Nakuknite na môj druhý kávovo-knižný blog :-)

>>> Little Caffeine World <<<

Leden 2012

Winter dream

24. ledna 2012 v 13:37 | Sandy |  My blog, my life
Tak a je to tu! Konečne som sa odhodlala zmeniť dizajn.

Keďže je ešte stále zima a ja mám aktuálne aj takú "winter mood", rozhodla som sa, že aj svoj blog oblečiem do niečoho jednoduchého, bieleho..ako zima :-)
A keďže som už nechcela sťahovať obrázky z internetu, tak som si do záhlavia dala moju vlastnú fotku, ktorú som odfotila ešte počas minuloročnej zimy :-)
Síce je to ozaj len také jednoduché, ale mne sa to celkom páči.

Becoming Jane

23. ledna 2012 v 20:34 | Sandy |  Filmy
Už dávnejšie som rozmýšľala, že tu napíšem niečo o filme Becoming Jane (Vášeň a cit), ktorý som nedávno pozerala, len som sa k tomu nikdy akosi nemohla dostať. Teda až dodnes.
Je to vlastne príbeh o živote Jane Austen. Nikdy by som nepovedala, že ma niečia biografia tak zaujme. A už vôbec nie život nejakej spisovateľky ľúbostných románov. Lebo, úprimne, nikdy som nebola na takýto druhy literatúry. Dokonca som od nej dosiaľ neprečítala ani jednu knihu. Vedela som akurát, že niekto taký bol, aký žáner písal a to bolo asi tak všetko.







Až raz som videla sfilmovanú podobu Pýchy a predsudku, a tak sa mi to akosi celkom aj zapáčilo, takže s postupom času som samozrejme dostala chuť aj na niečo ďalšie sladko historicko-anglické, tak som si pozrela Emmu, Persuasion, (Rozum a Cit mám tiež v pláne :D), až nakoniec som sa dostala aj k tomuto. Najskôr som si myslela, že je to len ďalší z Janiných románov, až neskôr som sa dozvedela, že je to vlastne príbeh o nej samotnej. A musím sa priznať, že ma to ozaj doslova dostalo. Pretože jej život je tiež akýmsi románom. Avšak románom bez šťastného konca.
Síce mám rada happy-endingy, no napriek tomu, ak tam ten šťastný koniec nie je, je to pre mňa akoby viac emotívne. Viac ma to zasiahne.



Nebudem tu rozpisovať podrobne celý obsah, radšej si ten film pozrite sami ;), ale v krátkosti:

Jane (Anne Hathaway) sa raz zoznámi s istým Tomom Lefroyom (James McAvoy), ktorého najskôr pokladá za veľmi trúfalého, priam až arogantného (v tom čase začína písať román Pýcha a Predsudok, teda prvotný názov tohto diela bol First Impressions, čiže Prvé Dojmy, dokonca si myslím, že práve Tom bol vzorom pre vytvorenie postavy Pána Darcyho), no neskôr ju jeho temperament úplne uchváti, trávi s ním veľa času a samozrejme sa do neho nakoniec zamiluje. Napriek tomu, že v tej dobe vládnu manželstvá z rozumu, nik nemôže slobodne milovať, všetci sú viazaní záväzkami v rodine, on ju požiada o ruku a spolu utekajú z domu. Keď však zistí, že Tom nemá žiadne peniaze (je to len študent, ktorého financuje rodina), zľakne sa, lebo si nevie predstaviť život v chudobe a nakoniec ho, hoci s bolesťou, odmietne. A odvtedy ho už nikdy neuvidí. Teda vo filme ten záver síce trošku poupravili, no i tak si myslím, že to situáciu veľmi nezmenilo.

Určite odporúčam pozrieť :-)
Romantika, napätie, pár milých vtipných scén a hlavne úžasní herci, medzi ktorými to priam iskrilo cez tú obrazovku ;-)



Trošku som sa potom vŕtala vo Wikipedii a zistila som, že Tom sa nakoniec stal úspešným sudcom, oženil sa, mal deti, a dokonca jednu z dcér pomenoval aj Jane (náhoda?).

Ale Jane samotná sa už nikdy nevydala.
Trošku sa divím, že sa ho potom už nikdy nepokúšala vyhľadať. Zistiť o ňom niečo. A on sa tiež už nikdy neozval. Možno to nakoniec ani nebola taká ozajstná láska, len akési rozčarovanie. A možno len nechceli stratiť svoju hrdosť, alebo im to skrátka nedovolila vtedajšia situácia. A možno tam toho bola oveľa viac, len my sa to už nikdy nedozvieme. Napriek tomu obdivujem Jane, ako pri tom všetko dokázala napísať také romány. Ale vlastne...inšpiráciou bol pre ňu sám jej život.

Zima a (ne)učenie sa

19. ledna 2012 v 22:14 | Sandy |  My blog, my life
V utorok som mala skúšku z geografie cestovného ruchu a ja zodpovedná, namiesto toho, aby som posledný deň pred všetko opakovala (teda, keby len opakovala, mne sa ešte bolo treba naučiť 20 prezentácií zo SR + aspoň prečítať európske krajiny :D), zobrala som foťák a išla som sa prejsť pekne do prírody :-)
Asi tak s mojím (ne)učením. Ale hlavne, že skúšku som potom spravila, dokonca celkom fajn aj dopadla, na to, čo som očakávala. Ešte musím nejakým zázračným spôsobom nedokaziť a spraviť matiku a hádam mi aj prázdniny na pár dní vyjdú :-)

Inak, dneska znova tak pekne sneží... Akože niežeby mi už občas nešla tá biela zamrznutá hmota na nervy (hlavne, keď to treba odpratovať), ale ono mne sa to tak páči, keď je tma a ja vyjdem pred dom a všetko je také krásne zasnežené a čisté a mne sa vybavia spomienky na detstvo, keď som sa chodievala o takomto čase sánkovať, nemala som žiadne problémy a všetko bolo tak...tak jednoduché.
No fajn, ale teraz by som mala už radšej všetky tie pocity deja vu hodiť kamsi do úzadia a začať rozmýšľať nad dôležitejšími a hlavne reálnejšími vecami.




Moja ďalšia láska :-)

14. ledna 2012 v 21:23 | Sandy |  Nejaké piesne
To je na nervy, akurát, keď sa mi treba najviac učiť, mám chuť napísať milión článkov o všeličom možnom, ibaže svedomie mi to nedovolí, takže z toho potom nakoniec nič nie je S vyplazeným jazykem. A samozrejme ani z toho učenia potom nič nemám, keďže ja musím popri tom premýšľať presne o tých nenapísaných článkoch, alebo proste o nejakých nepodstatných (teda v tú chvíľu podstatných S vyplazeným jazykem) veciach.
A keďže teraz mi to nedalo (a pravdu povediach ma tá škola trošku naštvala), tak som sa predsa len rozhodla jeden napísať.


Chcela by som vám predstaviť jednu skupinku, z môjho, dá sa povedať, že blízkeho okolia, ktorú som si v poslednom čase dosť obľúbila. Volá sa THE ELEMENTS. Existujú už síce od roku 2001, ale ja som sa prvýkrát som sa s nimi stretla tuším niekedy v druháku na gypmpli, keď išli natáčať klip k jednej z ich pesničiek - Inner fight for freedom. Samozrejme som neváhala a pridala som sa k hŕstke tých ľudí, čo sa tam šli pozrieť, a dokonca som sa aj aktívne zúčastnila Smějící se.
A potom to nejako tak išlo, chodila som na ich koncerty, počúvala ich piesne, ktoré sú pre mňa určitým spôsobom výnimočné. Dokážem ich počúvať hocikedy, nech mám akúkoľvek náladu Usmívající se
No za najdokonalejšiu pesničku aj tak považujem Strapec, lebo to, ako dokázali zosúladiť všetky tie nástroje, celkovú hudbu s textom a vyvolať takú ohromnú emóciu, to sa prosto každému nepodarí.
Nie sú síce doteraz veľmi známi, ale myslím, že ak budú v tomto pokračovať, tak majú ešte veľké šance preraziť vo svete Usmívající se

Niekomu sa možno nemusia páčiť, no ja mám ich hudbu rada. Tak sa aspoň takýmto spôsobom chcem s vami o ňu podaliť Usmívající se

Toto je ten videoklip k Inner fight for freedom. Niekde medzi tými hopkajúcimi ľuďmi sa nachádzam aj ja! Smějící se




A ešte tu pridávam aj moju naj - Strapec (Rain of tears). Toto inak odporúčam určite si vypočuť Usmívající se




Ak by ste mali záujem sa o nich dozvieť viac, klik :-)

Malý rozprávkový svet

14. ledna 2012 v 14:01 | Sandy |  Niečo ako básničky
Síce nie som nijaká básničkárka, keďže za celý život som napísala dokopy možno 3-4 básničky (ak sa to vôbec tým pojmom dá nazvať :D), ale predsa len niekedy príde na mňa taká chvíľka a nedá mi pokoj, kým niečo nevyžmolím. Vlastne aj včera o 1 ráno ma zastihlo čosi podobné, a tak vzniklo nejaké to ďalšie čudo (čudo preto, lebo sa to na báseň veľmi nepodobá, keďže tam nie je ani jeden rým a celkovo by na tom bolo treba ešte popracovať...dokonca ani neviem, či sa mi to páči viac v slovenskej alebo anglickej verzii). Ale o tom teraz nechcem.
Kedysi dávno, počas Vianoc, som vymyslela pre môjho malého brata takú krátku básničku, a hoci mi to vtedy pripadalo strašne nedokonalé a detské, odložila som si to. A dnes, keď som si to prečítala, stále mi to pripadá detské, ale tak milo detské :-) Tak som sa rozhodla, že to dám sem, aj tak som tu už dávno nič nepridala (pokiaľ nerátam moje denníkové bláboly) :-)


Malý rozprávkový svet

Tichúčko vojde do izby,
zavrie za sebou dvere,
natiahne deku až na hlavu,
ona ho skrýva i hreje.

Pomaly otvára tajomstvá,
ktoré sú v krabiciach skryté,
vyberá hračku za hračkou,
spomína na príbehy v pamäti vryté.

Vytvára si vlastnú krajinu,
kde strachu a klamu niet,
vchádza do ríše zázrakov,
je to jeho malý rozprávkový svet.

Tu žijú v mieri všetky zvieratká,
obrovský drak i malá myška,
všetci sa hrajú, zabávajú,
takú hru nepozná žiadna knižka.

Na tvári široký úsmev,
očko sa radosťou ligoce,
ale to ešte netuší,
že ďalšie prekvapenie ho čaká-
hurá, však idú Vianoce!