Nakuknite na môj druhý kávovo-knižný blog :-)

>>> Little Caffeine World <<<

Kvôli Maxovi

22. března 2012 v 16:01 | Sandy |  Krátke poviedky
Zajtra mám zápočet z matematiky, takže je samozrejmé, že sa mi nechce učiť a svoj čas trávim aj tu :-).
Ako som ale tak rozmýšľala, nenapadol mi žiadny vhodný nový článok, dokonca ani neprišla ešte dostatočná múza, aby som dopísala staršie poviedky (:P), takže som sa rozhodla, že pridám aspoň jednu staršiu poviedku, ktorú som kedysi posielala do jedne blogovej poviedkovej súťaže :-) Je síce len taká kratšia a trošku pochmúrna, ale mne sa z tých mojich "jednorázoviek" asi páči najviac :-)



Kvôli Maxovi

Na kraji mosta stál malý chlapec. S bezduchým výrazom v tvári sledoval silný prúd divokej rozbúrenej rieky, ktorý pretekal pod ním. Až príliš ho tento pohľad fascinoval. Možno pre niekoho by to bolo čudné, no pre neho to predstavovalo akýsi únik z reality. Z reality, ktorej on sám nerozumel. Zrejme preto tu chodieval takmer každý deň.

Chvíľu pozoroval rieku, no potom sa otočil a vykročil po svojom starom chodníčku smerom domov. Vlastne, on sám by to doslova domovom nenazval. To miesto bola preňho len akási budova, v ktorej sa zdržiaval (alebo musel zdržiavať) počas dňa.

"Ethan, kde si sa zase táral? O chvíľu majú prísť tvoji rodičia a boli by veľmi nahnevaní, keby ťa tu nenašli." Chlapec sa pozrel kútikom oka na opatrovateľku, ktorá sa o neho starala, pokým boli jeho rodičia v práci, no potom pokračoval ďalej v ceste, akoby ani nezaregistroval, že sa ho niečo pýtala. A vôbec, pýtala sa niečo? Jemu to bolo v podstate jedno. Mal svoj svet, v ktorom neexistoval nik okrem neho. Možno niekedy ešte viedol na akejsi myšlienkovej úrovni dialóg s Maxom - jeho starým plyšovým medvedíkom, ktorého nosieval všade so sebou. Aspoň ten mu občas rozumel.

Keď už bol vo svojej izbe, rozhodol sa, že sa posadí na posteľ a zahrá sa niečo s Maxom. No v tom začul nejaké hlasy z chodby, a tak trochu pootvoril dvere, aby sa pozrel, čo ho vyrušilo.

"Mali by sme s ním konečne zájsť na to vyšetrenie." Povedal jeho otec popritom, ako si vyzliekal kabát.

,,Ale Dave, vieš veľmi dobre, aký má strach z doktorov. A navyše, znova by na nič neprišli. Len by mu naordinovali dvakrát viac liekov, ktoré aj tak nezaberajú."

"Možno už vymysleli niečo nové."

"Náš syn nie je pokusný králik." Rozhodila rukami Molly - jeho mama, a tým ukončila túto debatu. Až neskôr si všimla, ako ich z poza dverí pozoruje malý chlapec.

Ethan síce nechápal, čo jeho rodičia tým rozhovorom mysleli, no akosi sa mu to nepáčilo. A keď zbadal, že sa na neho obaja nejako zvláštne pozerajú, radšej dvere zavrel a znova sa vrátil do svojho vlastného sveta.

Pozrel von oknom na oblohu, ktorá bola minútu po minúte stála tmavšia a tmavšia. Rozmýšľal, ako asi vyzerá rieka v noci. Mohol by to byť zaujímavý pohľad. A určite by sa páčil aj Maxovi. Áno, on by bol priam očarený. Ide mu to teda dopriať, nech sa teší aspoň on.

Chlapec potichu otvoril dvere a vykukol von. Chodba bola tentokrát úplne prázdna a tichá, len z kuchyne sa občas ozval štrngot príbora. Pomaly sa teda došuchtal k vchodovým dverám. Ani sa neobul a len tak v ponožkách, z ktorých každá mala inú farbu, vyšiel na chladný vzduch nočnej ulice.

Vôbec sa neobzrel a len rýchlo bežal svojím vyšľapaným chodníčkom smerom k rieke. Bolo mu jedno, či ho niekto sleduje a čo si o tom ten niekto môže myslieť. Skrátka, bol to jeho svet a to, čo sa dialo za jeho hranicami, ho nezaujímalo. Tentokrát mal na mysli len jedno.

Vykročil na železný most a zapozeral sa dolu. Rieka bola v tomto čase ešte divokejšia a rozbúrenejšia. A navyše taká tmavá, že už len pohľad na ňu vyvolával zimomriavky. No na chlapca akoby to ešte viac zapôsobilo. Vytvárala v ňom akési zvláštne pocity, ktoré by ani on sám nedokázal opísať. Na jednej strane strach, na druhej vzrušenie. Živel celkom obyčajný, no napriek tomu taký záhadný...

Dlhú dobu tam len tak stál a spolu s Maxom pozoroval neskrotnosť rieky. Obom sa ten pohľad zapáčil. Rozmýšľal, aké by to bolo, pozrieť sa z bližšia. Aj Maxovi by sa to určite páčilo. Áno, kvôli nemu by bol schopný priblížiť sa. Aspoň o kúsok.

Pomaly odlepil trasúcu sa nohu od pevniny...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 capepeidy capepeidy | Web | 23. března 2012 v 18:06 | Reagovat

to nebolo nahodou u nas v sutazi? :D

2 Sandy Sandy | 23. března 2012 v 23:42 | Reagovat

[1]: ako si uhádla? :D :D ale nie, fakt akosi dochádzajú nápady, tak som sa rozhodla zatiaľ pridať aj tie poviedky, čo som vám posielala :-)

3 capepeidy capepeidy | Web | 24. března 2012 v 11:46 | Reagovat

[2]: ja som si to normalne ze zapapmatala a to som si precital iba par slov a doslo mi to :) a to je dobry napad kym das i poslednu tak pride muza na nove ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama