Nakuknite na môj druhý kávovo-knižný blog :-)

>>> Little Caffeine World <<<

Únor 2013

4. kapitola - Mesto netopierov

2. února 2013 v 23:30 | Sandy |  The secret of Dayleen
Tá dnešná :-)



Po prázdnom, pomaly sa stmievajúcom malom mestečku kráčali dvaja ľudia. Išli mlčky, obaja boli zahĺbení do svojich vlastných myšlienok. Naokolo nebolo počuť nič, len sem-tam spadlo na zem pár kvapiek dažďa, alebo zafúkal jemný vietor, vďaka ktorému kríky, ktoré boli nasadené popri chodníku, vydávali jemný šum, akoby chceli čosi zašepkať. Nik ich však nepočúval.

The secret of Deyleen - stratená a znova nájdená poviedka

2. února 2013 v 20:44 | Sandy |  My blog, my life
Občas, keď premýšľam nad tým, že by som chcela niečo písať, spomeniem si aj na kapitolovky, ktoré som kedysi dávno rozpísala, no nikdy som ich nedokončila. Buď som nemala nápady, alebo ma už tá téma prestala zaujímať. Tak nejako to bolo aj s poviedkou The secret of Dayleen. Začala som ju písať, mala kopec nových nápadov, ale akosi mi to potom prestalo "myslieť" a zapadla prachom. Avšak na rozdiel on iných, stále som ju istým spôsobom mala v hlave. Stále sa mi akoby v istých intervaloch pripomínala, pretože pri nej, ako jednej z mála, viem presne, ako skončí. Mám v hlave dej, postavy, až na pár detailov takmer všetko. Problém je len moja lenivosť alebo nedostatok motivácie a chuti na to, aby som ju skutočne aj dopísala (a tiež nemám rada písanie tých začiatkov, kým sa to rozbehne a tak).
Dnes som si však povedala, že to predsa len skúsim a dám jej šancu. Pretože ona mi pokoj nedá! :D
Čiže som znova (konečne) začala písať :-)
A bola by som veľmi rada, kebyže si nájdete čas a prečítate si tie prvé kapitolky (ktoré som trošku upravila) a napíšete mi svoj názor, či sa vám to páči a či by ste mali záujem aj o pokračovanie. Myslím, že zverejním aj to, čo som napísala dnes, no a uvidím, či sa to uchytí. A ak áno a moja múza pri mne ostane aj naďalej, rada by som (raz :D) ukončila aj toto ;-)

Krátke info o poviedke nájdete TU a potom sú na to napojené prvé tri zverejnené kapitolky.

Ešte by som však chcela poďakovať všetkým, ktorí mi radili, aby som proste len začala písať a že ono sa to rozbehne samo. Mali ste pravdu! Na začiatku to bolo pre mňa síce trošku divné, ale potom som sa predsa len do toho dostala. A hoci som už po tom čase stratila taký ten svoj bývalý "švih", verím, že s ďalšou praxou sa budem zase postupne zlepšovať :-)