Nakuknite na môj druhý kávovo-knižný blog :-)

>>> Little Caffeine World <<<

11. Pátrač

13. srpna 2012 v 11:06 | Sandy |  Daždivé tajomstvá
Síce sa posúvam veľmi veľmi pomalým tempom, asi tak, že napíšem jeden-dva odseky za deň, ale tak aspoň niečo :D Nuž, s múzou sa stále hrám na tú skrývačku...



"Ty si bola v minulom živote buldozér?" spýtal sa nehnevaný hlas človeka ležiaceho podo mnou.
"A ty si bol v minulom živote nárazník?" vrátila som mu to tiež otázkou a pozrela do chladných zelených očí s dlhými riasami, ktoré sa do mňa zabodávali, ako nejaký jed.



"Tak mi to skús vysvetliť." Povedala som potichu, keď sa mi konečne podarilo od neho odtiahnuť a nabrať trochu vzduchu.
"Rád by som," pozrel Jason smerom ku krbu a začal sledovať oranžové plamene, "ale je to zložité."
"Čo dnes nie je zložité?" Bola to skôr rečnícka otázka, ale on i tak pokračoval.
"Ide o to, že sa to netýka len mňa. Je v tom celá naša generácia. A...mnoho iných."
"Celá vaša generácia? Mám si to vysvetliť tak, že ste niečo ako svorka vlkolakov?"
"Nie, vlkolakov nie," zasmial sa, "so zvieratkami nemáme nič spoločné."
"A ja som sa tešila, že ťa uvidím premeniť sa na vlka..." predstierala som veľké sklamanie.
"V tom prípade ťa asi nepoteším."
"Tak čo teda si? Upír? Anjel? Démon?" začala som vymenovávať všetky fantasy postavičky, ktoré ma napadli.
"Asi máš rada fantasy knihy, že?" pozrel na mňa s pobaveným výrazom v tvári.
"Tak prečítala som ich už dosť." V pamäti sa mi vynoril celý rad kníh, ktoré som doteraz mala možnosť si prečítať.
"A čítala si niečo aj o keltských legendách?" spýtal sa po chvíli záhadne.

Musela som popremýšľať.
"Čo sa týka legiend a mýtov, tak jedine tie grécke. Ale inak som týmto veciam nevenovala veľa pozornosti."
"Vieš aký je rozdiel medzi fantastikou a mýtmi?"
"Fantastika, to by mali byť veci čisto vymyslené." Hádala som.
"Presne tak," prisvedčil.
"Chceš tým povedať, že som sa venovala nesprávnej literatúre?"
"Chcem tým povedať, že mýty sú občas omnoho zaujímavejšie, pretože sa môžu zakladať na pravdivých veciach."
"Takže si nejaká mytologická bytosť?"
"Ann, ja som len človek," znova sa usmial a potom sa postavil, "ale istým spôsobom..."
Neznášam, keď niekto nedokončí, čo začal. "Ale istým spôsobom...?" zopakovala som jeho posledné slová.
"Asi by sme už mali ísť, kým sa znova nerozprší." Zmenil tému Jason. "A zajtra nám tiež treba vstávať do školy." Prešiel k našim kabátom a môj mi hodil do rúk. "Už nie je taký mokrý."
"Jason, aspoň mi daj nejakú indíciu." Nedala som sa.
"Čo keby si na to skúsila prísť sama?" Obliekol sa a ja som jeho príklad zopakovala.
"Ako?"
"Aj také priezvisko môže toho dosť odhaliť..."

Keď sme vyšli vonku, všetko bolo tmavé a mokré, ale aspoň nepršalo. Asi by sme sa mali ozaj poponáhľať. Predsa len, nechcem zajtra na prednáškach spať. A to začínam už o pol deviatej. Sakra. Naspäť sme už nebežali, len sme potichu kráčali smerom, ktorý udával Jason. Na nič som sa už nepýtala, pretože som vedela, že dnes mi už zrejme nepovie ani slovo. Pokúsim sa hodiť do uja gúgla jeho meno a uvidím, čo mi vyhodí. Keltské legendy. Nikdy som o žiadnej nepočula.
Po tichej rozlúčke som sa konečne dostala na izbu. Hneď som pozrela na hodinky. Päť minút po polnoci. To asi vysvetľuje to ticho, ktoré tu vládlo. Tess s Emmou sa zjavne dnes už rozhodli odísť do hajan. Však na čo by ma čakali? Dala som si rýchlu sprchu a potom ich nasledovala. Chvíľu mi po rozume behali predstavy keltských bojovníkov, ale potom som tiež upadla do spánku.

Celý utorok sa tak strašne vliekol a ja som sa nevedela dočkať toho momentu, kedy skončí posledná prednáška a ja sa konečne budem môcť usadiť za svoj notebook. Dokonca som nedávala pozor ani na mojom obľúbenom predmete a všetko som odpisovala od Emmy. Tej sa to samozrejme nezdalo, takže sa stále pýtala, čo mi je, ale ja som jej nič nepovedala. Radšej. Predsa len je to Emma. Jasonova sestra. Tým pádom, aj ona je tá kvázi mytologická bytosť? Však ona sa mi zdá celkom normálna, nepreukazuje nejaké zvláštne myto-znaky, teda nie žeby mal Jason na čele nejaký roh, ale tak chápeme sa.
Ako náhle profesor oficiálne ukončil svoj prejav, vstala som a medzi prvými som odišla. Ešte som sa však zastavila na rýchlu večeru v univerzitnej jedálni, predsa len, hladovať kvôli nejakému rohu, no dobre, tak teda Jasonovskej skrytej identite, nebudem.
Keď som konečne prešla našim internátnym vchodom a s hlavou niekde na gréckom Olympe som pálila po chodbe, pocítila som zrazu prudký náraz do niečoho tvrdého. To niečo, alebo skôr niekto, o čom sa neskôr stihla presvedčiť, to ale akosi neustál a v momente sme boli obaja na zemi.

"Ty si bola v minulom živote buldozér?" spýtal sa nehnevaný hlas človeka ležiaceho podo mnou.
"A ty si bol v minulom živote nárazník?" vrátila som mu to tiež otázkou a pozrela do chladných zelených očí s dlhými riasami, ktoré sa do mňa zabodávali, ako nejaký jed.
Chvíľu sme sa takto hypnotizovali, potom som sa však akosi znova dostala späť do reality a rýchlo som vstala. Michael tiež nezaostával a v sekunde bol na nohách.
"Ty bývaš v našom bloku?" nedalo mi neopýtať sa.
"Nie, ja sa tu len tak náhodou prechádzam." Odpovedal svojím zamatovým, stále jemne nahnevaným hlasom.
"Však ja sa len normálne pýtam." Pretočila som očami.
"A ja normálne odpovedám." Stále do mňa zabodával pohľad.
"Nie, neodpovedáš. Snažíš sa byť ironický. A nechápem prečo."
"Možno sa len nerád rozprávam s prisťahovalcami." Povedal nakoniec a vybral sa ďalej po chodbe, ignorujúc moje ďalšie poznámky.
S prisťahovalcami?!
"Namyslený. Aristokratický. Idiot."
Chvíľu mi trvalo, kým som sa znova spamätala. Ten človek ozaj nie je normálny. Ale však na čo sa rozčuľovať? Možno práve to mal v úmysle... V tom prípade ho nepoteším. Pretože ja mám teraz na rozume úplne niečo iné. Idem totiž hľadať niečo o mojom keltskom Jasonovi!

Dnes som bola na izbe prvá, čiže som to aj hneď využila a rýchlo si sadla k notebooku. Najskôr som napísala pár viet rodičom, keďže som sa im už dávno neozvala a potom som konečne otvorila stránku Google. Napísala som tam slovo "Sheridan", čo je Jasonove priezvisko a čakala, čo mi vyhodí.
Nejaký írsky spisovateľ. Ten ma nezaujíma.
Univerzita. Tiež nie.
A ďalší Ír. A Znova.
Počkať, Jason má írsky pôvod? Na toto sa ho budem musieť ešte opýtať...
Týmto spôsobom som trávila čas ešte nejakých pätnásť minút, otvárala som stránku za stránkou, čítala všetko, čo sa týkalo slova Sheridan, ale stále tam nebolo nič o Keltoch. Nič o legendách. Čo sa ma len Jason pokúšal vodiť za nos?
Už som sa chcela na všetko vykašľať a vypnúť internet, keď mi prišla na rozum ešte jedna stránka. Možno to nebude mať žiaden význam, ale...
Pomaly som otvorila stránku behindthename.com. Do vyhľadávania zadala priezvisko a... Bingo!

Sheridan
Z írskeho priezviska, ktoré bolo odvodené z Ó Sirideáin, čiže potomok Sirideán. Slovo Sirideán znamená v Gaelčine "Pátrač".

No, možno som čakala niečo viac, ale je to stále viac, ako nič. A ak sa nemýlim, tak Gaelčina je istou odrodou keltského jazyka. Čiže...nie som asi až tak ďaleko.
Len mi to stále nedávalo zmysel.
Pátrač.

Zrazu však buchli vchodové dvere a mňa ihneď vytrhlo z rozmýšľania. Rýchlo som všetko zavrela.
"Ty si už tu?" spýtala sa Tess, ktorá vošla do izby ako prvá. Hneď za ňou sa dovalila Emma.
"Dnes sa ponáhľala, akoby jej šlo o život." Zasmiala sa.
Nechcela som, aby sa ma niečo začali pýtať, tak som teda rýchlo zmenila tému.
"Michael býva v našom bloku."
Obe na chvíľu zamrzli, akoby im nedochádzalo, čo som práve povedala, potom sa však slova chytila znova Emma.
"Ten...Michael?"
"Ten Michael." Potvrdila som.
"Ten aristokrat?" spýtala sa Tess, sadla si do kresla a stále na mňa upierala pohľad.
"Presne ten."
Emma vybuchla do smiechu. "To vážne?"
"Vrazila som do neho, keď som šla po chodbe."
Teraz sa začala pre zmenu smiať aj Tess. "Ty si do neho...vrazila?"
"A nezanechalo to na tebe žiadnu ujmu na zdraví?" vyprskla ešte do väčšieho smiechu Emma a tiež si radšej sadla do kresla.
"No...pokiaľ viem, tak nie. Vidíte na mne snáď nejaké zmeny?"
Tess si ma chvíľu prezerala, akoby moju otázku brala vážne.
"Ideš nás tu teraz po nociach mraziť v našich snoch." Povedala naoko hrôzostrašne Emma, ale potom sa znova vrátila k svojmu rehotu. Nakoniec tým nakazila aj mňa a tak sme sa tam všetky tri chichotali ešte dobrých desať minút.

"Emma?" Nedalo mi a musela som zistiť aspoň toto. Tess odišla akurát do spálne.
"Áno?" uprela na mňa svoj orieškový pohľad.
"Vy..ty...si Írka?"
"Naši starí rodičia pochádzali z Írska, ale inak bývame tu, v Anglicku. Prečo?" skúmavo si ma začala prezerať.
"Ja...len tak. Máš zaujímavé priezvisko."
Prižmúrila na sekundu oči, akoby niečo zvažovala.
"Včera večer...bolo na ňom niečo neobvyklé?" spýtala sa pomaly.
Nevedela som, ako odpovedať, tak som len potichu hľadela na náš koberec, ktorý ma v tú chvíľu až príliš zaujal.

"Ide k nám návšteva." Povedala po krátkom tichu.
"Čo ako?" nechápala som.
"Jason."
"Ako vieš?" konečne som na ňu pozrela.
V tej sekunde niekto zaklopal na dvere.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Máte záujem o ďalšiu kapitolu?

Áno
Nie

Komentáře

1 Leexistic Leexistic | 14. srpna 2012 v 8:18 | Reagovat

Mňam! :-)
Akosi mi dodávaš múzu,už som zapísala dve stránky vlastnej poviedky :-P

2 Sandy Sandy | 14. srpna 2012 v 10:34 | Reagovat

Jej :-) a máš aj ty nejakú stránku alebo blog?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama