Nakuknite na môj druhý kávovo-knižný blog :-)

>>> Little Caffeine World <<<

3. Aj na vážne témy

30. července 2012 v 10:59 | Sandy |  Daždivé tajomstvá
Za chvíľu odchádzame s tetou do lesa (vraj na nejakú chatu) opekať či grilovať či čo :D Tak sa teším a keďže sa tu zrejme do večera naukážem, tak pridám ďalšiu kapču už teraz :-)
Je to síce ešte stále len taká medzikapitolka, ale musí byť. Dúfam však, že sa bude aj tak páčiť :-)



"Nechceš len nechať Richarda žiarliť, že nie?" opýtala som sa a aj ja som sa šla konečne obliecť.
"A možno aj áno."




Ráno sa mi vôbec nechcelo vstávať. Niežeby som sa netešila, práve naopak, ale ten dážď, ktorý od noci neprestajne lial a akosi nechcel stále skončiť, mi to každou sekundou sťažoval. Navyše všetko bolo vďaka nemu také tmavé, akoby bol práve večer a nie skoré ráno. Emma, ktorá vstala o čosi skôr, mala zapnutú lampu a prehrabovala sa vo svojej skrini. Aj pre ňu bol zrejme poriadok cudzí pojem. No načo som sa včera tak snažila? Tess tiež už bola hore, ale zatiaľ len tak sedela na posteli a o niečom rozmýšľala. Keď som sa konečne donútila vyhrabať z perín, v ktorých by som normálne v takýto čas prespala aj celý deň, prerušila to ranné ticho Emma.

"Dnes máme taký krásny deň."
Neviem, v akom zmysle to myslela, pretože keď som sa na ňu pozrela, nevedela som z jej výrazu nič vyčítať. Ani radosť, ani hnev, dokonca ani nudu. Nič. Pozrela som na Tess, ktorá na mňa tiež v tom momente uprela zrak a potom len pokrčila plecami a zdvihla sa z postele.

"Ako bude prebiehať uvítanie?" spýtala som sa, keď sa medzi nami znova rozprestrelo ticho. Nemám rada ticho. Myslela som, že sa ozve Emma, takže to, že ju Tess predbehla, ma trochu prekvapilo.
"Keď je pekne, tak väčšinou zavolajú všetkých študentov, teda aspoň tých, ktorí majú chuť sa zúčastniť, von pred budovu. Minulý rok to bolo tak, že Emma?"
Menovaná konečne odtrhla zrak od svojej skrine a pozrela na nás. "Vraveli ste niečo?"
"Len som chcela vedieť, ako bude prebiehať to otvorenie semestra." Povedala som kľudne.
"Asi nás zavolajú do slávnostnej auly, kde nás všetkých privítajú, budú hovoriť o harmonograme školského roka, potom sa nám poďakujú za účasť a pustia nás domov." Odrapotala a znova sa zahľadela na tú kôpku vecí, ktorej časť sa ešte ako-tak udržala v skrini a časť sa už váľala po zemi.
"Nemám si čo obliecť." Vzdychla.
"A čo to modré tričko, ktoré ti ešte ostalo visieť na vešiaku?" opýtala sa Tess, ktorá bola pár krokov od Emmy a snažila sa natočiť tak, aby videla do jej skrine.
"Toto?" spýtala sa Emma a zobrala do rúk posledný vešiak s dlhým svetlo modrým tričkom, ktorý jej tam ešte visel.
"A visí ti tam ešte nejaké?" zasmiala sa Tess.
Emma sa tiež potichu zasmiala, keď si uvedomila, ako komicky musí asi teraz vyzerať a pozrela na svoju pomocníčku. "Chcela som si ho nechať na inú príležitosť, ale asi si ho predsa len vezmem teraz."

"Je pekné." Povedala som, keď som ho konečne lepšie uvidela. Bolo dosť dlhé, Tess by siahalo možno až niekde po kolená, keďže ona bola vcelku dosť maličká, avšak Emme, ktorá bola z nás asi najvyššia, mohlo siahať ani nie do polky stehien. Malo trojštvrťové rukávy, na konci rozšírené a zosvetlené a celé bolo posiate malými striebornými hviezdičkami. Položila si ho na posteľ, potom si z tej hŕby na zemi vytiahla ešte čierne úzke nohavice a ostatné veci nahádzala späť do skrine. Na čo si predsa lámať hlavu ešte aj nad takými drobnosťami, ako je skladanie? Zasmiala som sa nad rýchlosťou, ako to všetko dokázala ´upratať´ a potom som sa aj ja pobrala k svojej skrini. Mne to až tak dlho netrvalo, keďže ja si obyčajne nerobím príliš ťažkú hlavu z toho, čo si o mojom oblečení ľudia myslia. Vzala som si bielo-hnedú dlhšiu kockovanú košeľu s tmavým hrubým opaskom a čierne úzke rifle. To by myslím malo byť fajn, aby som príliš nepútala na seba pozornosť, ale aby som ani nikoho nevystrašila.
Tess sa ako obvykle znova nahodila do jej obľúbenej fialovej. Blúzka s dlhými rukávmi a šnúrikom na páse jej ladila s fialovou plátenou členkou, ktorú si práve vložila do jej dlhých svetlých vlasov, ktoré si len prečesala prstami a už s nimi nemusela vôbec nič robiť, lebo vyzerali perfektne. Niektorí ľudia majú proste šťastie. Ale ani ja som sa s nimi veľmi dlho netrápila. Keďže nechceli stáť tak, ako by mali, zobrala som veľký hnedý štipec a proste som si ich všetky vypla hore. Nebudem sa rozčuľovať ešte aj kvôli vlasom.

Keď sme boli už všetky hotové, dokonca sme stihli aj čo-to zjesť, vzali sme si dáždniky a vyrazili do školy. Nakoniec mala Emma pravdu. To ´slávnostné otvorenie´ sa skladalo len z pár privítacích slov a programu ohľadom školského roka. Ale aspoň tá sála bola pekná. Vpredu bolo veľké vyvýšené pódium, na ktorom stálo niekoľko ľudí, ktorí sa aj na začiatku predstavovali, no akosi som to prepočula, lebo akurát vtedy k nám prišiel Jason s Richardom a museli sme si trochu upraviť náš aktuálny zasadací poriadok. Bolo tu dosť študentov, tým, ktorí prišli skôr, sa ušli aj stoličky, ktoré boli pravidelne poukladané do polkruhu skoro po celej aule a ostatok ostal stáť vzadu. Na boku pri stenách boli vo veľkých kvetináčoch nasadené nejaké zvláštne zelené rastliny, ktoré som doteraz ešte nikdy nevidela. Zo stropov viseli veľké sklenené lustre, ktoré osvetľovali celú miestnosť.
Keď ten pán, ktorý vravel do mikrofónu, skončil svoj monológ, zatlieskali sme mu a všetci sa postupne začali rozchádzať. My sme chvíľu ešte sedeli, kým sa to tu trocha uvoľní, no po čase sme sa tiež postavili a pobrali k východu. Bolo to určite všetko? Fakt som si myslela, že to bude niečo dlhšie a...honosnejšie.

"Vyzeráš sklamane." Pozrela na mňa Tess, ktorá šla hneď vedľa.
"Možno som čakala niečo viac." Povedala som popravde.
"Neboj, tejto školy si počas roku užiješ ešte toľko, že ti bude liezť čoskoro hore krkom." Zaškerila sa Emma, ktorá si vypočula náš minirozhovor.
"Tak to si nemyslím." Zaškerila som sa pre zmenu teraz ja.
"Mne sa tu náhodou páči." Ozval sa Richard, ktorý sa zrazu akoby náhodou ocitol hneď vedľa Emmy. Žmurkol na ňu, tá však len pretočila očami, a nič nepovedala. Pozrela som na Jasona, ten sa po celý čas len usmieval. Zjavne mal dobrú náladu, jemné orieškové oči mu žiarili a spolu s tými dlhými svetlo medovými vlasmi vyzeral ako také slniečko, ktoré vás hneď zahreje a všade navôkol rozdá pozitívnu energiu.
"V Greene je večer uvítacia párty. Pôjdeme?" spýtal sa, keď už dlhšie nik nič nevravel.
"To je skvelý nápad." Odpovedala som hneď, ani som nečakala na to, čo povedia ostatní. Nakoniec ale aj oni súhlasili.

"Hej, Emma!" zakričal na nás nejaký dievčenský hlas a my sme sa naraz otočili.
"Och, ahoj Sam." Usmiala sa Emma, keď zbadala, kto ju volá. "Ako sa máš? Ešte stále si šéfredaktorka?"
"Zatiaľ áno." Povedala s úsmevom krátkovlasá nízka brunetka. Vyzerala trochu zadýchane, zrejme jej robilo problém nás dohnať. Kým sa jej dych vracal do normálneho tempa, všetkých si nás poprezerala. Potom sa znova zamerala na Emmu. "Dúfam, že aj tento rok ťa môžem očakávať v univerzitnej redakcii. Tvoje články sú veľmi dobré a navyše nás už opustili štyria piataci a my nutne potrebujeme nové sily. A vieš, aké je to s prvákmi. Tlačí sa ich tu milión a pritom polovica z nich ani nevie, čo je to recenzia."
"No jasné, že prídem." Povedala hneď Emma. "Redakcia je môj druhý domov." Žmurkla na ňu.
"Tak to som veľmi rada." Vydýchla si tá brunetka, teda Sam, ak som dobre rozumela. Počkať, ona pracuje v redakcii?
"Ty robíš v redakcii?" spýtala som okamžite, keďže som nechcela stratiť možno jedinú príležitosť.
"Och, prepáčte." Zasmiala sa Emma. "Toto je Samantha."
Brunetka sa znova usmiala jej širokým úsmevom. "Ahojte. Vlastne ja väčšinu z vás už poznám, až na..." pozrela na mňa a jemná vráska na jej čele naznačovala, že zjavne rozmýšľa, či ma už niekedy videla alebo nie.
"Ja som Angie. Prišla som z Francúzska na výmenný pobyt. Študujem masmediálku ako Emma a písať do anglického univerzitného časopisu by bol pre mňa asi ten najväčší zážitok." Zrazu sa zo mňa začali hrnúť slová rýchlosťou blesku a ja som ich nešla zastaviť. "Ty si teda šéfredaktorka?"

"No, počkaj, pekne od začiatku." Začala Samantha a pri tom sa stále usmievala akýmsi svojským prešibaným úsmevom. Výškou a vzhľadom vyzerala od nás podstatne mladšie, ale jej výraz tváre a skrátka celé jej vyžarovanie dávalo o sebe vedieť, že to tak nie je. Určite bola z vyššieho ročníka.
"Áno, som šéfredaktorka. Od minulého roka. A čo sa týka teba, tak stačí, ak prídeš s Emmou do redakcie, prinesieš mi nejaké tvoje staršie články, ktoré si napísala a potom posúdim, či ťa prijmem. Máš nejaké, áno?" zdvihla obočie a stále na mňa uprene pozerala.
"Samozrejme. Všetko, čo som písala do stredoškolského časopisu, potom univerzitného vo Francúzsku, hoci zatiaľ len jeden rok a ešte pár článkov do miestneho, to boli síce len také menšie, ale.."
"Už teraz sa mi páčiš." Žmurkla na mňa Sam, potom nám ešte zakývala a už bola preč. Zaujímavý zjav. Taký malý, ale zároveň plný neutíchajúcej energie, ktorá zasiahla každého, kto bol pri nej vo vzdialenosti päť metrov.

"Tak to je naša Sam. Štvrtáčka, aj keď väčšina ľudí ju na prvý pohľad hneď zaradí k prvákom." Povedala Emma s úsmevom a potom pozrela na mňa. "Zdá sa, že sa jej páčiš. Podľa mňa sa už teraz teší na tvoju spoluprácu. A ja taktiež."
"Pevne dúfam." Povedala som a potom sme sa pobrali ďalej. Tess však zastala a obzrela sa. Jason s Richardom po celý ten čas o niečom diskutovali kúsok od nás a nevyzrelo to, že by sa chceli pohnúť. "Ideme chlapci. Ale ak chcete, vy si tu ostaňte." Zavolala na nich Emma. Tí na ňu chvíľu pozerali a potom sa pohli tiež.


"Zase si nemáš čo obliecť?" opýtala sa Tess, keď pozrela na Emmu stojacu pri svojej skrini a pri tom sa zvalená smiala na svojej posteli. Ja som sedela na tej svojej a tiež mi do smiechu veľa nechýbalo. Už bolo niečo po ôsmej večer, oficiálne sa už začala tá párty v Greene, ale všetci vraveli, že nám tam stačí prísť na desiatu. O pol siedmej sme ešte boli na večeri v internátnej jedálni, no o hodinu sme znova akosi vyhladli, tak sme si spravili špagety, ktoré samozrejme nakoniec nemal kto dojesť a odvtedy len tak sedíme/ležíme na posteliach a pozorujeme Emmu, ako znova prevracia celý obsah skrine.
"Ale ja tu fakt nič nemám. Sakra." Zahromžila Emma a hodila na zem ďalšiu kôpku vecí. V tom sa už postavila Tess.
"Pozor, prichádza módny poradca." Zachichúňala som sa a pozorovala, čo sa ide diať. Emma o krok ustúpila a pustila Tess do svojho zmätko-kráľovstva. Tá sa tam chvíľu prehrabávala, niečo si popritom mrmlala, ja som jej však nič nerozumela a zrejme ani Emma, ktorá sa na ňu po celý čas netrpezlivo pozerala a pri tom dupkala nohou. "Mohla by si prestať podupkávať, prosím?" spýtala sa Tess s hlavou v skrini. Emma si vzdychla a otočila sa smerom ku mne. Povzbudzujúco som sa na ňu usmiala. "Niečo už len nájdeme."

"Tak. A mám to!" vykríkla Tess a my sme hneď na ňu pozreli. "Ty tu máš toľko vecí, že sa ti ani nedivím, že si nevieš vybrať. Ale nevadí, hlavne, že som už asi našla to pravé. Z tohto bude Richard šalieť." Žmurkla a hodila Emme červené tričko s viazaním okolo krku, čiernu rifľovú sukňu a čierne bolérko.
"Tess, v tomto budem vypadať ako kur..."
"Nebudeš vypadať ako šľapka, ver mi." Skočila jej do reči Tess, v jej slovníku nadávky totiž nedostali miesto.
"A mimichodom, čo má s týmto spoločné Richard?" spýtala sa, keď si spomenula aj na druhú časť Tessinej vety. Ona však neodpovedala, len sa stále usmiata pobrala k svojej skrini.
"Tess?"
"Emma, všetkým nám je jasné, že medzi vami niečo je." Ozvala som sa aj ja. Už mám dosť toho kľučkovania. Chcem vedieť, čo je vo veci.
Emma hodila všetky veci na zem. "Tak to sa veľmi mýlite."
"Ale prečo potom...?" ozvala sa znova Tess, ale Emma jej skočila do reči.
"Bolo... Teda...malo byť. Ja neviem." Zamotala sa do vlastných slov a posadila sa na posteľ. "Vážne to chcete vedieť?" Obe sme ju zo záujmom pozorovali.

"Minulý rok. Richard bol s Jasonom už vtedy spolubývajúci. Zdal sa mi v pohode, pekný, príťažlivý, však to mi sami asi dosvedčíte."
Predstavila som si Richarda. Tie čierne havranie vlasy, modré elektrizujúce oči a hlavne jeho tajomne príťažlivý úsmev, keď som ho prvýkrát videla. Áno, bol príťažlivý. Zdalo sa až neskutočné, že mohol niekto taký existovať. Takto nejako som si predstavovala princov z rozprávok, ktoré mi mama čítavala, keď som bola malá.
"No to som ho ešte nepoznala." Pokračovala. Jason ma síce varoval, keď videl, že sa k niečomu schyľuje, ale ja som mu neverila."
"Ty si s ním...?" začala pomaly Tess.
"Nie. Preboha. Nespala som s ním, ak si sa chcela opýtať toto. Skončilo to oveľa skôr, našťastie." Na chvíľu sa zamyslela, potom pokračovala. "Mali sme sa konečne stretnúť. Celý deň som mala dobrú náladu, oblečenie som mala vybrané už deň vopred. Bola som však až tak mimo, že som zabudla, že mám napísať ešte jednu seminárku. Tak som sa narýchlo vybrala do knižnice, kde som zrejme v tom čase nemala byť..."
Obe s Tess sme napäto počúvali, čo bude ďalej. Emma sa nadýchla, potom pomaly vydýchla, znova sa nadýchla a až potom pokračovala. "Bol tam on. S nejakou...k-šľapkou." Opravila sa rýchlo, keď zbadala Tessin výraz. "Proste sa tam olizovali ako keby nič. Dokonca si ani nevšimli, že som tam stála. Prišlo mi z toho tak zle, že som okamžite bežala preč. Nemala som náladu ani na nejakú otrasnú scénu."
"A čo ti na to potom povedal on?" opýtala som sa.
"On najskôr ani nevedel, prečo som neprišla na schôdzku. Pýtal sa na mňa, hľadal ma, ale ja som sa mu vyhýbala. Nikomu som najskôr nechcela nič povedať, ale Jason bol dosť neoblomný, tak som mu to potom po týždni všetko vyklopila. On to samozrejme povedal Richardovi. A ten sa vraj ani nesnažil popierať to. Chvíľu bol na neho síce aj Jason naštvaný, ale vieš, akí sú chlapi, oni sa dlho hnevať nebudú. Ja som mu však neodpustila. Hoci sa mi odvtedy ospravedlňoval v pravidelných intervaloch všetkými možnými spôsobmi." Zasmiala sa.

"Prepáč." Povedala Tess.
"V pohode. Nemala si to z kadiaľ vedieť."
"Ale...už ste v pohode, nie? Aspoň trochu." Spýtala sa blondínka s nádejou v očiach.
"No...teoreticky. Neviem. Je to divné. Všetko." Povedala nakoniec Emma a potom zdvihla veci zo zeme. "Ale možno...dnes...vďaka tvojmu výberu zbalím nejakého fešáka a všetko bude znova fajn." Usmiala sa a v očiach jej konečne začali tancovať tie iskričky, ktoré som u nej videla, keď som ju prvýkrát stretla.
"Nechceš len nechať Richarda žiarliť, že nie?" opýtala som sa a aj ja som sa šla konečne obliecť.
"A možno aj áno." Povedala a sebavedome odkráčala do kúpeľne.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Máte záujem o ďalšiu kapitolu?

Áno
Nie

Komentáře

1 Ayamee Ayamee | E-mail | Web | 30. července 2012 v 20:19 | Reagovat

Chcem už ten fantasy prvok voľaký! :D Rozbieha sa to skutočne pomaly, mohli by už prísť dáke fantasy náznaky! :-D

2 Sandy Sandy | 30. července 2012 v 21:17 | Reagovat

No tak v tomto ťa asi veľmi nepoteším, ide o to, že som to najskôr nemala v úmysle písať ako fantasy, preto aj tento dlhý rozbeh, čiže takto zo začiatku to bude len akási "denníkoidná teen poviedka" a tie prvky začnú tak v 10. kapitolke, ale uisťujem, že sa oplatí počkať :-) teda aspoň mne sa to potom celkom páči :D  (áno, som skromná :D )

3 Leexistic Leexistic | 31. července 2012 v 8:33 | Reagovat

Ja zase nedočkavá niesom a také to preničzanič sa mi páči,takže tých 10 kapitoliek prelúskam s úsmevom :-)

4 capepeidy capepeidy | Web | 31. července 2012 v 11:28 | Reagovat

ja som vedela ze R. bude previt :D ale ze to ani nepoprel hnusak jeden, teda neviem co je horsie ze to nepoprel alebo sa ani nesnazil to popriet

no zatial to ide pomaly a som zvedava i na nove postuvy dufam ze tam nejake pribudnu ;)

no a ten Jason je nejaky podozrivy sak ja si nanho posvietim 8-)

inak daktore slova, ktore pouzivas nie su velmi spisovne, tak na tom asi by si mala popracovat inak to bolo fajn :)

5 Sandy Sandy | 31. července 2012 v 12:13 | Reagovat

Tak všade musím mať aj istého casanovu, inak to nejde :-P
Čo sa tých slov, tak viem, že niektoré nemajú takú podobu, akú by mali mať, ale ako píšem, tak mi nie vždy napadne ich spisovná podoba, tak tam potom dám aj tú nespisovnú, dokonca sa mi tam občas aj viac hodí :D
Inak máš zaujímavé tušáky... :-)

6 capepeidy capepeidy | 31. července 2012 v 14:25 | Reagovat

[5]: ktore tusaky mas teraz na mysli? :)

no inac fakt pribeh bez cassanovy ide to snad? ale aj tak tento cassanova mi nejde nachut teda ak som sprave pochopila jedna sa o pana R. a tan u mna nema sancu :D

7 Sandy Sandy | 31. července 2012 v 15:02 | Reagovat

Ach :D prečo ti až tak veľmi vadí jeho meno? Poznáš niekoho takého? :-P lebo ako, mne sa zdá celkom normálne, dokonca patrí medzi jedno z mojich obľúbených chlapčenských mien, teda až po pár pred ním :-)

8 capepeidy capepeidy | 31. července 2012 v 15:50 | Reagovat

[7]: ja neviem preco mi to az tak velmi vadi... proste ani to nie je tak ze by som to meno nemala nejak rada ale proste teraz mam proti nemu averziu kvoli tomu ze ten pribeh sa odohrava na mieste kde sa mi ziaden Riso nehodi

a ake meno mas najradsej? :-)

9 Sandy Sandy | 31. července 2012 v 17:27 | Reagovat

Tak to je dosť subjektívne...ale tak vo všeobecnosti napríklad mená končiace na -an, ako Adrian, Kristian... :-) a potom na -el, čiže Nathaniel (to určite nesmie chýbať :D ) a tiež Michael :-)
Možno by sa ich ale našlo aj viac. A tebe? :D

10 capepeidy capepeidy | 31. července 2012 v 23:51 | Reagovat

[9]: no mne sa najviac paci Erik :) ale su aj ine ktore maju nieco do seba ale toto je moje najoblubenejsie :) mam o nom aj clanok tusim ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama