Nakuknite na môj druhý kávovo-knižný blog :-)

>>> Little Caffeine World <<<

4. V stave hlbokej blaženosti

30. července 2012 v 23:02 | Sandy |  Daždivé tajomstvá
Dve kapitolky za deň, to som teda ani sama nepredpokladala, že to tak spravím, ale tak chcem vás potešiť :-)
Inak táto sa mi písala celkom fajn, teda dosť som si to užívala, dúfam teda, že sa bude páčiť.
Mimochodom, ešte stále v nej nenájdete nič s fantasy, to príde až pozdejšie, ale čo chcem povedať. Nesústreďťe sa len to, proste sa snažte užívať si dej, ako ja, keď som si to písala a ešte som nevedela, že sa to potom trošku zvrtne :D Lebo ak budete stále len na niečo čakať, neužijete si ani dej predtým a v konečnom dôsledku ani to, čo príde potom.

A už nejdem kecať, prajem príjemné čítanie ;-)



"Kde ideme?"
"K nášmu stolu."
"Predtým si povedal, že sa ideme prejsť."
"Veď si nechcela."
"To máš pravdu. Ty si ma počúval?"




Do Greenu sme sa nakoniec dostali až o pol jedenástej. Našťastie akurát len teraz začínala tá najväčšia zábava. Teraz to tu nevyzeralo tak, ako keď som tu bola prvýkrát. Všetky stoly stáli pri stenách na kraji miestnosti a v strede bolo voľné miesto na tancovanie. Teda voľné, ako voľné. Teraz už ani nie. Bolo tu plno študentov rôzneho veku. Zatiaľ som tu však nezbadala žiadnu známu tvár. Z reprákov vedľa baru sa ozývala hudba, ktorá svojim rytmom akoby vyzývala každého do tanca. Aj mnou to začalo už trochu trhať a to som nebola ešte ani celkom vo vnútri. Predrali sme sa cez nejaký hlúčik ľudí pri vchode a rozmýšľali, kde si ideme sadnúť. Nevyzeralo to, že by boli ešte nejaké stoly voľné, tak nás Emma vzala za ruky a ťahala nás rovno k baru.

"Čo to robíš?" snažila sa prekričať hudbu Tess, no veľmi sa jej nedarilo. Mne začínalo byť riadne horúco, takže som si po ceste dala dole mikinu a odhalila svoje tyrkysové tričko na ramienka. Vlasy som mala tentokrát rozpustené, pod tým štipcom sa asi za ten čas trochu umúdrili, takže teraz stáli presne tak, ako mali. Na tom vlhkom vzduchu sa síce trochu viac zvlnili, ale mne to neprekážalo, dokonca aj Tess povedala, že tak vyzerajú ešte lepšie.

"Takže, čo si dáte?" spýtala sa Emma, keď sme sa konečne dostali ku baru.
"To nemyslíš vážne. Fakt chceš piť takto pri bare?" spýtala som sa jej neveriacky.
"A máme inú možnosť?" pozrela na mňa. "Baby, dnes sme sa prišli baviť. No tak, trochu sa odviažte."
"Ja s tým nemám problém, len nie som zvyknutá piť priamo pri bare."
"Ja zas veľa nepijem. Dám si len trochu." Povedala Tess, ktorá si akurát dávala dole čiernu mikinu.
Emma prevrátila oči a objednala tri miešané drinky.

"Tak tu ste!" začuli sme známy hlas za nami. "Kde ste boli tak dlho? Už vám držíme miesto asi hodinu." Povedal Jason a už nás viedol smerom k jednému stolu, za ktorým sedel len Richard a ešte jeden chalan s krátkymi hnedými vlasmi.
"Nevšimli sme si vás." Zakričala som mu do ucha.
"Alebo ste chceli piť bez nás." Zasmial sa a pozrel do môjho pohára. "Čo to tam máte?"
Pokrčila som plecami. "Vlastne ani neviem. To objednávala Emma."
"V tom prípade to bude dobré, ale aj dobre silné." Žmurkol na svoju sestru, tá sa len usmiala a potom sme sa konečne dostali k stolu a sadli si.

"Dan? Si to ty?" spýtala sa Tess, keď zbadala chlapca sediaceho vedľa.
"Tess? Čo tu robíš?" Rozžiaril sa hnedovlasý chalan, keď zbadal našu spolubývajúcu.
"No zabávam sa." Povedala s úsmevom. "Ale čo tu robíš ty?"
"Podobne." Zasmial sa aj on.
"Takže vy sa už asi poznáte." Povedal Jason, keď zbadal rozprávajúcu sa dvojicu.
"Áno, však sme spolužiaci, študujeme ten istý odbor. Mimochodom, som Dan." Pozrel na nás ten chalan a usmial sa.
"Ja som Angie a toto je Emma." Predstavila som sa a potom som ukázala na moju spolubývajúcu, ktorá sa akurát snažila vtlačiť na stoličku medzi mňa a Jasona, keďže vedľa Richarda zjavne sedieť odmietala.
"Čau." Povedala len, keď si konečne sadla.
"Teší ma dámy." Usmial sa Dan a potom sa venoval už len Tess, s ktorou si hneď našli spoločnú tému. My ostatní sme zatiaľ len tak sedeli a popíjali drinky, čo sme mali pred sebou. Chvíľu som len tak pozorovala všetkých naokolo. Už sa uvoľnili aj ďalšie miesta, väčšina ľudí sa už zabávala pri hudbe alebo pri nezáväznom flirte pri bare. Pomaly som začala cítiť niečo v hlave. Neviem, aký drink to Emma objednala, ale zatiaľ som nepila nič miešané, čo bolo také silné. Ale zato to bolo fakt dobré.
"Ešte si dáte?" spýtala sa Emma a ukázala na svoj prázdny pohár. Ja som prikývla, Tess však ešte nedopila ani ten prvý.
Akurát k nám prišla čašníčka vziať prázdne poháre. Emma znova objednala, ja som samozrejme znova nepočula názov a Jason s Richardom si tiež niečo pýtali. Dan ukázal tri prsty, čo mohlo znamenať, že aj on si dá to isté a potom sa znova pohrúžil do rozhovoru.

Akurát keď sme dopíjali tretie kolo (Tess len druhé), prišiel k nám, presnejšie k Emme, nejaký vysoký tmavovlasý chalan. Niečo jej pošepol, ona sa zachichotala a už vstávala.
"Idem si zatancovať." Povedala len a odkráčala v spoločnosti svojho nového tanečníka.
Chvíľu som na nich pozerala, potom som sa pohľadom zastavila na jej bratovi. On len pokrčil plecami, akože nevie, kto to bol a tváril sa, že ho to ani nezaujíma. Za to Richard začal nervózne poklopkávať prstami po stole. Keď to vyrušilo už aj Tess s Danom, ktorí naňho nechápavo pozreli, prestal a znova sa snažil nahodiť úsmev.

"Angie? Ideš si zatancovať?" Chvíľu mi trvalo, kým mi došlo, že to hovorí na mňa.
"Jasné." Usmiala som sa. Síce mi to prišlo trochu divné v tejto situácii, predsa len som čakala, že sa Richard aspoň pokúsi pozvať Emmu, ale nestalo sa. A navyše som už sama mala chuť ísť tancovať, takže ma to aj potešilo. Po tých drinkoch som bola akurát v tej správnej nálade, dokonca aj hudba hrala teraz rýchla a tanečná, takže všetko zatiaľ vyzeralo úplne skvelo.
Richard okrem toho, že dobre vyzeral, bol aj vynikajúci tanečník, doteraz som vlastne ešte nestretla nikoho, s kým sa mi tak perfektne tancovalo. Občas sa mi síce zaplietli nohy, to dávam za vinu tomu alkoholu, ale vždy som to akosi ustála, alebo ma Richard v tej pravej chvíli zachytil a obaja sme sa zasmiali.

Po nejakom čase, keď sme boli už z toho všetkého vyčerpaní, rozhodli sme sa ísť si oddýchnuť. Aj tak sa akurát zmenil štýl, nastal čas pre pomalé pesničky a zaľúbené páriky. Pomaly sme prechádzali pomedzi ľudí, keď sme zbadali, ako sa Emma opiera o toho chalana, ktorý ju bol zavolať tancovať. Richard sa tváril, že si ich nevšimol, ja som však zbadala jeho drobné zaváhanie a zmätok v tvári, keď sme okolo nich prechádzali.

"Nedáš si niečo?" spýtal sa, keď sme boli už v dostatočnej vzdialenosti a znova nahodil ten jeho pekný úsmev.
"No, možno by som si dala ten drink, čo objednávala Emma, len neviem, ako sa volá." Odpovedala som. On na chvíľu prižmúril oči, akoby nad niečím rozmýšľal a potom ma chytil za ruku a vybral sa smerom k baru. Super, zase idem piť pri bare. Teraz mi to však už akosi neprekážalo. Človek si zvykne na všetko...

Keď sme tam prišli, hneď k nám pribehla jedna čašníčka a usmiala sa na Richarda. "To čo vždy?"
On prikývol a potom jej ešte niečo pošepkal.
"Emma sa určite raz umúdri." Povedala som, kým sme čakali.. Richard na mňa pozrel, stále s úsmevom na tvári, no zároveň so zmätkom, ktorý som cítila z jeho modrých očí. Otvoril ústa, akoby chcel niečo povedať, no potom si to rozmyslel.
Keď nám priniesli nápoje, zdvihol svoj pohár. "Dnes sme sa prišli zabávať."
Usmiala som sa, asi bude najlepšie nechať to teraz plávať. Zdvihla som teda aj ja svoj a spolu sme to vypili.

Po čase bolo pred nami niekoľko prázdnych pohárov, ja som sa smiala a krútila na barovej stoličke, Richard rozprával nejakú svoju starú príhodu a pri tom objednával ďalšie, už ani neviem koľké kolo.
"A najlepšie na tom bolo to, že ja som vlastne ani nevedel, kde som." Dopovedal a obaja sme spustili hlasný smiech. Hudba sa za ten čas znova vystriedala, teraz už dlhšiu dobu hrali tanečné a zdalo sa, že čochvíľa znova prejdú na tú slaďáko-vlnu. A mala som pravdu.

Akurát keď chcel Richard znova objednať, prišiel k nám Jason a zastavil ho. "Asi by už aj stačilo, čo povieš?"
"Jason, my sa bavíme."
"Hm, to vidím." Povedal Jason a pozrel na rad prázdnych pohárov pred nami.
"Áno Jason, je nám do-dobre." Pridala som sa do toho ja a pri tom som sa smiala. "Richard má fakt vtipné príhody. Nechceš sa pridať?"
Pozrel na mňa svojimi pokojnými orieškovými očami. "Možno nabudúce. Teraz by bol dobrý nápad ísť sa trochu rozhýbať, čo poviete?"
"Ale Jason, my sme už tancovali, ak si si nevšimol. Teraz...oddychujeme." povedal Richard a aj on sa začal točiť na svojej stoličke.
"Myslím, že už ste oddychovali dosť dlho. Teraz poďte trochu na vzduch." Pozrel na neho vážne.
"Vlastne...tam by som aj išiel. Je mi dosť horúco." Povedal nakoniec Richard a trošku ťarbavo skĺzol z vysokej stoličky. Potom však znova nabral rovnováhu a vybral sa smerom k dverám.

"Mne sa nechce ísť von." Zaprotestovala som, keď som videla, ako sa na mňa Jason pozerá. "Tam je veľká zima. A dážď."
"Tak za prvé, pršať už dávno prestalo. A za druhé, nenechám ťa tu samu sedieť."
"Tak si prisadni." Usmiala som sa a ukázala na prázdne Richardovo miesto. On len pokrútil hlavou a povedal: "Počkaj chvíľu. Za sekundu som späť."
Ani som nestačila odpovedať, keď sa vybral smerom, ktorým šiel Richard. Akurát chcel vyjsť von. Chvíľu sa o niečom bavili, potom sa Richard otočil a pokračoval v ceste.

"Kde ide?" spýtala som sa Jasona, keď znovu prišiel ku mne.
"Len sa šiel prejsť. Hádam sa nezatúla dosť ďaleko." Zamyslel sa. "Tak poď."
"Kde?" spýtala som sa, no on mi neodpovedal, len ma chytil a pomohol mi zo stoličky.
Ako som stála, začala sa mi neuveriteľne krútiť hlava. Ešte dobre, že tam bol Jason, inak by som bola asi na zemi.
"Ann, musíš sa aspoň snažiť trochu chodiť." Zasmial sa a pomáhal mi nájsť stratenú rovnováhu.
"Ako si ma to nazval?" spýtala som sa, možno som ale len zle počula. Dobrá správa bola, že som konečne stála na svojich.
"Ann... Vadí ti to?" opýtal sa a zapozeral sa mi do očí.
"Vlastne nie. Je to pekné." Usmiala som sa na neho. Takto zblízka mal fakt peknú tvár. Úzku, s výraznými lícnymi kosťami, vysokým čelom a malým nosom uprostred. A tie oči, také priateľské a úprimné, pochybovala som, že tento človek by vedel niekedy niekoho zraniť. Vyzeral skôr, akoby chcel všetkých chrániť. Znova som stratila rovnováhu. Jason ma chytil za pás a už ma asi nehodlal pustiť, lebo ma takto začal viesť pomedzi ľudí.

"Kde ideme?"
"K nášmu stolu."
"Predtým si povedal, že sa ideme prejsť."
"Veď si nechcela."
"To máš pravdu. Ty si ma počúval?"
"Ann, čo vlastne chceš?" zastali sme a znova na mňa pozrel.
"Ja...neviem." povedala som a sklonila som hlavu. Asi mám znova tú svoju melancholickú nerozhodnú chvíľku. Tieto stavy neznášam. "Kde je vlastne Tess?" opýtala som sa, keď som pozrela smerom k nášmu stolu a nik tam nesedel.
"Odišla. Asi tak pred dvadsiatimi minútami."
"Čo? Sama? Kde?" začala som sa rozhliadať po miestnosti, akoby som dúfala, že tú jej malú blonďaťú hlavu ešte niekde zazriem..
"Bola už unavená, tak sa rozhodla, že si pôjde už ľahnúť. A nešla sama. Šiel s ňou Dan."
"Aha. A teba tu všetci nechali."
"Tak trochu." Zasmial sa Jason.
"Mne sa ešte nechce ísť." Povedala som a oprela na mu o hruď. Bol taký vysoký, že ja som mu bola ani nie po krk. Chvíľu len tak nehybne stál, akoby nevedel, čo má urobiť.

"Chceš si zatancovať?" spýtal sa potichu po chvíli.
"Najskôr si sa chcel ísť prejsť, potom sadnúť, teraz chceš tancovať. Čo vlastne chceš, Jason?" opýtala som sa teraz trošku zachrípnutým hlasom a pozrela na neho dohora.
Chvíľu váhal nad tým, čo povedať, potom sa len usmial. "Prejsť si sa nechcela, k stolu sa ti tiež akosi nechce a keď tu tak teraz v strede stojíme, aspoň by sme to mohli trochu využiť, čo povieš?"

"Jason, ja ťa nechápem." Povedala som zmätene, ale keďže sme ozaj stále len tak stáli, opretí o seba, teda len ja opretá o neho a akurát hrala asi tá najpomalšia hudba z celého večera, prišlo mi to vlastne aj ako celkom dobrý nápad. Nemusím chodiť, budem sa mať o koho opierať a tiež to nebude vyzerať divne, keďže sa budeme tváriť, že tancujeme. Vcelku...dobrý nápad.
"Ani ja teba." Zasmial sa a chytil ma ešte pevnejšie okolo pása.

Ani neviem, ako dlho sme tam len tak prekračovali z nohy na nohu. Možno minútu, možno aj polhodinu. Celkom som stratila pojem o čase. Neviem, možno to bolo tou hudbou, ale Jason sa oproti Richardovi pohyboval akoby ľahšie. Richard bol úplne dokonalý, čo sa týka techniky, rytmu a proste všetkého. Ale Jason akoby počúval hudbu srdcom a tak sa aj pohyboval. Pri ňom som mala pocit, že skôr lietam, akoby som tancovala. Všetko bolo také jednoduché, nad ničím som nemusela premýšľať, dokonca sa mi ani raz nezaplietli nohy. A to je v tomto stave čo povedať. I keď...možno nakoniec práve preto sa teraz cítim, ako sa cítim a rozmýšľam tak, ako rozmýšľam.

Keď som konečne odtrhla na chvíľu hlavu od Jasonovej hrude (čo mi robilo značné problémy, pretože za prvé bola dosť tažká - tá moja hlava a za druhé, Jason mal na sebe akúsi zvláštne peknú vôňu, ktorú som doteraz ešte nikdy necítila, svieža ako letný morský vánok a do toho zamiešaná jemná vôňa citrusov, viac som identifikovať nevedela) zbadala som, že sa to tu už trochu vyprázdnilo. Koľko je už vlastne hodín?
Jason si zrejme všimol moju náhlu zmenu. "Ideme?" opýtal sa.
"Asi...by to bol teraz dobrý nápad." Povedala som a po dlhom čase sa od neho odtrhla. Veľmi pomaly, ale predsa len, sa mi začal postupne vracať triezvy stav, a tak som si začala uvedomovať celú túto situáciu. To som celá ja. Stačí mi trochu viac vypiť a už sa na niekoho nalepím. Po tom tanci sa mi ale aspoň trochu navrátila moja rovnováha, takže som až tak často nepotrebovala Jasonovu pomoc. Zobrali sme si mikiny, dáždniky, ktoré nás našťastie stále čakali pri našom stole a pobrali sa na internát.

Keď sme už takmer boli pri našej izbe, niečo sme začuli. Niekto tam bol. V tej tme sme však videli len obrysy a až keď sme prišli bližšie, rozoznali sme aj tie postavy.
Emma bola opretá o stenu a na ňu sa lepil ten vysoký chlapec, s ktorým tancovala, a ani neviem vlastne kedy, odišla. Zjavne si nás nevšimli, lebo pokojne pokračovali vo svojej činnosti aj naďalej.

"Ehm, ehm." Zakašľal Jason. Konečne sa od seba odlepili.
Keď nás Emma zbadala, trošku ju to zaskočilo a bolo vidno, že znervóznela.
"Ahojte. Vy...ešte nespíte?" spýtala sa neistým, jemne opitým hlasom.
"Vidíš nás, že by sme spali?" spýtal sa Jason a prepaľoval ju očami. Na jeho čele som zbadala jemnú vrásku, ktorá naznačovala, že okrem toho, že je na svoju sestru nahnevaný, trochu sa o ňu aj bojí.
"Tak ja už asi pôjdem." Povedal ten neznámy chlapec, poslednýkrát pozrel na Emmu, potom na nás, potom znova na Emmu a odišiel.

"Kto to bol?" opýtal sa Jason a hlas mu pri tom vyskočil o pár tónov vyššie.
"Čo teba do toho?" skríkla naňho Emma.
"Som tvoj brat."
"A teraz čo? To znamená, že ma musíš mať každú chvíľu na očiach a vedieť o každom mojom kroku?"
"Nie, ja len...nechcem, aby si spravila niečo, čo budeš neskôr ľutovať." Povedal potichu Jason.
"Ja si na seba viem dať pozor aj sama." Zašepkala Emma, otvorila dvere a keď vchádzala dnu, ani na nás nepozrela.

"Mrzí ma to." Povedala som potichu, keď som sa už nemohla pozerať na Jasonov zranený výraz.
"Ty za to nemôžeš. A vlastne...nech si robí, čo chce. Má pravdu, nemám právo jej vravieť, čo má alebo nemá robiť."
"Do rána ju to prejde. Určite." Pozrela som na neho a snažila sa usmiať.
"Teraz si hlavne choď už aj ty ľahnúť. Lebo ráno nevstaneš." Usmial sa a pri tom mi zastrčil za ucho neposlušný prameň vlasov, ktorý mi padal do tváre.
"Čo, už chceš rozkazovať aj mne?" spýtala som sa. Na chvíľu sa zarazil, keď však zbadal môj pobavený výraz, zasmial sa a pozrel mi do očí.
"Hlavne si k sebe zoberte veľa vody a keby bolo niečo zle, tak zavolaj. Emma má určite moje číslo medzi nejfrekventovanejšími volaniami."
"Jason uzmierovateľ, Jason...starostlivý...som zvedavá, koľko prívlastkov ti ešte nájdem." Zívla som a znova sa zapotácala, až kým ma nezachytili znova tie jemné ruky.
"Vymysli ich koľko chceš, ale hlavne už nerozmýšľaj túto noc." Zašepkal mi do vlasov a pri tom otvoril dvere za mnou.
"Myslím, myslím..." začala som, ale zabudla som, čo som chcela povedať.
"Radšej už nemysli." Povedal a pustil ma do chodby.
"Myslela som, že by som už asi teraz nedokázala myslieť...heh...dáva to zmysel?" zasmiala som sa a poslednýkrát na neho pozrela.
"Budem o tom rozmýšľať." Žmurkol a potom odišiel.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Máte záujem o ďalšiu kapitolu?

Áno
Nie

Komentáře

1 Ayamee Ayamee | E-mail | Web | 30. července 2012 v 23:38 | Reagovat

Na jednej strane chápem, že príbeh sa môže zvrtnúť fantasy smerom, na druhej až tak nesúhlasím s akýmsi "užívaním si deja". Predstav si, že čítaš Harryho Pottera jednotku a prvých 10 kapitol je čisto o tom, ako Harry žije bežný život s Dursleyovcami, bez akýchkoľvek čudných vecí... Žiadne neposlušné vlasy, žiadne sklo, ktoré zmizlo... A potom by len zrazu Harry šiel do Rokfortu! Tým chcem len povedať, že ak príbeh raz bude magický, náznaky magickosti čitateľa dokážu veeeeeeeľmi zaujať! :-) Týmto ale nekritizujem tvoj príbeh, asi to nemá byť vyslovene fantasy poviedka, len s dákym tým fantasy prvkom, ten Potter bol len príklad :D Len vravím, že tie fantasy prvky možno v príbehu rovnomerne rozmiestniť aj tak, aby čitateľa navnadili už niekde na začiatku, keď tam prosto i tak raz budú ;-) Už mi to trochu nemyslí/nepíše, tak som snáď aspoň trochu vysvetlila, ako to myslím, teraz idem čítať a potom do hajan :-D

2 Sandy Sandy | 31. července 2012 v 0:48 | Reagovat

[1]: No istým spôsobom máš vlastne pravdu :-) aj keď neviem, či je to dobré porovnávať práve s Harrym :D ale ako príklad to chápem. Ako, ja som rozmýšľala, že tie prvé kapitolky aj  nejako prepíšem, ale ako som čítala, tak som čítala, proste sa mi tam nič prepísať už nedalo :D Tak som to nechala tak, v podstate ja som to ešte nemienila ani začať zverejňovať, pokiaľ tam toho nebudem mať napísaného viac a nedostanem sa viac do deja, poprípade že by som to ešte nejako prepísala potom...ale mala som tu želanie na zverejnenie, tak som začala o čosi skôr :-)
Inak, tie prvky tam majú byť ozaj len na také spestrenie, aby to nebolo príliš obyčajné, nikdy to nemalo byť čisto fantasy, ale zase nevylučujem, že keď sa to už "konečne" :D rozbehne, tak tam toho nebude viac. To ešte ani sama presne neviem, v hlave mám totiž ešte len takú matnú predstavu, ale tak snažím sa s tým niečo robiť :-)
Aj tak však dúfam, že to nie je až také hrozné a dá sa čítať aj tento nefantasy začiatok :-)

3 Leexistic Leexistic | 31. července 2012 v 8:42 | Reagovat

Ale [1]: Ayamee,teraz sa pre zmenu môžu trošku prerobiť tie vzťahy a teraz zistia,že sa niečo deje,začnú sa vypytovať, hovoria o tom spolu... No vieš,také občas trápne scény :-)
Sandy,tými dvoma za deň si ma totálne umlčala a ja milujem ten tvoj výber na začiatku, som sa dozvedela :-)

4 Sandy Sandy | 31. července 2012 v 10:57 | Reagovat

[3]: No presne, ja som skôr taká "vzťahová", čiže tých trápnych chvíľ a riešení vzťahov tam bude pomerne dosť :-P
A ďakujem, som rada, že sa ti to páči :-)
Ale musím sa zastať aj Ayamee, lebo má tiež pravdu, trošku záhadnosti by sa tam tiež hodilo :-)

5 capepeidy capepeidy | Web | 31. července 2012 v 11:54 | Reagovat

[4]: presne pribeh so zahadou je vzdy niecim co chce citatel odhalit a dakedy aj dovod aby neprestal citat, ale ja som tiez vztahova a tym chcem povedat ze na tomto diely sa mi pacil Jason aj ked budem od neho cakat nejaku tu zradu alebo take svojske nazory, nech nie je taky typicky good boy ale necham sa prekvapit

No zvrat je to pekny aj ked som tajne dufala ze Jason a Tess a nie Dan no toto ten Dan sa tam zamiesal ale nedam ho este na ciernu listinu ako R. :-?  ci?

a co teraz budes uverejnovat dalej ci uz nie? 8-O

6 Sandy Sandy | 31. července 2012 v 12:08 | Reagovat

Tak Jasona mám rada ako postavu,a to som ešte len na začiatku :-) čiže dúfam, že sa bude páčiť aj ostatným, lebo...bude dosť dôležitý. A o vzťahoch nejdem nič prezrádzať, to sa bude postupne zamotávať ;-)
A čo sa týka uverejňovania, tak možno ešte pridám jednu-dve kapče skôr, ale potom už bude väčší rozostup, aby som stihla dopísavať aj ďalšie.

7 Ayamee Ayamee | E-mail | Web | 31. července 2012 v 13:36 | Reagovat

Síce ma Sandy asi pochopila, ale mám aj príklad bez Harryho Pottera, ak treba :D

Predstavte si príbeh, kde sa prvých 10 kapitol riešia len vzťahy (ale tým nehovorím, že vťahové príbehy sú zlé! :D), postavy sa spoznávajú, chodia do školy, nudia sa, zabávajú, prosto vedú bežný život. A po tých prvých 300 stranách zrazu na ich dvore pristane ufo, hlavnú hrdinku unesú mimozemšťania a hlavný hrdina odchádza putovať vesmírom a spoznávať mimozemšťanov a cudzie planéty, aby na konci hlavnú hrdinku našiel a priviedol späť. Nebolo by to prosto trochu wtf, keď sa "obyčajný" príbeh, ktorý vyzeral, že tak, ako "obyčajne" začal, tak "obyčajne" aj skončí, zrazu náhle zmení na akčné sci-fi? :-D Aj keď chcel príbeh prosto najprv vyriešiť vzťahy a predstaviť nám postavy a až potom sa stať príkladným sci-fi, nebolo by fajn, keby v tom úvode napr. bola aspoň dáka vedľajšia postava, ktorá by bola posadnutá ufom a sem-tam by niečo ufoidné, vtipné trepla a zvyšok postáv by ju odsúdil ako blázna? Prípadne by hlavný hrdinovia aspoň mohli radi pozorovať spolu v noci hviezdy, aby bol prosto i úvod príbehu kvapku prepojený s vesmírom. Len také nenápadné náznaky, ktoré v tom úvode čitateľ pomaly že prehliadne, lebo sa riešia "obyčajné" veci, no potom, keď v príbehu príde ten zvrat a zaútočia ufóni, čitateľ si zrazu povie: "Aha, preto tam furt oxidoval ten ufom posadnutý šialenec, to je aké dobré!" :D

Tým ale netvrdím, že je tento príbeh zlý alebo čo, vôbec ho netreba prepisovať! Len som chcela prezentovať svoj názor, že "náznaky" sú fajn ;-)

(A ja viem, že tvoj príbeh nie je najprv vzťahový a potom príde náhly zvrat a zrazu to bude rýdze fantasy, no príklady nezaškodí trochu hyperbolizovať, aby to lepšie vyznelo :D)

8 Sandy Sandy | 31. července 2012 v 14:12 | Reagovat

[7]: :D Tak teraz som sa ale riadne zasmiala :D Nechceš niečo také napísať? Ja by som si to určite prečítala :D :D
A neboj, isté náznaky tu budú, aj keď ich možno hneď tak nebudeš vnímať :-)
A tak ja mám rada vzťahy, dokonca aj TŠŽ bolo hlavne o tom a tie fantasy prvky sa tam tiež veľmi často nevyskytovali :D a rýdze fantasy to nebude ani potom (teda aspoň myslím :D ). Ach ešte teraz sa smejem :D si ma riadne pobavila :D fakt skús porozmýšľať o nejakom tom ufoidnom scifi :D lebo už len toto ma zaujalo, nechcem vedieť, ako by som sa váľala pri dlhšej poviedke :D

9 capepeidy capepeidy | 31. července 2012 v 14:33 | Reagovat

inac ja si myslim ze presne to tie naznaky ktore si citatel neuvedomuje pokial mu ich niekto priamo nepredstrci su najlepsie, citatel si mysli ze ake premyslene to je :)

ale taktiez je umenie najst v pribehu tie naznaky potom ako sa rozhodne pisalek zmenit zaner tak aby mu to sedelo a nemusel to prepisovat a este presdvedcit ostatnych ze to tak malo byt... no Sandy mas pred sebou velku zodpovednost... nech sa dari :-)

inac az teraz som si vsimla ze ja jedina nepouzivam diakritiku, to je aky trapas O_O

10 Sandy Sandy | 31. července 2012 v 15:14 | Reagovat

Ja nechcem nikoho presviedčať :-) ale ako, niektoré veci som písala tak, že sa dajú vysvetliť hneď dvojako, buď totálne nemusia stáť za povšimnutie, alebo sa to neskôr v deji nejako spracuje :-) ale ako fakt na tom treba popracovať, aby to dávalo aj nejaký zmysel. V týchto, čo som už pridala doteraz, ešte neboli žiadne, alebo aspoň ja sama som si tam nič nezaregistrovala (ale ktovie, možno tam niekto niekde aj niečo nájde, čo som vôbec tak ani nemyslela :D ), ale tak povezdme, že v tej päťke je už niečo aspoň trošku zaujímavé :-)
A fakt nechcem vyzerať ako nejaká manipulátorka alebo čo :D proste ak sa mi niečo, čo som predtým napísala ako nič, teraz ďalej hodí, tak sa to snažím nejako prepojiť :-) normálne sa inak sama sebe čudujem, ako mi to občas sadne...

11 capepeidy capepeidy | 31. července 2012 v 15:55 | Reagovat

[10]: preco manipulatorka ved to pises posuvam postavami za nitky akymkolvek smerom chces a to je na pisani super ze je to o tebe a nie o ostatnych ale to neznamena ze neprimes ziadnu kritiku aj ked toto nie je tvoj pripiad :) ale niekto iny by si to tak mohol vysvetlit po tom co som napisala :)

a inac ja by som v tom uz aj teraz videla par veci ktore by sa mohli zvrtnut na fantazy prvky no s kolkymi mi to vide, uvidim :-)

12 Leexistic Leexistic | 3. srpna 2012 v 20:33 | Reagovat

Vy ste strašne nákazlivo ufoidné :D Normálne som rozmýšľala čo by sa stalo,keby to sfilmovali :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama