Nakuknite na môj druhý kávovo-knižný blog :-)

>>> Little Caffeine World <<<

Prosinec 2013

10. Dohoda s čertíkom?

30. prosince 2013 v 17:49 | Sandy |  My favourite shade of blue
Juchuu, sťahuje sa mi vianočný špeciál Doctora Who! Síce znova slimačou rýchlosťou (ja prosto milujem náš net :D), ale...bude! A ja sa naň teším :-)))
Ok, teraz ku kapitolke. Neviem, či ju mám nazvať kapitolka, alebo skôr medzikapitolka, môžte zvážiť vy, ale je dosť potrebná.
A ďakujem všetkým čitateľom, aj za komentáriky, tie ma vždy tešia :-) a ak tu náhodou už nič nepribudne do Silvestra (čo asi nie), tak vám prajem príjemnú zábavu, pekný ohňostroj a nezabudnite na spísanie novoročných predsavzatí! ;-)


"Dominic! Čo robíš?"
"Gill, my dvaja sa musíme na niečom dohodnúť."
Pozrel na mňa so psím pohľadom. A vôbec nebolo divné, že ma práve držal pritlačenú o stenu v našej izbe, kde navyše aktuálne svietila iba nočná lampa, však intímčo ako stvorené.
Keby to samozrejme nebol Dominic.
Keby niečo len nepotreboval.

9. Vždy ide len o palacinky...

26. prosince 2013 v 20:40 | Sandy |  My favourite shade of blue
Jesenno...palacinková :-)))
Dúfam, že sa bude páčiť :D


"Gill? Páči sa ti niekto z nášho chlapského osadenstva?" spýtala sa Liv, zamyslene hľadiac niekam do neznáma. Konečne sme mali po poslednej stredňajšej prednáške a teplé popoludnie sme si vychutnávali na lavičke v parku. Tu sa ako prvá začala ukazovať tá pravá jesenná atmosféra, listy na stromoch sa pomaličky začali sfarbovať do žltooranžova a keď pomedzi ne ešte zasvietili tie jasné slnečné lúče, mali sme pocit, akoby sme sa nachádzali v nejakej peknej rozprávkovej krajinke.

Keď už je tá zima... :-)

26. prosince 2013 v 16:39 | Sandy |  My blog, my life
Keď už je tá zima (teda aspoň podľa ročných období, realita je trošku iná :D) a tiež som sa vrátila k tomu poviedkovaniu, rozhodla som sa pre menšiu zmenu aj toho dizajnu.
Občas si rada prezerám rôzne obrázky a na tento konkrétny som tiež natrafila dosťkrát, ale predsa len...mne sa to tu tak hodí! Je to milé, poviedkovsko-romantické a navyše zimné, nuž nebolo nad čím váhať :-)
Už len dúfať, že sa vám bude pri tomto aj dobre čítať, ja sama si musím zvyknúť na nové rozloženie :D (A to mám ešte širšiu obrazovku, takže nakoniec mi to možno ukazuje aj inak, ako vám...ak tak, prijímam pripomienky na zmeny ;-)


























8. Keď sa necháme uniesť emóciami

23. prosince 2013 v 22:08 | Sandy |  My favourite shade of blue
Zajtra bude mať asi každý veľa práce, pridávam dnes ;-)
Inak Veselé Vianoce! :-)


"Kde si bola?" spýtala sa ma Liv rozospatým hlasom po tom, ako som cestou k mojej posteli zakopla o tú jej a takmer ma vyrúbalo na zem, ale našťastie moje ruky rýchlo zareagovali a stihli sa zachytiť už spomínanej postele, ale keďže tá posteľ nebola prádzna, zachránili ma skôr nohy mojej spolubývajúcej. Čo ju samozrejme prebralo.

7. Lebo rozmýšľanie môže byť aj nebezpečné... A bláznovstvo tiež.

20. prosince 2013 v 2:21 | Sandy |  My favourite shade of blue
Trošku dlhšia časť, ako obvykle býva...a s miernymi filozofickými momentmi.
Ale mne sa páči :-) Dúfam, že sa bude páčiť aj vám, ktorí si ju prečítate :-)


Je zaujímavé zastaviť sa v čase. Ten jedinečný moment, kedy sa síce všetko okolo vás točí a vy to cítite, cítite, že všetko naokolo funguje a ide stále dopredu, no vy len stojíte na mieste...vnímate to, vnímate vzduch, vône, zvuky z okolia...ale postupne sa všetko vytráca...a vtedy začnete premýšľať. Čo tu robím? Kto vlastne som? Kam sa vôbec uberám?
Je to však len chvíľkový moment. Chcete zrazu poznať odpovede na všetky otázky, no keď tie odpovede neprichádzajú, znova sa začína návrat do času...

6. Zapnite si pasy, pristávame!

16. prosince 2013 v 0:03 | Sandy |  My favourite shade of blue
Bez dátumov. Nechce sa mi rátať dni :D
Enjoy :-)))

Ten čas tak rýchlo letí. Ani som sa nenazdala a v podstate už končí druhý školský týždeň. A to náročný týždeň, aspoň pre moju ruku. Povedala som si totiž, že sa budem aspoň takto zo začatku snažiť chodiť pekne na všetky prednášky, neviem, kde sa zrazu vo mne vzala tá poctivosť, ale páči sa mi to! Dokonca sa mi celkom páči aj tá škola, a to teraz nežartujem! Len moja ruka bude mať po tomto týždni asi fakt svalovku a pero si bude musieť asi tiež oddýchnuť, lebo pri tom kvante poznámok, ktoré na nás teraz vytiahli, sa z neho normálne reálne začalo dymiť! Alebo k tomu aspoň nemalo ďaleko.

Poison

14. prosince 2013 v 2:26 | Sandy |  Niečo ako básničky
Poison

Such beautiful
Such a hurt
Such innocent
Such a dirt

Dark in a day
Bright in the night
Hard to leave it
Hard to fight

Forbidden to think
Forbidden to dream
Even for a while


Just let it go and smile

5. Toto môže byť ešte nebezpečné

9. prosince 2013 v 22:12 | Sandy |  My favourite shade of blue
Olalaa, žeby výpadok výpadku? :D Alebo?
Každopádne som plná nádeje :-)


Ten večer nakoniec v podstate zase nedopadol až tak katastroficky, ako som očakávala.

4. Zábava je super, až kým sa do toho nezačnú pliesť isté komplikácie

7. prosince 2013 v 15:26 | Sandy |  My favourite shade of blue
16.9.
Posledné dva dni prešli tak rýchlo, že som si to v podstate ani nestihla uvedomiť. Avšak, aj v nich sa udialo pár vecí, ktoré ma zase len utvrdili v tom, že môj život je proste čisté harakiri (aj keď, úprimne, ani neviem, čo presne ten japonofilský termín znamená, ale páči sa mi).

3. Keď sa baba zblázni...och, áno, a ešte je tu tá otázka osudu...

3. prosince 2013 v 17:21 | Sandy |  My favourite shade of blue
Ono sa mi toto tak fajne píše :-))
A hlavne, keď sa mi treba učiť marketing. A jo, aj k bakalárke by som si už mohla sadnúť.
Ale nie, mňa akurát teraz musela chytiť poviedkománia.
Ach, Sandy, Sandy...









13.9.
Prvý deň v tej inštitúcii začínajúcej na š.
Musím sa priznať, nečakala som, že to začne až tak zhurta. A k tomu, keď navyše nepoznáte budovu, za 15 minút sa máte dostať do druhej učebne, prebehnete doslova celú školu, vojdete dva krát do úplne odveci triedy, kde na vás ľudia čumia, ako by ste práve spadli z neba, poprípade si z vás začnú strieľať, že ahaa prvák...a nakoniec zistíte, že tá vaša hľadaná učebňa sa nachádza presne na tej istej chodbe, kde bola aj tá predošlá. Toľko k môjmu úspešnému začiatku.