Nakuknite na môj druhý kávovo-knižný blog :-)

>>> Little Caffeine World <<<

Listopad 2013

1. Keď nás raz za čas prekvapia aj tie normálne dni...

29. listopadu 2013 v 16:52 | Sandy |  My favourite shade of blue








11.9.
Takže vybalená už v podstate som. Možno to niekomu môže prísť vtipné, prečo som sa vybaľovala dva dni, ale skrátka včera už na to akosi nevyšiel čas. Za jedno, s Liv sme už prišli v mierne pokročilej večernej hodine, za druhé, nechcelo sa nám a za tretie...chceli sme sa radšej trochu viac pozoznamovať s našimi novými spolubývajúcimi.

Inspired by life - Prológ, alebo skôr krátka ochutnávka

27. listopadu 2013 v 10:01 | Sandy |  My favourite shade of blue








10.9.
Tí chlapi! Všade chlapi!
Ok, toto asi nie je najlepší štart v zaznamenávaní mojej histórie, ale kašlem na to. Celý môj život je stále akosi hore nohami, tak prečo by mal môj denník vyzerať normálne? A možno sa taktiež aj spýtať, prečo si začínam písať denník v dvadsiatke, práve keď nastupujem na výšku, práve, keď by som mala začať byť už naopak konečne dospelá, riešiť problémy rozumne, po dospelácky a nie si len všetko zapisovať a rozoberať do detailu v hlave, respektíve na papieri. No môj problém je, že ja som zjavne akýsi chybný výrobok. Niekde skrátka nastala chyba! A mám pocit, že ja nedospejem nikdy. A tak, keď už s týmto nič nenarobím, aspoň som sa rozhodla, že si budem tie svoje dni spisovať. Však nech je sranda. A taktiež mi to možno aj pomôže v tom odmysľovávaní. Existuje vôbec také slovo? Ak nie, tak som ho práve zaviedla.

Mimochodom, študujem Medzinárodné vzťahy. Úprimne, sama neviem, prečo. Akosi ma ten prúd života doviedol až sem. Spolu s kamarátkou Liv, s ktorou som sa zoznámila ešte na strednej. A odvtedy to takto pekne spolu "ťaháme". Zaujímavé, že sme úplné odlišné, čo sa týka pováh, ale i tak si dokonale rozumieme. Alebo skôr, dopĺňame sa. Ona je tá zodpovedná, čo vždy vie, kedy, čo, ako, má na všetko odpoveď a ja...veci len komplikujem. A zbytočne detailizujem aj to úplne nezdetailizovateľné. Na toto som proste expert. Ona je tá nezávisláčka, ktorá nikoho nepotrebuje a ja som naopak tá rozlietaná, večne s hlavou v oblakoch a stále niekoho naháňam. Ona je tvrdá realistka a ja nikdy neutíchajúca idealistka. Nuž, vravím, že sa dokonale dopĺňame.

Keďže sa nám akosi nepodarilo dostať intrák, rozhodli sme sa, že si nájdeme nejaký pekný a nie veľmi drahý bytík, niekde nie veľmi ďaleko od školy. V podstate sa nám to aj podarilo. Všetko je takmer dokonalé. Takmer. Až na to, že sme akosi pozde zistili, že našimi spolubývajúcimi po tento rok budú čisto chlapi. Dokonca traja chlapi. A to je asi tak k vysvetleniu toho začiatku. Ale inak je všetko fajn. Zatiaľ...

A ešte minipoznámka, ja sa volám Gillian. Ale väčšina ľudí ma pozná ako Gill.
Vitajte v mojom chaotickom svete.

Pomaličky ale isto :-)

27. listopadu 2013 v 1:32 | Sandy
Minule som si tak ležala vo vani a znova som premýšľala nad všetkým možným aj nemožným a zrazu ma napadlo, že možno by som sa konečne už aj mohla nejakým spôsobom vrátiť do tohto písalkovského sveta. Ono, to písanie mi fakt chýba. Môj problém však je, že za prvé, keďže som mala takú dlhú pauzu, ono aj ak sa chcem vrátiť, je to už o čosi ťažšie, pretože znova som akoby na tom začiatku, znova budem zrejme robiť tie isté začiatočnícke chyby (akože niežeby som bola niekedy už nejaká dokonalá, ale predsa len s tou praxou to ide stále lepšie a lepšie) a znova budem zrejme hľadať ten svoj stratený štýl...ale...predsa len sa do toho chcem nejako dostať :-).
A za druhé, mám síce rozpísaných viac poviedok a aj som rozmýšľala o pokračovaniach, ale akosi neprichádzali dosť dokonalé nápady, čiže to som potom zavrhla (aj keď ono to stále niekde v hlave zakotvené je, čiže stále je šanca sa k tomu vrátiť :D) a začala som rozmýšľať teda znova nad niečím novým. A prišla som na to, že najlepšie pre mňa teraz asi bude písať znova niečo v štýle TŠŽ, myslím tým niečo jednoduché, bez nejakej výrazne komplikovanej zápletky...proste ide hlavne o to, znova sa do niečoho pustiť. A čo by bolo vhodnejšie, ako obyčajná "denníková" forma poviedky, navyše tak trochu inšpirovaná vlastným chaotickým životom?
Možno sa ani toto nedočká konca, to je teraz vo hviezdach. A možno to ani nebude mať čitateľov. To je mi teraz ale akosi šumafuk :D. Pretože, fakt mi ide teraz hlavne o to, vôbec sa nejako rozpísať :-)

Poviedka bude mať názov Inspired by life (veľmi originálne, že? :D), odohrávať sa bude vo vysokoškolskom prostredí (rozmýšľala som aj o stredoškolskom, ale potom som to dala na ten prvák na výške, predsa len, postavy už nebudú tí typickí teenegeri, ale zase ešte ani nie úplní dospeláci v pravom zmysle slova :D), bude to písané, ako som už uviedla, vo forme denníka a...hneď tu aj zverejním takú malú ochutnávku.