Nakuknite na môj druhý kávovo-knižný blog :-)

>>> Little Caffeine World <<<

Leden 2013

January books

31. ledna 2013 v 23:59 | Sandy |  Moja knižnica
Hoci bol pre mňa tento mesiac v znamení skúšok, predsa len som v ňom v konečnom dôsledku prečítala (na moje pomery na 1 mesiac) dosť kníh.
Ujo kuriér z Martinusu mi priniesol ešte niekedy na začiatku hneď dve - Projekt šťastia a Krátky druhý život Bree Tennerovej.



Priznám sa, túto knihu som ešte celú neprečítala. A to z toho dôvodu, že je to vlastne jedna z tých motivačných a keby som ju šupla ako poniaktoré iné na jeden raz, veľmi veľa by som z nej nemala :D Čiže som si to pekne rozdelila a keď mám chuť, tak si prečítam pár stránok.
Najskôr ma určite zaujal ten obal, keďže ja som tak trochu maniak na modrú, ale v podstate sa mi aj páči obsahovo. Nie sú tam žiadne tie násilné myšlienky, ktoré vám chcú nasilu vnútiť pozitívne myslenie, také knihy veľmi nemám v obľube. V tejto je to práveže napísané takým ľahkým štýlom, v podaní autorky a príkladov a príbehov z jej života. Nič zvlášť svetatrhajúce (:D), ale mne sa páči! :-)




Túto som si dala ako odmenu v jedno popoludnie po skúške. Na Twilight ságu to síce nemá, no i tak táto krátka novela človeka zaujme a vtiahne do deja, až tak, že ne konci by si prial, aby Bree neskončila tak, ako skončila a aby sme s ňou mohli prežiť ešte viac :-)




Patagóniu som, neviem ani prečo, chcela prečítať už dávnejšie. A tak, keď som ju raz zbadala pri obchôdzke v Panta Rhei, ihneď som si ju uchmatla, usadila sa do ich kresla a čítala. Je to len taká malá tenučká knižočka, čiže prečítanú som ju mala raz-dva.
Neviem však, čo mám o nej napísať. Istým spôsobom ma sklamala, lebo som čakala niečo viac, ale predsa len v nej bolo niečo, čím ma zaujala. Musím o tom ešte trochu popremýšľať ;-)





A na záver - Eldest.
Začala som ju čítať síce už dávnejšie, potom som prestala (neviem dôvod, asi preto, že sa mi ju nechcelo nosiť na intrák a potom som na ňu akosi zabudla :P), ale tento mesiac som to zavŕšila, preto ju sem pridávam tiež.
Tak pekne na mňa pozerala, keď sa mi bolo treba učiť na skúšky, tak som samozrejme (:D) neodolala a začala čítať niekde od polky, kde som skončila. A dnes som dala posledných nejakých 200 strán a teraz mi je normálne ľúto, že som ju už dočítala. Chcem pokračovanie - Brisingr, a to čo najskôr!!! :-)
Áno a titulujem ju za knihu mesiaca. Ničím nesklamala a má u mňa päť hviezdičiek :-)

***********************************
Tak a to by bolo asi všetko. Na február mám prichystané samozrejme tiež, včera mi pán kuriér priniesol ďalšie dve - Stačí si (ne)želať a Príbeh čarodejnice (no pretrhnem sa, keď majú v Martinuse také super zľavy? :P Navyše ich chválim za ich nápad so záložkami, skvelý marketingový ťah!) a už sa na ne tiež veľmi teším.
A ak vyjde čas a bude chuť, rada by som sa pustila znovu aj do Harryho Pottera a kúsok oživila staré detské spomienky ;-)

Stratená

28. ledna 2013 v 23:54 | Sandy |  Niečo ako básničky

Možno sa to ešte časom ešte upraví. Posledná strofa bola aj tak dorábaná inokedy :P
A nechce sa mi učiť štatistika, čiže vymýšľam a zverejňujem...ehm všetko :D

Stratená

Čakám na niečo, čo vôbec neprichádza.
A pritom ani neviem, či sa to vyplatí.
Osud mieša karty,
z jedného miesta ma vyvádza
a zrazu ma druhé celkom pohltí.

Pomaly prechádzam po rôznych cestách,
hľadám značku, ktorá ma zastaví.
No steny bludiska len rastú
a ja sa v slepých miestach
pokúšam nájsť kompas,
čo ma na ten správny smer nastaví.

Blúdim, kráčam, dňom i nocou
a stále nič v diaľke nevidím.
Fantázia ma zvádza svojou mocou,
no ja dúfam, že realitu uvidím.

Možno dnes alebo zajtra, možno niekedy
vyjdem z tej zvláštnej hmlistej tmy,
z očí spadne šatka a ja zbadám svetlo
a konečne to nebudú už len sny.

Chýba mi to...

22. ledna 2013 v 0:24 | Sandy |  My blog, my life
Chýba mi písanie. Až neuveriteľne.
Ibaže vždy, ak niečo začnem, tak to musím ihneď zmazať, pretože je to divné, nemá to to, čo by malo mať a proste sa mi to nepáči. Neviem, čo sa stalo. Strašne mi chýbajú tie časy, keď som písala Tvár štyroch živlov. Síce to bola moja prvá poviedka a hlavne začiatky boli hocijaké kostrbaté, ale písalo sa mi to tak ľahko. Aj keď som nevedela, čo sa bude ďalej diať, proste som len začala písať a ono to išlo... Chýbajú mi tie postavy, môj dokonalý Nathaniel :-) Veľmi, veľmi. Kedykoľvek si prečítam nejakú časť z tejto poviedky, vždy sa usmievam. A spomínam.
Nechcem však písať pokračovanie (hoci to má mierne otvorený koniec), pretože by to už nebolo ono.

Ale viem určte, že chcem niečo písať. Potrebujem len dobrý nápad. Nejakú inšpiráciu.
Daždivé tajomstvá sú tiež síce istou alternatívou, ale tam som sa akosi stratila. Neviem prísť na to, ako pokračovať. Nepáči sa mi to a mám chuť to kompletne prepísať. Chcela som to mať na štýl fantasy, ale ja tam tie prvky akosi neviem vopchať. Tak, aby to bolo dobré. Som z toho zúfalá.

Joe Cocker

10. ledna 2013 v 11:21 | Sandy |  Nejaké piesne
Za posledné obdobie, čo sa týka hudby, počúvam už doslova všetko. Niekedy za deň vystriedam aj niekoľko štýlov. Záleží to od mojej momentálej nálady.
Najnovšie sa mi však dosť zapáčil Joe Cocker. Má taký svoj špecifický chrapľavý hlas (a ja "chrapľáky" rada!) a pri jeho pesničkach sa mi aj dobre učí (ja totiž pri učení musím takmer vždy počúvať nejakú hudbu). A navyše, zistila som, že sa narodil práve v tej oblasti, kde som ja toto (teda vlastne už minulé) leto prázdinovala :D

Túto mám asi najradšej :-)


A túto sme mali pustenú dokonca aj na Silvestra :D

Vzdialená ilúzia inšpirácie

8. ledna 2013 v 23:54 | Sandy |  Niečo ako básničky

Tak blízko a ďaleko zároveň
sa moja múza stále nachádza.
Nikdy nedosiahnem jej úroveň
a to ma do šialenstva privádza.

Lákavé a príliš nebezpečné
pre takého človeka ako ja,
no zakaždým razom jedinečné,
s iskrivým zvláštnym druhom náboja.

Máš takú špeciálnu schopnosť,
o ktorej zrejme vôbec netušíš.
Dokážeš mi dať inšpiráciu
a môj stereotyp celkom prerušíš.

Chcem sa smiať a hľadať rýmy,
spievať piesne, ktoré nepoznám
a s ceruzkou a istým pocitom viny
potajomky kresliť tvoju tvár.

Viem, že je to len ilúzia.
A ja znova len veľa premýšľam.
No prebudila sa moja fantázia
a ja sa jej len tak ľahko nevzdám.