Nakuknite na môj druhý kávovo-knižný blog :-)

>>> Little Caffeine World <<<

12. Tajomstvá

16. srpna 2012 v 14:32 | Sandy |  Daždivé tajomstvá
Je tu ďalšia kapitolka :-)
Komentáriky samozrejme potešia, je to totiž dosť veľká hnacia sila, čo sa týka písania. Samozrejme čakám aj nejakú kritiku, keďže v tejto časti som si musela dobre premyslieť niektoré veci a neviem, či som to napísala dostatočne dobre na to, aby sa to dalo pochopiť :-)
Za prípadné chyby sa ospravedlňujem.



"Ale, Jason," skočila som mu do reči, "táto univerzita má len päť poschodí, nemám pravdu? A tu to vyzerá, že je ich o jedno viac."
"Presne o to ide."



"Idem!" zakričala Tess a bežala otvoriť dvere.
"Ahoj, Jason."
"Musím hovoriť s Emmou."
"Poď ďalej. Je v obývačke aj s Angie."
"Emma, je to tu." povedal zadychčane Jason a vyzeral, akoby si práve odbehol maratón.
"Ahoj, Jason," pozdravila som ho, "čo je tu?"
On ma však akoby prepočul a stále zabodával pohľad do Emmy.
"Ako vieš?"
"Získal som nejaké staré plány. Pod touto školou..." vtom sa však zasekol a konečne si všimol, že ho okrem jeho sestry sledujú aj dve nezainteresované diváčky.

"Čo sa tu deje?" spýtala sa Tess a skákala pohľadom po dvojčatách.
"To by som aj ja rada vedela." Zložila som si ruky na prsiach.
"Jason, myslím, že im môžeme veriť." Povedala kľudne Emma a pozrela na mňa.
"Dobre teda." Sadol si vedľa sestry. Konečne sa usmial a ja som opäť pocítila tú vlnu Jasonovského pokoja, ktorá sa okolo neho zvykne šíriť. Tess si tiež sadla a čakala, čo sa bude diať.
"Podľa starých keltských legiend naši predkovia vlastnili istý poklad." Začal rozprávať Jason.
"Vy ste potomkovia Keltov?" skočila mu do reči Tess, potom sa však ospravedlňujúco usmiala a znova sa započúvala.
"Jedného dňa nám ho však ukradol istý škandinávsky kmeň a odvtedy ho nikto nevidel."

"Preto ten Pátrač? Teda..to vaše priezvisko...," pridala som sa do toho aj ja, "vy niečo hľadáte?"
"Už si stihla preskúmať Google?" zasmial sa Jason.
"Vlastne, na Googli nebolo nič. Našla som to až na behindthename."
"Dobrá voľba." Ozvala sa Emma. "Človek tam nájde toľko užitočných vecí, ale len pokiaľ vie, čo má hľadať."
"A čo to teda hľadáte?" spýtala sa Tess, ktorá stále nechápala.
"To je veľmi tajná informácia. Dokonca ani my sami s Emmou nevieme presne, čo to má byť."
"Väčšina zdrojov však vraví niečo o spojitosti s drakmi." Doplnila ho menovaná.
"Takže naša škola ukrýva draka?" zdvihla obočie Tess.

"To sme nepovedali. Len že to má niečo s drakmi spoločné." Vzdychol si Jason. "Totiž, ak som správne preštudoval všetky škandinávske mýty, tak istý Sigurd, čo je ich mýtický hrdina, predtým, ako ukradol poklad, bojoval s drakom, ktorý ho strážil. Nevie sa síce, či ho skutočne zabil, avšak isté je, že sa pri tom napil jeho krvi. A tým získal jedinečné schopnosti, ktoré sa vraj dedili a stále dedia, z generácie na generáciu."
"Aj vy teda máte nejaké schopnosti?" konečne som sa chcela k tomu dostať.
"Počkaj. S tým, že si Sigurd odniesol poklad a vraj aj toho draka, celé jeho pokolenie s tým musí teraz žiť. Musia ho stále strážiť. Samotné meno Sigurd v preklade znamená Strážca. Pomáhajú im samozrejme pri tom aj ich schopnosti, ktoré získali z krvi."

Potom sa nachvíľu odmlčal a namiesto neho pokračovala Emma.
"A my sme Pátrači. Máme ten poklad nájsť a tým znova nastoliť rovnováhu, ktorá bola porušená. Keďže sme sa však nikdy nenapili dračej krvi, nemáme takú moc, ako oni. Avšak Kelti vždy žili v spojitosti s prírodou. A tá im podľa povier, keď im ukradli poklad, tiež dala do daru isté schopnosti."
"Ako napríklad orientovať sa v noci v lese?" spýtala som sa a pozrela na Jasona.
"Nielen to. Celkovo sme viac spätí s prírodou, neviem to presne vysvetliť, ale akoby nám dávala istú energiu. A tú potom môžeme posielať aj ďalej."
"Ako to, že sa človek pri tebe cíti vždy ľahko a bezstarostne?" vložila sa do toho Tess. Vlastne mala pravdu. Pri Jasonovi som sa vždy cítila fajn, ale nikdy som tomu nepripisovala nejaký veľký význam. Proste som to brala ako súčasť jeho samého.
"Napríklad." Prikývol. "A potom aj tá orientácia. A istota, že sa nám v prírode nemôže nič stať. Všetko tam má pre nás istý význam a miesto."
"A ako posledné, intuícia. Teda hlavne medzi nami." Doplnila ho Emma. "Avšak ak by sme si s niekým vytvorili nejaké silné puto, tiež by sme vedeli vycítiť, či dotyčná osoba niečo nepotrebuje, alebo jej nehrozí nejaké nebezpečenstvo."
"Preto si vedela, že príde Jason? Cítila si ho?" spýtala som sa okamžite.
Nič nepovedala, len sa usmiala. Asi to znamená áno.

Chvíľu sme boli všetci ticho a premýšľali o tom, čo sa tu rozprávalo. Potom to však znova prerušila Tess.
"A vy si myslíte, že ten poklad, alebo to niečo, je ukryté v našej škole?
"Preto sme tu. Naši predkovia už prehľadali väčšinu miest v celej Británii, ale zatiaľ nič nenašli. Ostalo nám už len pár a medzi nimi aj táto škola. S Emmou sme si ju vybrali preto, lebo podľa istých starých zdrojov sa pod ňou nachádzajú tajné chodby. Presnejšie katakomby, ktoré vybudovali približne v tých časoch, keď sa stratil poklad."
"Pod touto školou sú katakomby?" neverila som vlastným ušiam.
"Nebolo to síce úplne isté, avšak dnes som sa dostal k jednému starému plánu, ktorý niečo také tiež naznačuje. Preto som prišiel teraz za Emmou. Aby som jej to ukázal."
"A...hľadali ste už aj vchod?" Tess to akosi veľmi zaujalo.
"Celý minulý rok," povedala sklamane Emma, "ale zatiaľ sme nič nenašli."
"Tak to aby sme obnovili pátraciu hliadku." Povedala som vzrušene. Záhady mám rada!
"Nebude to také ľahké, Ann."
"Ja viem. Ale skúšať treba stále."
"A nezistili ste niečo aj o tých Strážcoch?" spýtala sa zamyslene Tess.
"Zatiaľ žiaľ nie. Skúšali sme už aj hľadať v databáze študentov a lektorov, prešli sme každé jedno meno. Nič zaujímavé."

Potom Jason vytiahol nejaký pokrčený starý zažltnutý papier a rozprestrel ho. Podišla som bližšie.
"Dnes som sa trochu prehraboval medzi tými zaprášenými knihami v knižnici, ktoré každý väčšinou obchádza."
"Nič tam poriadne nevidno." Naklonila sa Tess ponad moju hlavu a prezerala si papier.
"Je to veľmi staré a vyblednuté, ktovie, ako dlho to tam bolo." Zamyslela sa Emma.
"Viem, ale skús sa na to pozrieť ako na celok. Nepripomína ti to predsa len akýsi plán?" Jej brat prechádzal prstom po papieri, akoby tam hľadal niečo skryté. "Podľa mňa sú tu načrtnuté presne tie miestnosti, ktoré sa nachádzajú v škole. Aha, tu je slávnostná aula," prešiel prstom ďalej, "a tu vaša redakcia."
"Ale, Jason," skočila som mu do reči, "táto univerzita má len päť poschodí, nemám pravdu? A tu to vyzerá, že je ich o jedno viac."
"Presne o to ide." Povedal pomalým, záhadným tónom a stále upieral zrak na plán.
Všetci sme naraz pochopili.
"Zrejme si však ešte nevypátral, ako sa vchádza do podzemia..." hádala jeho sestra.
"Žiaľ nie." Vzdychol. "Ale pokúsim sa to ešte preskúmať."
"Možno by to chcelo nejakú ďalšiu obchádzku školy." Navrhla blondínka vedľa mňa.
"Tých sme už spravili niekoľko, Tess. Dokonca aj mimo areál, ak by sa vchod nachádzal niekde inde." Povedal hneď Jason.
"Tak preto tie tvoje nočné výlety. Nie je to len o behu." Pozrela som naňho skúmavo. On sa len usmial a ďalej si prezeral papier.
"A...tie vaše schopnosti," začala znova Tess, "nie sú niekedy silnejšie? Myslím tým napríklad nejakú určitú hodinu v dni alebo tak. Nemôžu vám pomôcť pri hľadaní?"

Dvojčatá sa na seba pozreli. "Si veľmi bystrá," zasmial sa Jason, "určitým spôsobom máš totiž pravdu."
Ďalej pokračovala Emma. "Keďže sme dosť spätí s prírodou, veľký vplyv má na nás práve mesiac. Čím je väčší a jasnejší, tým sa naše schopnosti aktivujú viac. Naopak, v čase novu nemáme takmer žiadne."
"Takže ste predsa len niečo ako vlkolaci. Aj oni, čím je mesiac bližšie k splnu, tým sú viac senzitívnejší."
"Ann, nečítaj toľko tej fantastiky." Povedal Jason a pobavene na mňa pozrel, akoby som práve povedala niečo až príliš vtipné. "Ale áno, v čase splnu sme...najcitlivejší."

"Čiže o pár dní si spravíme nočný výlet?" vzrušene som sa spýtala.
"Už v piatok. Ale nie som si istý, či by ste mali ísť s nami. Môže to byť nebezpečné."
"Tak teraz to už nevrav ani zo žartu, ja pôjdem! Už som si totiž istá, že na žiadnych úchylov nenatrafíme. Navyše, chodila som na kurz sebaobrany, pamätáš?"
"Úchylov sa nebojíme ani my, že Emma?"
Menovaná sa len zmätene pozerala z jedného na druhého. "Ešte som doteraz nestretla žiadneho."
"Takže?" nedala som sa odbiť.
"Ak by sme aj naozaj niečo našli...bude to veľké. A nevieš, čo sa tam môže nachádzať."
"Prepáčte, ale ja sa asi tohto nezúčastním." Ozvala sa Tess, ktorá teraz len všetko potichu počúvala. "Už mám totiž na piatok naplánované stretnutie s jedným spolužiakom zo štvrtáku. Budem však rada, ak mi potom všetko zrekapitulujete." Usmiala sa nakoniec.
"Ja by som bol najradšej, keby nešla ani Angie. Ale zjavne má rada dobrodružstvo."
"Tak to si píš." Zaškerila som sa. "Nie nadarmo mi na gympli vraveli divoká Angie."
"Divoká Angie?" zopakovala Emma a pustila výbuch smiechu.
"Tak čo? Mala som rada vzrušenie a dobrodružstvá."
"A občas ju pristihli aj pri porušení pravidiel..." drgla do mňa lakťom Tess.
"Tak to musíš mať tiež pekne zaujímavú minulosť." Pozrel na mňa potmehútsky Jason. Ja som sa len ďalej usmievala a spomínala na staré dobré časy. Ale však, tak sa zdá, že ani budúcnosť nebude až taká nudná...

Chvíľu sme len tak ticho sedeli v obývačke a rozmýšľali nad tým, čo sa tu práve rozoberalo. Keď som pozrela na Jasona, on bol stále zaneprázdnený skúmaním plánu, ktorý objavil. Vlasy mal tentokrát stiahnuté v gumičke, aby mu nezavadzali, ale pár neposlušných prameňov mu i tak stále padalo do tváre.
"Prepáčte, ale ja vás teraz opustím, mám ešte jedno stretnutie." povedala po čase Emma a vstala zo sedačky.
"Stretnutie? Nie náhodou rande?" musela som si rypnúť.
"A možno aj áno." Zaškerila sa a vybrala sa smerom k spálni, aby sa prezliekla.
"Ako sa má inak Rick?" spýtala sa Tess a tiež sa šibalsky usmievala.
"Rick sa má fajn." zavolala z vedľajšej miestnosti.
"Rick?" nechápal Jason, "to je ten...?"
"Presne ten." skočila som mu do reči. Vedela som, na akú scénu si práve spomenul.
"Mohli by ste prestať ohovárať môjho priateľa?" zakričala Emma, tentoraz však zvuk vychádzal z kúpeľne.
"Takže priateľa." zdvihol obočie Jason.
"Tak sa zdá." prisvedčila som.
"Zaujímavé."
"A ja musím ísť ešte niekomu vrátiť jednu knihu." vmiešala sa do rozhovoru Tess, "nevadí, ak vás tu na chvíľu nechám samých?"
"Myslím, že to zvládneme." Pozreli sme na seba a zasmiali sa.


"Takže, vlastne, ty si predsa len ten dobrý." Začala som, len čo sa zatvorili dvere za oboma mojimi spolubývajúcimi.
"V podstate," usmial sa Jason, "ale záleží to aj od uhlu pohľadu. Ak by si najskôr spoznala Strážcu, neviem, kto by bol pre teba na tej dobrej strane."
"Spoznala som však teba. A pre mňa sa tam nachádzaš ty." Vstala som a pristúpila k nemu.
"Som rád." povedal a za ruku si ma pritiahol bližšie k svojmu kreslu.
"Jason?"
Otočil na mňa svoje orieškovo sfarbené oči.
"Používaš svoje schopnosti aj teraz?" Cítila som sa totiž pri ňom až priveľmi dobre. Až mi to prišlo tak trochu...divné.
"Vlastne nie. Ale ak mám v sebe veľa energie, tak tá sa občas akoby uvoľňuje aj sama. Prečo? Cítiš sa nejako zvláštne?"
"Skôr veľmi dobre. A to je zvláštne." povedala som zamyslene. Jason ma pri tom stále so záujmom sledoval, potom sa usmial a stiahol ma za ruku tak, že som mu tentokrát pristála na kolenách. "Prečo pri Emme nemám také pocity?"
"Tak Emma nechodí až tak často do prírody. A...ona je skôr tá, čo chce žiť obyčajný život. Bez nejakých výnimočných čárov-márov. Ak chápeš, čo tým myslím."
"Takže je to aj vec presvedčenia?"
"Dá sa to tak povedať. Ona síce chápe, prečo sme tu, ale napriek tomu sa sústredí skôr na štúdium a na svoj život. Istým spôsobom je to aj dobré."
"A ty...?"
"A ja," skočil mi do reči, "stále niečo hľadám. A pri tom som si sám nie istý, čo to má vlastne byť."
"Myslíš ten poklad?" spýtala som sa a pri tom som sa mu začala hrať s vlasmi. Pár prameňov mu stále padalo do tváre, tak som mu ich zastrčila za ucho.
"Aj ten." Usmial sa a pozrel mi do očí. Vtedy mnou prebehla taká vlna tepla, až som mala pocit, že sa každú chvíľu môžem roztopiť. Navyše, akoby to v sebe nieslo akýsi elektrický výboj a mňa pri tom striaslo až po končeky vlasov.
"Prepáč." Zašepkal a jeho dych som teraz cítila niekde v oblasti krku. Zavrela som oči a vychutnávala si to teplo Jasonovej blízkosti.

Dlho to však nevydržalo, pretože za chvíľu sme počuli, ako sa otvorili dvere a niekto vstúpil.
"Tak už som tu." začuli sme Tessin tenký hlások. Chcela vojsť do obývačky, ale ako nás zbadala, na prahu zabrzdila. "Asi som vás vyrušila."
"To je dobré, Tess," zasmial sa Jason, "aj tak mi už treba ísť. Musím dopísať jednu seminárku."
S tým sme obaja vstali, rozlúčili sa a Jason odišiel.




 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Máte záujem o ďalšiu kapitolu?

Áno
Nie

Komentáře

1 Ayamee Ayamee | E-mail | Web | 16. srpna 2012 v 20:40 | Reagovat

Tento príbeh mohol kľudne začať desiatou kapitolou :-D

2 Sandy Sandy | 17. srpna 2012 v 0:39 | Reagovat

Tak to predtým ber ako taký trošku dlhší úvod :-P

3 Leexistic Leexistic | 17. srpna 2012 v 7:14 | Reagovat

Ako tak to čítam,myslím si,...
že sa pustím konečne po pár dňoch dopísať S vlkmi žijem :D

4 Dan Dan | E-mail | Web | 17. srpna 2012 v 19:35 | Reagovat

Ahoj, na blog som pridal novú časť, takže ak by si chcela, môžeš sa prísť pozrieť ;) prepáč, že som teraz tvoje nečítal ale nemal som nejako čas a ani chuť :( možno si si všimla, že nejaký ten čas nepribúdali nové články :D s pozdravom Dan

5 Sandy Sandy | 17. srpna 2012 v 20:03 | Reagovat

[3]: No píš, píš, som rada, ak niekoho môžem aj inšpirovať :-) Dúfam ale, že aj mňa samú to konečne zase pochytí, lebo som sa akosi zasekla :D

[4]: Novú časť som zbadala, len som sa k tomu akosi ešte nedostala :D ale prečítam si ju určite :-)

6 Kristen Kristen | Web | 21. srpna 2012 v 11:09 | Reagovat

No takže kapitoly tejto poviedky som prečítala jedným vrzom veľmi sa mi páči :) Som zvedavá na ten dobrodružný výlet a na to ako sa to medzi Angie a Jasonom ešte vyvinie :)

7 Sandy Sandy | 21. srpna 2012 v 13:58 | Reagovat

Som rada, že sa ti páči :-) dúfam teda, že ani teba, ani ostatných nesklamem a budete poviedku čítať aj naďalej :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama