Nakuknite na môj druhý kávovo-knižný blog :-)

>>> Little Caffeine World <<<

Září 2012

Pokus

27. září 2012 v 19:01 | Sandy |  My blog, my life
Už dlhšie som rozmýšľala o tom, že by som si chcela založiť stránku na blogspot.sk. Nikdy som sa však na to nedala, lebo mi prišlo zbytočné zakladať ďalší blog, keď už tento občas dostatočne zanedbávam :D
Až pred pár dňami mi Aerosol vnukla taký nápad. Každý deň písať minimálne 5 pozitívnych vecí, ktoré sa počas toho konkrétneho dňa udiali. Mohla som to síce začať praktikovať aj tu, ale už som proste chcela vyskúšať aj niečo nové :-)
Myslím, že sa to postupne začína premieňať aj na akýsi "denník", ale tak predsa len sa tam snažím sústrediť na tie pozitívne veci. Uvidím, do kedy to teda vydrží... (-:

Hand in my pocket

24. září 2012 v 19:26 | Sandy |  Nejaké piesne
Túto pesničku som našla len úplnou náhodou.
Najskôr som si ju pustila raz...
druhý raz...
tretí raz...
a teraz ju počúvam stále :D
Ani neviem prečo.
Alebo viem?
Áno. Páči sa mi :D

Je taká...svieža a celkom optimistická :-)
Vlastne...oprava. Realistická. Ani to nie je správne pomenovanie :D
Skrátka, aj keď nie je všetko dokonalé, stále sa v tom zmätku dá nájsť aj to dobré.




Take me back...back to summer paradise :)

24. září 2012 v 19:17 | Sandy |  Nejaké piesne
Viem, že je to už opočúvaná pesnička...
A viem, že aj mne už pomaly liezla (lezie :D) na nervy...
A že som si ešte v máji myslela, že toto leto nebude mať ten "svoj hit" a po vyslovení tejto vety v istej miestnej záhradnej krčmičke ju akurát začali hrať...
A ja som ju aj tak nejako zvlášť neregistrovala...

...až

Nuž...povedzme, že pre mňa začala mať aj trošku iný význam :)
a začala mi pripomínať isté miesta...isté chvíle...istého pána Culena...ehm :D to je jedno :D
Proste chcem naspäť svoj letný raj...summer paradise :)




Výlet na Ďumbier s nečakanou horolezeckou akciou :D

20. září 2012 v 11:06 | Sandy |  S foťákom v ruke
Minulý týždeň, kým bolo ešte to pekné slniečkové počasie, sme si zrazu s kamoškou zmysleli, že nebudeme sedieť doma a niekam sa pôjdeme prejsť. A keďže sme ani jedna neboli na Ďumbieri, čo máme vlastne pomerne blízko, cieľ bol jasný :-)
Zbalili sme si veci a na druhý deň ráno sme už čakali na autobus, ktorý nás mal vyviesť na Trangošku, odkiaľ sme už pešovali smerom k chate M. R. Štefánika.




Zo začiatku bolo ešte trochu chladno, ale po nejakom čase našej nahodenej rýchlej chôdze, sme už zo seba strhávali nejaké tie kúsky oblečenia a postupne aj spomaľovali. Tak to vyzerá, keď sa na túru vyberú dve neskúsené turistky :D
K chate sme nakoniec (síce už v oveľa pomalšom tempe, ako na začiatku :P) šťastne došli, trochu sa posilnili, oddýchli a potom sa vybrali smerom, ktorý nám ukazovala tabuľa, ďalej.



Vlastne to všetko išlo celkom v pohode, až dokým sme neprišli k ďalšej tabuli, na ktorej akosi chýbalo označenie "Ďumbier". Vracať sa nám ale nechcelo, tak poďme rovno po chodníčku ďalej, však niekde už len zájdeme.

"Našťastie" akurát prechádzal okolo jeden ujo, ktorý nám povedal, že ideme zle, máme sa vrátiť a ísť niekde dohora. Čiže sme ho poslúchli, bohužiaľ však doslova. Vrátili sme sa k tabuli a potom sa začali šplhať po takej strmej skalnatej lúčke smerom nahor.
Po nejakých 15-20 minútach, niekoľkých šmyknutiach a pádoch, sme si však začali postupne uvedomovať, že tadiaľto zrejme cesta nevedie. Značky žiadne, len stále väčšia a väčšia strmina, tráva, skaly, občas nejaký ten mini stromček a vrchol stále ďaleko. Takže sme sa otočili a pokúsili sa nejakým zázračným spôsobom znova vrátiť späť na chodníček. Cesta dole bola však ešte horšia. Polovicu sme asi prešli len tak na vlastných zadkoch, kamoška schytala aj pár modrín, ale tak hlavne, že sme sa tam nakoniec dostali :D
Keďže bol taký pekný deň, stretli sme konečne aj niekoľko ďalších turistov a tí nás potom už naviedli správne :-)
Stratili sme síce nejakú tú polhodinku, ale v konečnom dôsledku sme sa dostali do cieľa a na našu "dobrodružnú horolezeckú akciu" teraz už len s úsmevom spomíname :-)


Chcem sa vrátiť do Británie a už z tade neodísť

13. září 2012 v 11:24 | Sandy |  My blog, my life
Myslím, že názov už hovorí za všetko.
Mali ste niekedy na niektorom mieste pocit, že ste presne tam, kde máte byť? Že to miesto, aj keď si neviete vysvetliť prečo, pre vás niečo znamená? Že sa tam cítite tak dobre, až z tade odmietate odísť?
Nechcem, aby tento článok vyznel nejako pochmúrne, mám dnes síce nejakú zvláštnu náladu, kvôli nejakým veciam, ktoré bude treba riešiť, ale inak je mi vlastne fajn.
Ale aj tak ma to stále ťahá niekde inde...




Možno je to len to (po)prázdninové pobláznenie a moje melancholické pocity si môžem vysvetliť jednoducho tým, že všetko končí, znova za chvíľu nastane tá školská realita (na ktorú sa vlastne istým zvráteným spôsobom už aj teším, uvidím, dokedy to ale vydrží :P), ale čo ak? Čo ak naozaj existuje niečo také ako šiesty zmysel, intuícia, zvláštny nevysvetliteľný pocit, ktorý vám svojím vlastným spôsobom chce dať niečo vedieť?
Sama neviem, čo si mám vlastne myslieť. Asi mi len znova preskočilo :D
Čo ale viem je, že ak by sa naskytla príležitosť, znova sa tam vrátim. A ja tú príležitosť budem čakať. A ak to bude trvať príliš dlho, tak prekonám mojú pohodlnú všetko-len-očakávajúcu povahu a tú príležitosť si vytvorím sama. Tak :-)



13. Náhoda je blbec

3. září 2012 v 19:48 | Sandy |  Daždivé tajomstvá
Teraz mám nejaké divné obdobie, stále sa len obzerám dozadu a spomínam na všetky tie pekné prázdninové chvíle, ktoré som prežila a odmietam sa pozerať pred seba...čo je dosť zle. Znova mám pocit, akoby som uviazla na nejakej časovej priamke a ja len stojím a čakám a len istým malým kúskom vnímam ten čas, ktorý by som chcela nejakým spôsobom stopnúť, no on si robí čo chce a ide stále ďalej a ďalej.
A keďže mám problém sústrediť sa aj na vlastnú realitu, je zrejmé, že na poviedku už nemyslím vôbec.
Našťastie som mala v zálohe ešte túto jednu kapitolku (ktorá je znova taká mierne o ničom :P, ale musí byť!), a tak ju pridávam, nech mi aspoň ten blog tak úplne nestojí :-)

A keď sa konečne z tohto stavu spamätám, tak sa ozvem znova ;-)



Myslím, že som asi prekonala svetový rekord, čo sa týka čeleniu Michaelovmu pohľadu bez prestávky. A nie je zo mňa dokonca ani ľadová socha. Som dobrá!


A ide sa domov

1. září 2012 v 14:31 | Sandy |  My blog, my life
Najskôr som si nebola úplne istá, čo vlastne chcem, či tam chcem ísť...
A teraz, najradšej by som v Anglicku ostala ešte oveľa...oveľa dlhšie :)
V týchto posledných dňoch sme boli na úplne najkrajších miestach, aké som doteraz videla a myslím, že ich už ani tak skoro neuvidím... aj tak budem ale dúfať, že sa tam ešte niekedy vrátim :)
A jemné pobláznenie, ktoré som na jednej strane už dlho čakala, ale na druhej, neviem, čo si mám o všetkom myslieť. Škoda, že to bolo len veľmi, veľmi krátke. Ale o to krajšie spomienky teraz mám... :)
A viem, že tento článok nedáva zmysel...nevadí :)


Durdle Door, I love you :)