli postaviť k ostatným tancujúcim párom.
Zrazu som ale vôbec nevedela, čo mám urobiť. Len tak som tam stála a čakala, kým začne hrať druhá skladba.
,,Cass, uvoľni sa." povedal s úsmevom Nathaniel, ktorý sa mi teraz naopak zdal až príliš pokojný.
,,Nathaniel, ja som..." chcela som protestovať, no prerušila ma hudba, ktorá začala akurát hrať.
Už prvé tóny naznačovali, že to ide byť niečo veľmi pomalé.
Všetci naokolo sa začali už začali zvíjať v rytme tanca, len my sme tam zatiaľ stáli ako prikovaní.
,,Cass, podaj mi ruku."
,,Čože?"
,,Podaj mi ruku."
,,Ach, jasné." už mi to došlo, že bez toho, aby som sa ho chytila, sa tancovať nedá.
,,A druhú mi polož na plece." Teraz som už spravila hneď, ako mi povedal. On ma zatiaľ chytil okolo pása a tým aj zmenšil vzdialenosť medzi nami.
,,A teraz...sa na mňa pozri."
Toto už bolo trochu ťažšie. Akosi ma v tom momente až priveľmi zaujali moje topánky.
,,Cass?"
,,Áno?"
Cítila som, ako ma jednou rukou pustil. O sekundu na to ma chytil za bradu a donútil ma pozrieť sa hore.
,,Tak je to už lepšie." usmial sa a dal ruku späť.

Ako náhle som sa mu pozrela do očí, všetko naokolo akoby prestalo existovať. Všetka tréma a nervozita zo mňa opadla a ja som sa už začala venovať len a len tancu.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Ayamee Ayamee | E-mail | Web | 16. března 2010 v 20:11 | Reagovat

A kde boli tie presladené scény :D? Bolo to akurátne akurát! Až mám chuť tiež niečo také krásne napísať! :D

2 sandy sandy | 16. března 2010 v 22:32 | Reagovat

[1]: no presladené sa mi to zdá asi preto, lebo doteraz som písala len o samých hádkach medzi cass a natom...a už som si na to aj zvykla :D a tak mi teraz už všetky "iné" scény medzi nimi pripadajú také...sladké :D a keď ešte musím opísať tie pocity...fu :D ...ale tak už si zvykám aj na to :D a ďakujeem :-)

3 capepeidy capepeidy | Web | 25. března 2010 v 20:54 | Reagovat

kedze pridavas kapce po veceroch a mne sa nechece komentovat tak sa k tomu musim potom dokopat ale to by som  nebola ja kebyze neskomentujem jednu z mojich najoblubenejsich poviedok :-P
takze bolo to kraaaaaaaaaatke ale mozno to bolo tym ze som to  s nadsenim rychlo hlatala :) celkovo to bolo fajn az na ten tanec viac myslienok by to trebalo sak ona tancuje s NATHOM :) ale bolo to take uprimne a zlate ak ked mohla sa venovat nakoniec len a len jemu a nie tancu no co uz aspon vieme preco vsetci zboznuju Nathaniela v anketach :) sup do pisania lebo JA NEMAM DOST :)

4 sandy sandy | 25. března 2010 v 21:33 | Reagovat

[3]: no ja som na tom s komentmi tak isto :D len čítam, tiež väčšinou večer a nechce sa mi hneď aj písať komenár...
a kratke? fu :D lebo mne sa to zdalo aj celkom dosť :D...no čo už, uvidíme, ako sa podarí ďalšia kapitolka :-) ...a ten Nathaniel má ozaj už dosť fanúšikov, ako pozerám :D...mala by som asi spraviť aj nejakú druhú anketu :D

5 capepeidy capepeidy | Web | 25. března 2010 v 21:57 | Reagovat

alebo mozes znicit (mojho) Natha ale kebyze sa niekto pyta odomna to nemas :D

6 capepeidy capepeidy | Web | 2. dubna 2010 v 21:39 | Reagovat

kedy bude dalsia kapitolka??? napis aj kebyze az o mesiac nech viem priblizne :)dik

7 sandy sandy | 3. dubna 2010 v 14:05 | Reagovat

[6]: fuu...vec sa má tak, že som na tom zatiaľ veľmi veľmi veľmi biedne...takže možno o mesiac...a možno to bude trvať aj dlhšie..neviem naozaj presne povadať

8 capepeidy capepeidy | Web | 3. dubna 2010 v 22:50 | Reagovat

dik ale za odpoved :)

9 Leila Leila | Web | 7. dubna 2010 v 14:47 | Reagovat

ahoj, chcem sa ospravedlnit ze som tu dlho nebola, no chystam sa to napravit a urcite si tu odo mna najdes plno komentarov:))

10 Leila Leila | Web | 16. dubna 2010 v 18:09 | Reagovat

kedy bude dlasia kapca?

11 capepeidy&ayamee capepeidy&ayamee | 17. dubna 2010 v 21:24 | Reagovat

sme mierne zufale kedy bude dalsia kapitola??? my potrebujeme Natha O_O

12 Leila Leila | Web | 18. dubna 2010 v 13:12 | Reagovat

kedy bude dalsia kapca?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama