Nakuknite na môj druhý kávovo-knižný blog :-)

>>> Little Caffeine World <<<

6. Emmin plán

1. srpna 2012 v 23:27 | Sandy |  Daždivé tajomstvá
Takže to sľúbené pokračovanie :-)



"Ty si nervózna." To nebola otázka.
"Nie Tess, len neviem, ako sa mám vlastne obliecť. Je rozdiel, keď si ideš vyjsť s kamarátkami a keď ideš von s chlapcom. V tomto prípade to nie je celkom ani jedno z toho."
"A si nervózna." Zopakovala pokojne.
"Sakra."


Zvyšok týždňa prebehol v podstate bez komplikácií. Znova som zapadla do toho školského stereotypu, čiže prednášky - obed/prechádzka - ďalšie prednášky - večer. Občas sme sa potom ešte vybrali do Greenu, ale to tiež len tak na chvíľu posedieť, poohovárať školu a potom smer internát. Párkrát sa k nám pridal aj Jason, vtedy Emma "nenápadne" sledovala, či sa náhodou ku mne nespráva inak, ako k ostatným, ale zrejme nespozorovala nič mimoriadne, nuž to nakoniec nechala tak.
Teraz bol pondelok, ten sme mali v podstate voľný, len sme s Emmou museli zájsť do redakcie, lebo sa pripravovalo nové číslo univerzitného časopisu a Sam rozdávala úlohy. Súhlasila som s tým, aby zverejnila aj niektoré moje staršie články, ktoré som jej dala, ale aby som sa celkom "nenudila", tak mi dala napísať aj recenziu na jeden film, ktorý práve prišiel do kín. Vraj nejaká komédia o taxikároch, aj keď ja som o nej ešte nepočula.

"Už viem, ako to spravíme." Povedala Emma zatiaľ, čo sme vychádzali von zo školy.
"Čo ako?" nechápala som.
"No to kino." Žmurkla na mňa.
"Emma, vyklop, o čo ti ide." Pozrela som na ňu a rukou ju chytila za rameno, aby zastavila.
"Pôjdeš na ten film s Jasonom!" vykríkla takým spôsobom, ako by to mala byť najsamozrejmejšia vec na svete.
"A ja som si myslela, že si s tým podozrievaním už prestala..."
"Počkaj." Skočila mi do reči. "Nepôjdeš tam len s ním. Pôjdem aj ja a Tess, aby to nebolo nápadné. A potom sa na chvíľu vytratíme..." začala postupne vykladať svoj plán.
"Emma, už som ti stokrát povedala, že sa zbytočne namáhaš a chceš vypátrať nevypátrateľné. Tvoj brat možno chvíľu so mnou tancoval, ale to som bola úplne mimo a preto ma aj odprevadil k izbe. To je všetko. Nič za tým nehľadaj. Zbytočne sa namáhaš."
"Posledný pokus, prosím." Pozrela na mňa tým svojím šteniatkovským pohľadom. "Nekaz mi zábavu. A sľubujem, že potom to už nechám tak."
Vzdychla som a pretočila pohľad do hora. "Tak dobre. Ale fakt to potom už necháš."
"Čestné skautské." Zasmiala sa a potom sme sa pobrali ďalej.

Keď sme to povedali Tess, teda vlastne keď "náš plán" Emma predniesla Tess, zatiaľ čo ja som len v tichosti zo zloženými rukami na prsiach pozorovala jej nadšenie, s ktorým to rozprávala, blondínka sa len usmiala a pokrčila plecami. "Ako deti. Ale ja si rada pôjdem pozrieť ten film. Aj keď len prvú polovicu." Zazrela na Emmu.
"Prepáč. Sľubujem, že ja si ho potom pôjdem s tebou pozrieť znova." Potešila sa Emma a potom sa so spokojnosťou v tvári vyvrátila na posteľ.
"Kedy to má vlastne byť?" spýtala som sa, aj to by bolo predsa vhodné vedieť.
"Myslím, že v piatok." Zamrmlala Emma spod vankúša.
"A kto sa spýta Jasona, či na to vôbec chce ísť?" opýtala sa ešte Tess.
"Na mňa sa nepozerajte. Ja som to nevymyslela." Zdvihla som ruky v obrannom geste.
"A Emma zrejme nebude vedieť skryť svoje náhle nadšenie z filmu. Tak to teda nechajte na mňa." Usmiala sa blondínka.
"Tess, mám ťa rada. Vieš o tom?" zasmiala sa Emma, keď konečne odlepila hlavu od vankúša.
"Prepáč, ja som skôr na chlapcov." Odpovedala jej menovaná a v tom sme všetky dostali záchvat smiechu.

Jason s kinom súhlasil, tiež vraj rozmýšľal, že si to pôjde niekedy pozrieť. Takže to by sme mali. Ako sa blížil piatok, tak som, neviem prečo, začínala byť trochu nervózna. Viem, že je to totálne nezmyselné, dokonca to ani nebol môj nápad a vlastne aj tak dopredu viem, že to nebude mať v podstate žiadny význam. Ale...ale. Niekde v kútiku mysle ma ja tak mátala tá predstava, že čo ak? Čo ak mala Emma predsa len pravdu? Čo ak sa Jason tváril kamarátsky len keď bol s nami všetkými? Veď vlastne, odvtedy sme sami ani neboli. Čo ma prevádza k otázke: Čo potom spravím ja?
Napriek tomu všetkému ale dúfam, že tieto moje obavy budú celkom zbytočné. Musia!

"Čo si mám obliecť?" Túto otázku som sa už nepýtala ani nepamätám. Dokonca aj Tess na mňa s prekvapením pozrela. Bolo šesť hodín a o pol ôsmej sa mal začať film.
"Ty si nervózna." To nebola otázka.
"Nie Tess, len neviem, ako sa mám vlastne obliecť. Je rozdiel, keď si ideš vyjsť s kamarátkami a keď ideš von s chlapcom. V tomto prípade to nie je celkom ani jedno z toho."
"A si nervózna." Zopakovala pokojne.
"Sakra." Vypadlo zo mňa. Ešte že tu nie je Emma. Musela si ísť totiž na poslednú chvíľu niečo vybaviť.
"Myslíš, že Emmin plán predsa len bude mať nejaký zmysel?" spýtala sa a prišla k mojej skrini.
"Ja...neviem. Dúfam, že nie." Fakt bolo v mojom hlase počuť tón pochybnosti?
"A čo ak áno?" ukázala prstom na modrú vzorovanú košeľo-blúzku s trojštvrťovým rukávom. "To bude fajn."
"Dik." Vytiahla som si ešte tmavé rifle a zamierila do kúpeľne. "V tom prípade...nemám ani potuchy, čo budem robiť."
Vlasy som si nechala rozpustené, len som si ich prečesala, trochu sa namaľovala, ceruzka, špirála, do vrecka balzam na pery. Zase preháňať to nechcem. Nie je to rande, nie je to rande...

"Vyzeráš skvelo." Povedala Tess, keď som vyšla z kúpeľne.
"Podľa mňa si nemusela tak šetriť na tých šminkách." Vložila sa do toho Emma, ktorá ani neviem kedy vlastne dorazila. "Ale si pekná." Usmiala sa, keď ju Tess drgla lakťom. Akože som to nevidela.
"Nejdem tam predsa nikoho baliť. Má to byť len kamarátsky výjazd." Uškrnula som sa na ňu.
"Však fajn."

Aj oni dve už boli oblečené. Emma hneď po mne zamierila do kúpeľne, aby sa tiež namaľovala. Tess si len trochu nadvihla čiernou špirálou svoje prirodzene dlhé riasy a to bolo všetko. Ona vlastne aj bez toho všetkého vyzerá, ako by sa chystala ísť na konkurz na Miss. Stačí jej len rozpustiť dlhé blond vlasy, zažmurkať a hneď sa za ňou obzrie každý chlap v okruhu dvadsiatich metrov. Napriek tomu nosí vlasy väčšinou vypnuté štipcom a o chlapské osadenstvo sa veľmi nezaujíma. Teda pokiaľ to nie je nejaký umelec, s tým by strávila aj celé dni rozprávaním o výtvarníkoch, rôznych obrazoch a sochách a aj keby to potom náhodou skončilo niečím viac (vraj nie je dobré otvárať v noci tému "Umelecké akty", ktovie, prečo...), tak za krátky čas sa znova vráti do svojho stereotypu. Podľa jej slov sú umelci dosť prelietaví, nie sú schopní nejakého hlbokého citu a skôr toho viac nahovoria, poprípade napíšu báseň a keď im dojde inšpirácia, pohnú sa ďalej hľadať ďalšiu "múzu".

"Takže ideme?" spýtala som sa, keď sa zdalo, že sme už všetky hotové.
"Nejako sa ponáhľaš." Pozrela na mňa Emma a spiklenecky sa na mňa usmiala.
"Tak vieš, nechcem zmeškať začiatok, recenzia musí byť celá." Zasmiala som sa.
"Ozaj si myslíš, že si to nebudeš musieť prísť pozrieť odznova?" spýtala sa záhadne, ale aj tak sa jej na perách objavil široký úsmev. Ja som jej na to radšej nič nepovedala a vybrala sa smerom k dverám.

Síce bolo niečo len po polke septembra, ale tu to vyzeralo, ako by bola jeseň už v plnom prúde. Teda myslím tú chladnejšiu jeseň. Tú, v ktorej fúka ten chladný vietor, ktorý, ak nie ste dobre oblečení, sa svojím chladom zarezáva takmer až ku kosti. A do toho kvapky dažďa. Nemám rada takéto počasie. Ani nie je sucho, ale nie je to ani na dáždnik. Nuž čo. Zatiahla som si silnejšie opasok na mojom čiernom kabáte a vykročila vpred, s Emmou a Tess v pätách.
Za pár minút k nám dobehol aj Jason. "Vyzerá to byť dobré. Čítal som si nejaké recenzie."
"Stavím sa, že Angina bude aj tak najlepšia." Povedala hneď Emma.
"Tak to som si istý." Usmial sa a prispôsobil sa nášmu tempu. Emma na mňa nenápadne žmurkla. Hľadá znamenia aj v tých najnormálnejších prejavoch. Tak toto bude fakt skvelý večer...

Chceli sme ísť do posledného radu, ibaže tam neboli voľné štyri miesta vedľa seba, tak sme sa museli uspokojiť s predposledným. Jason, ako veľký džentlmen, nás chcel pustiť na sedačky ako prvé, to však nevyhovovalo Emminmu zasadaciemu poriadku a s tým, že "my dievčatá asi budeme potrebovať aj na wc a nebudeme chcieť obchádzať všetky sedačky" ho prinútila sadnúť si prvého. Ja som, samozrejme, musela ísť druhá, potom Tess a nakoniec ona. Ešte že sme boli pri kraji, lebo prechádzať celým radom uprostred filmu by bolo fakt o držku. Ale však aj keby, vymyslela to ona, tak nech si chodí kľudne aj cez celú kinosálu. Áno, ja viem, som zlá. No a čo?
Keď sme konečne boli všetci pohodlne usadení a začali púšťať prvé ukážky z filmov, vytiahla som si poznámkový blok.
"Niektoré momenty je potrebné si zapísať hneď, recenzia je potom viac uveriteľnejšia." Povedala som, keď sa na mňa Jason spýtavo pozrel.
Konečne začal film.
Môj blok prázdny a akcia začína.
Trochu som sa pomrvila, aby som si našla ešte lepšiu polohu. Vlastne zatiaľ akoby sa ani nič nemalo diať. Všetci kľudní, pohľady upreté na plátno. Asi mi niečo ušlo, lebo v sále zaznel smiech. Super, prepásla som prvú vtipnú poznámku. Nemala som sa na toto dávať. Asi si to fakt budem musieť nakoniec ísť pozrieť ešte raz. A sama.

"Nechceš si to zapísať?" zašepkal Jason, keď sa ľudia trochu utíšili.
"Ehm...trochu som sa zamyslela. Asi sa to nedá vrátiť späť, že?" On sa len zasmial a potom mi zopakoval tú hlášku a ja som si ju rýchlo zapísala. Samozrejme som nevedela, čoho sa týkala, takže mne neprišla až taká vtipná.
Aj tak si to budem musieť pozrieť ešte raz.
Navyše, keď mi to vravel, musel sa ku mne nakloniť, aby nerušil okolie a ja som na chvíľu zacítila na uchu jeho teplý dych. Vtedy mnou prebehol akoby akýsi jemný elektrický prúd a znova som sa pomrvila. Tak ale čo je toto? Ja a nervózna z Jasona? To už kde sme? Zahliadla som Emmu, ako na nás zvedavo pozerá, ale potom hneď odvrátila pohľad a tvárila sa, že ju ten film až priveľmi zaujal. Tess sa len usmievala a tiež pozerala dopredu.

Konečne som sa dostala do deja. Hovoril to za mňa aj blok, ktorý už bol dostatočne popísaný hláškami a rôznymi postrehmi. Akurát, keď to začínalo byť najnapínavejšie (hoci, komédia, čo také závažné by sa tam malo stať? Ale aj tak..), drgla mi do ruky Tess.
"Ideme na WC a Emma si chce ísť kúpiť pukance." Povedala, ale bolo na nej vidno, že sa jej veľmi nechce. Zato Emma bola až veľmi žhavá, buď jej až tak veľmi bolo treba ísť na to WC, alebo...no vieme.
"Okej." Povedala som len a znova uprela pohľad na film. Ak som začala byť trocha nervózna, nedávala som to na sebe vidieť.

"To jej trvalo." Zasmial sa sucho Jason. Nechápavo som na neho pozrela a on pokračoval. "Celý týždeň ma sleduje, či sa náhodou nesprávam nejako...inak. A keď prišla s týmto návrhom, hoci sa to pýtala Tess, no povedzme, že svoju sestru poznám a čakal som, že znova niečo vymyslí."
"Takže ty si celý čas o všetko vedel?" pozrela som na neho naštvane, ale tiež s istou úľavou v očiach.
"V podstate." Znova sa zasmial.
"Jason!" buchla som ho po pleci, ale tiež som sa smiala.
"Psst. Trochu tichšie." Povedal a posunul sa bližšie.
"Takže?" spýtala som sa a už som vôbec nevnímala film.
"Takže?" zopakoval.
"No tak Jason, nerob sa teraz sprostým. Mal Emmin plán zmysel, či nie?" uprela som na neho pohľad.

Chvíľu sa pozeral dopredu, avšak film nesledoval, akoby skôr rozmýšľal.
"Čo keby sme sa s ňou trochu pohrali?"
"Akože si chceš z Emmy vystreliť?" zdvihla som obočie.
"Páli ti to." Zasmial sa.
"Neviem, či som až taká dobrá herečka."
"Ak si si nevšimla, Emma sleduje ako orol každý môj pohyb. Všetko má pre ňu význam, hoci ja to poväčšine vôbec nemyslím tak, ako chce ona. Nepotrebuješ byť dobrá. Stačí, ak si z toho proste spravíš zábavu. O nič iné predsa nepôjde." Žmurkol na mňa.
"Ale vieš, že keď na to príde, tak sa poriadne naštve."
"Tak to si užijem tiež." V jeho očiach sa objavili tie hravé ohníčky, aké máva väčšinou jeho sestra, keď sa chystá niečo vyviesť.
Chvíľu bolo ticho, potom znova prehovoril. "Asi si budeš musieť pozrieť ten film znova."
"Asi áno."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Máte záujem o ďalšiu kapitolu?

Áno
Nie

Komentáře

1 Ayamee Ayamee | E-mail | Web | 1. srpna 2012 v 23:45 | Reagovat

Ešte šťastie, že ma na chvíľu zaujala akási blogcézetová protestná/recesná akcia s názvom "Kozy na titulku" (som zdesená! ???) kvôli dákemu rozruchu v AK, aspoň mi neušiel dnešný diel. :-) A ten záver sa mi páči, hehe :D

2 Sandy Sandy | 1. srpna 2012 v 23:54 | Reagovat

Kozy na titulku? :D ach, čo už nevymyslia, ale tak aspoň ťa to zdržalo :-P
Som rada, že sa páčilo :-)

3 Ayamee Ayamee | E-mail | Web | 1. srpna 2012 v 23:56 | Reagovat

Po pravde ma to dosť vydesilo (teda tie kozy na titulke :D), tak to aspoň dnešná kapitola vyvážila, že som dnešný deň zakončila niečím milým, vtipným :-D

4 capepeidy capepeidy | 2. srpna 2012 v 9:54 | Reagovat

ja ked tam je zopar preklepov tak ma zaujal ich tajny plan :D som nanho zvedava a Jason zacina byt tiez nejaky nekaly ale co to je tie "kozy na titulke"?

5 Ayamee Ayamee | E-mail | Web | 3. srpna 2012 v 0:42 | Reagovat

[4]: http://vzteklejpes.blog.cz/1208/ukaz-kozy 8-O

6 Leexistic Leexistic | 3. srpna 2012 v 20:46 | Reagovat

No tak Ayamee ma zrejme vykostí,ale mňa bavia práve takéto kľudné vzťahovkové príbehy :-)(aspoň na začiatku :D )
A Sandy,ak je niečo také celých 10 kapitol,tak kľudne pouverejňuj naraz,budeš mať boom =)

7 rainy rainy | 3. srpna 2012 v 21:47 | Reagovat

vysvetlíš mi, že vždy keď začneš niečo písať, stane sa to pre mňa úúplnou závislosťou?? :D
teším sa na dynamizáciu v podobe Jasonovho plánu. že budeš si musieť ten film pozrieť ešte raz. vrrr :D :D :D
rýýchlo pokračovanie!!

8 Sandy Sandy | 3. srpna 2012 v 23:38 | Reagovat

Ďakujeem :D až teraz som sa ale akosi dostala k netu, takže tu nič nepribudlo, ale idem to napraviť :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama