Nakuknite na môj druhý kávovo-knižný blog :-)

>>> Little Caffeine World <<<

Epilóg

20. července 2012 v 11:40 | Sandy |  Tvár štyroch živlov
Takže. Dnes presne o druhej ráno (áno, znova sa mi nechcelo spať :P) som dokončila oficiálne poslednú kapitolku z Tváre štyroch živlov. Povedala som si, že by som to už zbytočne naťahovala, aj tak to už píšem pomerne dlho a raz to predsa len musí skončiť. Mala som pri tom (vlastne ešte aj teraz stále mám) zvláštny melancholický pocit, predsa len je to moja prvá poviedka (ak teda nerátam tie nepodarky na mojom prvom blogu) a musím priznať, že som si ju veľmi, ale veľmi obľúbila.
Sám Victor Hugo vyslovil myšlienku, že: Potomstvom spisovateľa sú hrdinovia jeho diela. A mal neuveriteľnú pravdu. Všetky postavy som mala rada, ako by to boli moje vlastné deti (a to ešte žiadne deti nemám :P). Hlavne však asi Nathaniela, to bola proste moja najobľúbenejšia postava a myslím, že to navždy tak aj ostane.

Pár pikošiek:
1. Nathaniel (jeho vzhľad) vznikol podľa reálnej osoby (presnejšie podľa chlapca, z ktorého som bola vo veeľmi dávnych časoch veeľmi mimo :D).
2. Postava Chrisa bola na tom podobne, s tým rozdielom, že pri ňom som si "prepožičala" nie len vzhľad, ale čiastočne aj povahu.
3. Hoci bola poviedka vymyslená, bolo tam dosť vecí aj z môjho vlastného života, či už to boli rôzne situácie alebo dialógy, ktoré ma inšpirovali k písaniu ďalších častí. Zbytočne to tam však budete hľadať. Bolo to pekne popremiešané s tými vymyslenými vecami :-)
4. Prvá časť poviedky bola napísaná a zverejnená 27. novembra 2008.
5. Posledná 20. júla 2012 (to som písala takmer 4 roky??!)
6. Stále sa neviem zmieriť s tým, že som to už ukončila.

A teraz sa môžte konečne pokojne pustiť do čítania poslednej časti. Venujem ju všetkým mojim čitateľom, ale hlavne slečne Capepeidy, ktorá mi pravidelne komentovala každú jednu časť (za čo jej veľmi pekne ďakujem) a ktorá celý príbeh, myslím, prežívala tak isto, ako aj ja sama :-)



Epilóg


Takže už je to oficiálne. Chodím s Nathanielom. Ľuďom síce trochu trvalo, kým si na túto zmenu zvykli, predsa len nás mali zafixovaných vždy ako dvojicu, ktorá sa nemohla ani vystáť a vlastne aj mne samotnej to dávalo trochu zabrať. No ale v istých veciach si človek nevyberá. Proste to príde a vy môžete utekať ako rýchlo chcete, ono si vás to znova nájde a dokonale pohltí.

Zo začiatku sme mali navyše tak trošku problém s fyzickým kontaktom, predsa len to, že obaja ovládame živly, muselo mať nejaké dôsledky aj na nás. Keď sme spolu, mávame silnejšie emócie, ako normálne, všetko prežívame omnoho intenzívnejšie. Najskôr to bolo dosť zvláštne, ale postupne sme si na to zvykli a teraz, v istom zmysle, mám pocit, že je to všetko o to krajšie a vzrušujúcejšie.

Inak, je Silvester. Akurát sa majú vrátiť z Álp Nela s Chrisom, a tak ich netrpezlivo s Natom čakáme na zasneženom chodníku pred školou.

Konečne sem dorazila biela dodávka. Chvíľu z nej nik nevystupoval, no za pár sekúnd sa otvorili dvere a ja som konečne zbadala Nelinu červenú hrivu. Hneď na to vyšiel z druhej strany aj Chris. Asi si nás ešte nevšimli, lebo najprv, aj s Neliným otcom, zamierili ku kufru a vybrali odtiaľ všetku ich batožinu. Potom sa o niečom dohadovali a nakoniec sa rozlúčili a dodávka odišla.


Konečne sa Nela otočila našim smerom. Keď nás zbadala, ako tu spolu stojíme, objavil sa jej na tvári široký úsmev, nechala všetko tak a bežala k nám.

"Nela, pomaly!" skríkla som, keď mi došlo, čo chce spraviť. Ona ma však nepočúvala a z celej sily sa na mňa vrhla.

"Ja som to vedela!" Zvýskla. "Vedela!"

"Čo si vedela?" nechápala som. Potom som však začula Natovo odkašľanie a razom mi všetko došlo. Ja som jej ešte o nás vlastne nepovedala. Teda aspoň nie tak celkom.

"Mám z vás radosť." Povedala, akoby prepučula moju otázku a potom sa vrhla na môjho spoločníka.


"Vidím, že sa tu toho dosť zmenilo, odkedy sme odišli." Chris. Ani som si ho nevšimla, kedy stihol prísť bližšie. Najprv žmurkol na Nathaniela a potom sa so mnou tiež objal.


"Takže ako bolo na lyžovačke?" spýtal sa Nate, zatiaľ čo sme im pomáhali s batožinou.

"Vynikajúco!" odvetil hneď Chris.

"Ale už aj trochu dlho." Pridala sa k nemu Nela. "A vy, ako ste si užívali sviatky?" Pri tej otázke sa v jej tmavých očiach objavili hravé ohníčky.

"Ako vidím, ste živí...a zdraví." Podpichol Chris.

My s Natom sme sa na seba len usmiali.


Keď sme konečne všetko vyniesli do izby, prezuli sme sa, vyzliekli kabáty a šli sme si sadnúť do spoločenskej miestnosti. Chris s Nelou sa ihneď usalašili na pohovke, nám ostatným ostali kreslá.

"A čo vy dvaja?" nedalo mi to.

Pri tej otázke strelili po sebe záhadným pohľadom a stále sa usmievali. Jéjé, takže aj v Alpách sa niečo udialo. Chvíľu bolo ticho, potom to však prerušil Chris.

"Asi to s tým kamarátstvom medzi opačnými pohlaviami fakt nefunguje." Zasmial sa a pozrel na Nelu. Tá sa k nemu pritúlila o čosi viac, ale nič nepovedala. Viac sme sa pýtať nemuseli.

Chvíľu sme rozoberali ich zážitky a potom prišla reč na náš ples. Keď sme spomínali ten "veľký vietor", Nela na chvíľu stuhla a povedala: "Cass, myslím, že by si mala niečo vidieť."

"Čo také?" opýtala som sa zo záujmom, no ona už cupitala ruka v ruke s Chrisom smerom von. Pozrela som na Nata. On nevyzeral byť veľmi prekvapený.

"Ty mi niečo tajíš?"

"Ja nie." Povedal záhadne a viedol ma za dvojicou k vonkajším dverám.

"Ideme von? Nemám kabát."

"Bude to len chvíľka." Povedala Nela a potom vyšla na chladný vzduch. Všetci sme ju hneď nasledovali. Zapla som si zips na mikine najvyššie, ako sa len dalo a vystúpila z dverí.


"Takže o čo tu ide?" Zjavne všetci niečo vedeli, len mňa to akosi stále obchádzalo.

"Cass, kľud, za chvíľu to uvidíš." Povedal Nathaniel a kývol hlavou smerom k Chrisovi, ktorý si čupol na zem a odhrnul z tade kus snehu. Pozrel na mňa tými jeho veselými orieškovými očami a usmial sa. "Asi by si mala o mne niečo vedieť."
Potom sa znova zapozeral na odhalený kus zeme. Vyzeral, že rozmýšľa.

"Čo to..." začala som, ale v tom ma zaseklo, lebo moju pozornosť upútalo čosi iné. Miesto, kde pozeral Chris, sa začalo zrazu z ničoho nič meniť. Predtým bolo celkom zamrznuté a suché a bez života, ale teraz...ako by v ňom niečo ožívalo. Akoby sa tých pár sekúnd na ňom vystriedalo hneď niekoľko mesiacov v roku. Najprv tam bola len holá zem, no zanedlho si odspodu začala raziť cestu von malá zelená trávička, ktorá stále rástla a rástla. Keby som to nevidela na vlastné oči, tak neuverím. Akoby som pozerala nejaký dokument o tom, ako sa mení kolobeh života v prírode. Ibaže, toto nebolo v televízii. Toto sa dialo priamo pred mojimi očami.

To však nebolo všetko. Keď sa to malé miestečko zaplnilo zeleňou, všimla som si, že zo zeme rastie ešte čosi. Malá stonka, ktorá sa stále predlžovala a keď bola dostatočne veľká, na jej konci sa zrazu začalo objavovať čosi biele. Veď to je snežienka! Zatajila som dych. Snežienka na Silvestra! Stále som nemohla uveriť vlastným očiam.

Pozrela som na Nathaniela, ten sa len usmieval a zozadu ma objal. "Teraz je už odhalená aj tvár posledného živlu." Zašepol mi do vlasov.

"Chris?" vydýchla som jeho meno a na nič viac som sa nezmohla. On sa prešibane usmial, potom zakryl snežienku kopou snehu a postavil sa. "Nela mi už povedala aj o vás. Bol som úplne zaskočený. Myslel som si, že okrem mňa a Nata už nikto taký neexistuje. Keby som to vedel skôr..."

"To je...úžasné." povedala som so stále fascinovaným výrazom v tvári.

"A ešte fascinujúcejšie je, že sme sa tu tak všetci pekne stretli." Žmurkla Nela.

"Ktovie, možno to má nejaký dôvod..." začal Nate.

"Uvidíme, aké prekvapenia si pre nás ten svet ešte pripravil." Ukončil to Chris.


Všetci sme tam ešte chvíľu v tichosti stáli a rozmýšľali. Potom sme sa však otočili a spoločne sa vrátili do budovy. Toto bude najkrajšia oslava Nového roka, akú som doteraz zažila. Tento rok bol proste plný rôznych prekvapení. A ako povedal Chris, ešte len uvidíme, čo si pre nás život pripravil na ďalšie roky. Budú určite iné. Cítim to v kostiach.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Mali by ste záujem o novú poviedku, ale teraz z vysokoškolského prostredia?

Áno
Nie

Komentáře

1 Leexistic Leexistic | 21. července 2012 v 7:48 | Reagovat

Ja som to celý čas vedelá :-)
Ty si to trochu nevedomky možno naznačovala celý čas,ale aj tak ma to potešilo :D

2 Sandy Sandy | 21. července 2012 v 13:13 | Reagovat

Ja viem, že s tým sa dalo rátať už od začiatku :D Ale tak to "oficiálne odhalenie" som si aj tak nechávala až na koniec :-)

3 arniel-torm arniel-torm | E-mail | Web | 22. července 2012 v 7:49 | Reagovat

tento epilog sa veľmi dobre čítal asi si idem prečítať predchádzajúce kapitoly :)

4 Sandy Sandy | 22. července 2012 v 11:05 | Reagovat

[3]: Som rada, že sa páčil :-) budem rada, ak si prečítaš aj ostatok, ale je to jedna z mojich prvých poviedok, takže prvé kapitoly treba brať s rezervou :D

5 Dan Dan | E-mail | Web | 22. července 2012 v 12:07 | Reagovat

Ahoj, keby si chcela môžeš si prečítať novú časť, tkorú som pridal na svoju blog :) s pozdravom Dan :)

6 Ayamee Ayamee | E-mail | Web | 22. července 2012 v 20:09 | Reagovat

Môže sa pisálkovi gratulovať k ukončeniu diela? :D Lebo gratulujeeeeeeeeeeeem (ak to teda nevyznie hlúpo)! :D

Neviem, či sa mám začítať alebo nie, pretože si, po pravde, predošlé kapitoly až tak nepamätám, tak neviem, či mi to niečo dá... Ale asi to vyskúšam :D

7 Ayamee Ayamee | E-mail | Web | 22. července 2012 v 20:15 | Reagovat

Tak, prečítané :) Ale kľudne by sa dala napísať Tvár štyroch živlov 2! :D

8 Sandy Sandy | 22. července 2012 v 21:52 | Reagovat

Ďakujem :D nie mne to nevyznie hlúpo, aj ja sa strašne teším, že sa mi konečne podarilo niečo definitívne ukončiť :D
No a inak som tiež rozmýšľala o nejakej tej 2. časti, mohlo by to byť zaujímavé, ibaže sa bojím, že by som sa zase zasekla niekde uprostred a proste teraz som rada, že som ukončila aspoň toto :-) a navyše sa teraz snažím písať niečo iné, takže uvidíme ako to bude pokračovať s tým, ale ak príde nejaký dobrý nápad, tak nevylučujem celkom ani tú dvojku :-)

9 Leexistic Leexistic | 22. července 2012 v 22:43 | Reagovat

Ak si ešte tu,máme ťa všetci radi :-x

10 capepeidy capepeidy | Web | 25. července 2012 v 16:20 | Reagovat

aj ja sa pridavam gratulujem :) ten pocit ked nieco dopises je neuveritelny a tak vytaj v klube :)

ako som zacala citat uvod pozeram ze si to pekne zosumarizovala a nejak sa i k tej poviedke vyjadrila, kto by povedal ze to pises tak dlho mne sa nezdalo :D

a velmi pekne dakujem za venovanie (som dojata:)) ze si na mna nezabudla a ako som zistila (teda uvedomila ) tak som stali citatel ktory bude vzdy cakat na 2.seriu ;)

A k epilogu chcem este jedeeen to nemoze byt koniec chuda Nath co bez neho budem robit? :-( asi si nanho budem musiet pockat v pokracovani :)

aj tak dalej pis, pis, pis a nech sa ti dari i v tom co pises teraz :)

11 Sandy Sandy | 25. července 2012 v 18:58 | Reagovat

Ďakujeem :-) už som čakala na tvoj komentár :-P
No ozaj by to boli už štyri roky, keby som to potiahla do novembra :D ale zas taká zlá som až nechcela byť, už bolo načase to nejako ukončiť :-) ako nad tou dvojkou budem uvažovať, ale ozaj nič nesľubujem, lebo nemám nič vymyslené, ale inak ten Nathaniel bude aj mne chýbať :D ...aj keď, nechcem veľa prezdrádzať, ale v tom, čo píšem teraz, sa tiež už formujú isté obľúbené postavy ;-)

12 capepeidy capepeidy | Web | 25. července 2012 v 21:55 | Reagovat

[11]: to je taky super pocit, vediet, ze na mna este niekto caka :)

aj ked nechces vela prezradzat,ale trochu by si mohla ako si na tom a kedy zacenes uverejnovat? :)

13 Sandy Sandy | 26. července 2012 v 11:57 | Reagovat

No ako teraz sa nachádzam na 10. kapitole, ale kedy začnem uverejňovať, ešte neviem, pretože stále som sa ešte nedostala k nejakému významnému deju :D dokonca ešte ani neviem, aký to bude vlastne žáner, najprv to mala byť len taká obyčajná teen poviedka zo školského prostredia, ale prišlo mi to veľmi nudné, čiže tam teraz asi začnem zamotávať aj nejaké tie fantasy prvky a fakt neviem, čo sa z toho nakoniec vykľuje :D

14 capepeidy capepeidy | Web | 26. července 2012 v 13:31 | Reagovat

no, fuu si uz na desiatej to znie dobre :) ale ked tam chces dat tie prvky nie je na to uz neskoro, ja len chcem povedat ze by nebolo dobre kebyze je to tam take vnutene, kedze som to ale necitala tak nemozem posudit a ty to vies odhadnut lepsie ;) ale uz by si to mohla zacat uverejnovat ja by som si rada nieci precitala aspon tak ze o com to bude :)

15 Sandy Sandy | 26. července 2012 v 13:38 | Reagovat

Vieš čo, neskoro by som ani nepovedala, skôr najvyšší čas :D lebo hoci som už na desiatke, respekíve už na jedenástke, tak je to stále len taký začiatok, chcem tým povedať, že táto poviedka nebude mať len dákych 20 kapitol, ako Živlíky :D mám v hlave jeden nápad, ale musím ho ešte trochu rozvinúť, takže uvidíme :-) a poprípade by som ešte možno niečo aj prepísala, takže aj pre to ešte nechcem zverejňovať :-) ale že si to ty...možno dáku jednu, dve kapče na ochutnávku...nechaj sa prekvapiť ;-)

16 capepeidy capepeidy | 26. července 2012 v 14:48 | Reagovat

[15]: okej tak sa necham :) uz som aj tak nejak zvedava :)

17 Aerosol Aerosol | Web | 9. září 2012 v 16:22 | Reagovat

Ach, spomínam si, že túto poviedku som od teba kedysi dávno čítala a teraz som sem náhodne zbehla... Celkom ma potešilo, že už je dokončená, takže keď si na to nájdem viac času, zrejme to dočítam celé, ibaže si nespomínam, kde som skončila... Zrejme sa budem musieť pustiť do toho od začiatku xD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama