Nakuknite na môj druhý kávovo-knižný blog :-)

>>> Little Caffeine World <<<

9. Návrh

6. srpna 2012 v 7:53 | Sandy |  Daždivé tajomstvá
Teoreticky by som mohla osmičku a deviatku spojiť, lebo sú to o čosi kratšie kapitolky, ale nechávam to takto a zverejňujem ich naraz.



"Je to Jason."
"No a?" nechápavo zdvihla obočie.
"Je to Emmin brat."
"Povieš mi niečo, čo ešte neviem?"


V pondelok mávam len dve prednášky, aj to až poobede, takže som sa rozhodla, že obetujem doobedný spánok a namiesto toho napíšem tú recenziu. Uzávierku máme síce až v piatok, ale chcela by som to zaniesť Sam skôr, aby si to prečítala a poprípade mi vytkla nejaké chyby, ktoré by som mohla opraviť.
Tess začala prednáška už o deviatej, čiže som v izbe ostala sama s Emmou, ktorá ešte spala a nechcela som ju budiť, lebo včerajší večer ju dosť vyčerpal, aspoň čo sa emocionálnej stránky týka.
Keď bolo však už pol dvanástej a ona oči ešte stále zavreté, musela som to urobiť.

Spýtala som sa jej, či pôjde na obed, ale akosi sa nemala k slovu, vlastne celý čas potom len chodila po izbe ako nejaká mátoha a nepovedala dokopy žiadnu súvislú vetu, takže som nakoniec odišla sama. Dúfam, že sa do jednej dá dokopy a stihne prísť na hodinu.

Kým som odišla, ešte raz som skontrolovala, či mám v taške ten článok a až potom som konečne vyšla von. Aké bolo moje prekvapenie, keď som pred internátom zazrela stáť Jasona. Popri písaní som z hlavy všetko ostatné vypustila von, čiže to, že som ho teraz tak zrazu zbadala, mi spôsobilo taký menší šok. Áno, dobre, predsa len je to Jason, ten starý dobrý Jason, ktorý by ma nemal dostať do šokového stavu, ale...ale. Sama neviem.

"Ahoj, Jason," trochu nervózne som sa usmiala, "čo tu robíš?"
Vytiahol si zips na svojej tmavomodrej vetrovke vyššie, lebo začal fúkať silnejší vietor a potom pristúpil bližšie ku mne. "Máš rada prechádzky, že áno?"
"No a hlavne tie nočné." Prisvedčila som s úškrnom.
"Jasné," zasmial sa, "a ešte mimoareálové."
"Presne. Tie úplne milujem."
"Čo by si povedala na jednu takú dnes večer?"
To ma na chvíľu odstavilo. Jason ma pozýva na rande? Alebo mi už totálne šibe?
"Chceš ma uniesť?" Nahodila som naoko vystrašený pohľad.
"To záleží len od teba," žmurkol, "ak pôjdeš dobrovoľne..." A potom sa otočil a odkráčal preč.

Prvých pár sekúnd som len tak nemo hľadela na miesto, kde pred chvíľou stál, potom som však zatriasla hlavou, aby som sa vrátila ku zmyslom a pobrala sa smerom ku škole. Ehm, dobre. Nad týmto budem uvažovať radšej až poobede...

Tie dotieravé myšlienky sa síce počas prednášok stále a stále vracali, ale ja som ich nakoniec úspešne zahnala do istého kúta v mojej hlave s prísľubom, že si na ne určite čoskoro nájdem čas. Navyše ma tak trochu zaskočila Emma, ktorá si len tak rezko vkráčala do auly v strede prednášky, chvíľu stála a obzerala osadenstvo a potom si bez slova sadla na prázdne miesto vedľa mňa. Nekomentujem. Radšej.

Zvyšok dňa prebehol potom v podstate bez výraznejších komplikácií. Bola som za Sam, tá ma pochválila, že nepatrím k tým, čo odovzdávajú všetko na poslednú chvíľu (tak to ešte uvidíme), ale hneď ma poslala preč. Vraj má teraz toho dosť veľa a ani sa jej vlastne nečudujem.
Keď som odchádzala z miestnosti, rozmýšľala som ešte nad tou recenziou, či som tam niečo náhodou nezabudla napísať, síce som si to prečítala aspoň stokrát a medzitým tam minimálne desaťkrát niečo dopísala, ale tak hádam budú moje obavy zbytočné. Ani som si popri tom všetkom nevšimla, že niekto stojí vo dverách, alebo lepšie povedané všimla, ale dosť neskoro.

"Prepáč." Zašomrala som potom, čo som komusi zaparkovala nosom v kabáte.
Čakala som, že sa ten niekto ospravedlní tiež, predsa len vchod nie je to najideálnejšie miesto na státie, takže ma trochu zaskočili prosté slová: "Dávaj pozor."
Pozrela som, s kým mám tú česť a hneď mi bolo všetko jasné. Ten zelený pohľad, ktorý akoby vás chcel zmraziť až tak, že by vám nepomohlo, ani keby ste sa nasťahovali priamo na slnko, si proste nejde s nikým spliesť. Najprv som ho chcela odignorovať a len odísť (nechápem, čo to Anglicko so mnou robí), avšak nedalo mi to a musela som sa ešte otočiť.
"Tak za prvé, ospravedlnila som sa. A za druhé, dvere nie sú práve najideálnejším miestom na státie a myslím, že by sa dalo očakávať, že tadiaľ niekto bude chcieť aj prejsť."
Tak to by sme mali. Myslela som, že sa Michael bude chcieť nejako brániť, no on sa len na mňa so zdvihnutým obočím pozrel, napoly akoby ho to vôbec nezaujímalo, ale zároveň ako by bol trochu prekvapený a potom sa otočil a vošiel do miestnosti.
Decko namyslené.
Chvíľu som tam ostala len tak zarazene stáť, ale nakoniec som sa tiež pohla a ďalej som to už radšej neriešila. Nemalo by to zmysel a predsa len...teraz by ma mali trápiť trochu iné veci. Čo večer?


"Tak chceš ísť alebo nie?" spýtala sa ma Tess už asi po piatykrát a popri tom si znova niečo čarbala do svojho skicára. Ja som bola rozvalená na svojej posteli a bezducho som čumela do stropu.
"Neviem, ako to s tou prechádzkou myslí." Povedala som po pársekundovom tichu.
"Pozri. To nezistíš, pokiaľ tam nepôjdeš."
"Však ja viem."
"Takže?" pozrela na mňa ponad skicár a zrejme čakala moju konečnú odpoveď.
Asi ju nepoteším..."Je to Jason."
"No a?" nechápavo zdvihla obočie.
"Je to Emmin brat."
"Povieš mi niečo, čo ešte neviem?"
Prevrátila som sa na brucho. "Ja...neviem, či by z toho niečo bolo."
Tess vzdychla, odložila skicár na stolík vedľa postele a vážne na mňa pozrela. "Cítiš sa dobre, keď si s ním?"
"Veľmi dobre." Odpovedala som bez rozmýšľania. Vedľa Jasona sa vždy cítim fajn.
"Páči sa ti?"
Nad touto otázkou som sa trochu musela zamyslieť. "No...nikdy som ho nebrala, ako nejaký objekt záujmu."
"Ale páči sa ti?"
"Tak nie je na zahodenie."
"Čiže?"
"Hej."
Ticho.
Tess sa pomrvila na mieste, kde sedela a potom pokračovala. "Je ti jedno, čo si Emma myslí?"
"Asi áno."
"Asi? Angie? Teba zaujíma, čo si ľudia myslia?" zdvihla jeden kútik úst, akoby sa chcela začať smiať.
"Anglicko má na mňa asi zlý vplyv."
Teraz sme sa obe zasmiali. "Vidím." Povedala Tess a popritom si ma skúmavo prezerala.
"Takže...páči sa ti, je ti s ním dobre a...v podstate ti je jedno, čo si myslí Emma. Ja teda nevidím žiaden problém."
Zaryla som tvár do vankúša, až kým mi celkom nedošiel vzduch a potom som ju znova zdvihla. "Tak ja sa teda idem obliecť."
"Najvyšší čas," povedala, keď pozrela na hodinky na svojej tenkej ruke, "Je pol deviatej." Poškrabala sa na hlave. "O koľkej sa máte vlastne stretnúť?"
"Vieš, že neviem?" zasmiala som sa. "Keď bude tma."

Oblečenie som dnes veľmi neriešila, lebo tak či tak budem mať na sebe ešte kabát. Čiže som si vzala len rifle a zelené tričko s dlhým rukávom. Vlasy som si vypla štipcom dohora. Znova fúka vietor a nepotrebujem ich mať po celej tvári.
Akurát, keď som sa šla obúvať, prišla Emma. Od prednášok som ju nevidela, ale nemienila som sa jej radšej nič pýtať, stále totiž vyzerala trochu vykoľajene, aj keď sa mi zdalo, že má už o niečo lepšiu náladu.
"Ideš von s Jasonom?" Spýtala sa a pokúsila sa o jemný úsmev.
S Tess sme na seba nechápavo pozreli. "Ako vieš?"
"Bola som s ním dnes na večeri. Spomínal nejakú prechádzku."
"Máš niečo proti?"
Teraz sa ona zatvárila nechápavo. "Prečo?"
"No...ja len, že predtým si bola trochu..."
"Angie," skočila mi do reči, "predtým som bola naštvaná, lebo mi nik nechcel nič povedať. Nevedela som, čo sa vlastne deje." Vyzula sa a potom pokračovala. "Ale pokiaľ viem, nikdy som nepovedala nič v tom zmysle, že by mi prekážalo, keby ste vy dvaja niečo spolu mali."
"Tak to dáva zmysel," povedala som zamyslene, "aj keď...zatiaľ spolu ešte v podstate nemáme nič."

"Ty si inak v pohode?" vmiešala sa do toho Tess.
"Prečo by som nemala byť?" otočila sa na ňu Emma.
"No...po tom včerajšku." Povedala trochu tichšie.
"Včerajšok ma síce trochu...vyviedol z miery, ale už som v pohode. Fakt." Usmiala sa.
"Tak potom fajn."
"Inak, Angie," pozrela ešte na mňa, "Jason ťa čaká pred internátom."
"Už?" rýchlo som sa obula a prehodila cez seba čierny kabát. "Tak sa majte."
"Dobre sa...prejdite." zasmiala sa.
"Pozdrav Jasona." Zavolala za mnou Tess a už som bola na chodbe.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Máte záujem o ďalšiu kapitolu?

Áno
Nie

Komentáře

1 Ayamee Ayamee | E-mail | Web | 7. srpna 2012 v 22:50 | Reagovat

Mám síce pocit, akoby bol Jason zrazu niekto iný, ale tento Jason sa mi páči viac! Tajomné dvojča, čo miluje nočné prechádzky, chichi! :-D

2 Sandy Sandy | 7. srpna 2012 v 23:17 | Reagovat

Nie, je to ten istý Jason, len proste v týchto pár kapitolách je trošku..iný :-) ale to sa ešte vyrieši :-)

3 Leexistic Leexistic | 8. srpna 2012 v 19:02 | Reagovat

Bude aj spomenuté prečo? :-)
Ema sa prejavila... :-|

4 Sandy Sandy | 8. srpna 2012 v 23:45 | Reagovat

Teraz čo prečo? :-) ...možno áno :D

5 Leexistic Leexistic | 9. srpna 2012 v 19:01 | Reagovat

No,Jasonova minizmena :) Aj keď viem z čoho to bude :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama