Nakuknite na môj druhý kávovo-knižný blog :-)

>>> Little Caffeine World <<<

3. Keď sa baba zblázni...och, áno, a ešte je tu tá otázka osudu...

3. prosince 2013 v 17:21 | Sandy |  My favourite shade of blue
Ono sa mi toto tak fajne píše :-))
A hlavne, keď sa mi treba učiť marketing. A jo, aj k bakalárke by som si už mohla sadnúť.
Ale nie, mňa akurát teraz musela chytiť poviedkománia.
Ach, Sandy, Sandy...









13.9.
Prvý deň v tej inštitúcii začínajúcej na š.
Musím sa priznať, nečakala som, že to začne až tak zhurta. A k tomu, keď navyše nepoznáte budovu, za 15 minút sa máte dostať do druhej učebne, prebehnete doslova celú školu, vojdete dva krát do úplne odveci triedy, kde na vás ľudia čumia, ako by ste práve spadli z neba, poprípade si z vás začnú strieľať, že ahaa prvák...a nakoniec zistíte, že tá vaša hľadaná učebňa sa nachádza presne na tej istej chodbe, kde bola aj tá predošlá. Toľko k môjmu úspešnému začiatku.


Ale inak je všetko fajn. Nejdem sa tu rozpisovať o predmetoch, tých pravých školských vecí som mala na dnes až-až.
Čo je podstatné, že na jednej prednáške, ktorá bola v takej obrovskej okrúhlej aule, som zbadala niečo zaujímavé.
Také jedno veľmi zaujímavé stvorenie.

Rozkladáme sa tak s Liv na sedačkách v jednom z tých najvrchnejších radov (a poviem vám, tie sedačky sú úplne dokonalé! Prečo také sedačky dávajú do školy? To tu mali potom rovno zriadiť nejaký masážny salón. Alebo aspoň nejakú tú oddychovú miestnosť. Pre študentov, ktorí si dali tú námahu prísť do školy po ťažkej noci. Lebo študovali, samozrejme), teta si vpredu niečo rozpráva, ale my ju nepočujeme, teda Liv sa aj snaží, ale márne, ja som sa pre istotu o to ani nepokúšala. Ja si aktuálne užívam spomínanú sedačku.
Keď sa zrazu len ozve nejaký hlas.
Vraj: "Mám otázku!" Nielen že ma toto pretrhnutie môjho tichého života takmer vyhodilo z tej úžasnej sedačky, ale mňa pri tom reálne takmer vystrelo.
Za prvé, vykríkol to človek sediaci priamo za mnou (ako doriti môže dopočuť až dopredu, keď to nedokážem ani ja, a to sedím ešte pred ním? A to som si myslela, že mám sluch celkom dobrý). Za druhé, keď som sa obzrela, takmer som dostala dvojitú porážku. Chvíľu som na tej "zjav" len nepríčetne hľadela (dokonca som akosi prepočula aj to, čo sa nakoniec pýtal) ale keď som zacítila, že ma niekto, dobre, bola to Liv, ťahá za rukáv, akosi som sa uvedomila a znova sa vrátila do svojej pôvodnej polohy. Ovšem, už s hlavou v obláčikoch.

"Ja som videla Eda Sheerana. Ja som videla..." opakovala som dookola cestou po chodbe a pri tom sa celý čas priblbo usmievala.
"Koho??" Nechápala Livia a v posledný moment otvorila sklené dvere, do ktorých som takmer vrazila.
"Ja som videla..."
"Gillian! Zobuď sa!"
"Aau! To bolelo!" Konečne som sa spamätala. Aj keď hlavný podiel na tom mala Liviina kabelka.
Pozrala som sa svoju kamrátku, ktorá na mňa stále hľadela s nechápavým výrazom v očiach. "No ten chalan s otázkou...z prednášky."
Konečne jej to docvaklo. "Gill, myslím, že ťa asi sklamem, ale...nemyslím si, že to bol zrovna Ed Sheeran."
"To mi je fuk." zasmiala som sa. "Ale podobal sa na neho. Rozcuchané ryšavé vlasy...och a tá briadka."
"Schlaď sa." uzemnila ma Liv a nenapádne pri tom znova ukázala na svoju kabelku. Ktorá vôbec nebola taká prázdna, ako by sa na prvý pohľad javila.
"Okey..."
Cestou na byt som teda už o "Edovi" nepovedala ani slovo. Napriek tomu mi stále vŕtal v hlave. Ja proste musím zistiť, kto to je!

14.9.
Utorok. Druhý deň v škole. Eda som nestretla.
Za to chalani začali poobede vymýšľať, že v stredu pôjdu na diskotéku, keďže vo štvrtok sa už neučia. V podstate ani ja. To je život, byť tri dni v škole. Zdá sa, že vysokoškolský život má predsa len nejaké výhody! Ešte uvidím, ako sa mi bude zajtra chcieť, ale asi sa pôjdem zabaviť tiež.
Dnes už inak nič špeciálne. Akurát s Mattom sme mali takú jednu zaujímavú debatu. O osude. Ani neviem, ako sme sa k tomu dostali, len sme tak sedeli v obývačke na pohovke, ja, Liv a medzi nami Matthias (strašne fajn sa s ním rozpráva), bavili sa už ani neviem o čom, keď ma zrazu napadlo: "Matt? veríš na osud?"
Chvíľu rozmýšľal, potom len kľudne povedal: "V podstate áno. Ale tiež si myslím, že máš možnosť si vybrať, čo s ním urobíš."
"Nechápem."
"Tak napríklad. To, že sme sa tu v byte takto všetci spolu stretli, je osud. Nikto dopredu nevedel, ako to bude. Nikto nič neplánoval. Proste sme tu." Potom na chvíľu prestal, ale čoskoro ešte dodal: "Ale to, čo spravíme ďalej, ako budeme žiť, je len na nás."
"Och, Matt, ty filozof." zasmiala sa Liv. Ja som jej však skočila do reči. "Takže to, že sme tu, má nejaký dôvod?"
"Možno. Ale ako vravím, je to aj na tebe."

Tak to mi ale veľmi pomohol. Otázku osudu a náhod riešim už dosť dlho. A stále som na nič neprišla.
Matthiasov názor však má niečo do seba. Naozaj to, že sme tu, má nejaký dôvod? A ak áno, tak aký? A ako to, dokelu, môžem sama ovplyvniť?
K.o.m.p.l.i.k.o.v.a.n.é.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Dada Dada | Web | 3. prosince 2013 v 22:36 | Reagovat

Páči sa mi to, také milé, príjemné čítanie! :-) Vytkla by som ti asi len to, že sa tak rýchlo dali baby s chalanmi dokopy - nespomínala ich Gill ako "našich chalanov" už v prológu? :D Aj keby si dokonale sadli,  myslím, že začať si ich tak familiárne "privlastňovať" chce asi viac času, si myslím... :D

2 Dada Dada | Web | 3. prosince 2013 v 22:37 | Reagovat

Hate you, blog.cz, môj siahodlhý koment sa neodoslal a to si suším lak na nechtoch, tak som ho tak opatrne ťukala a druhý raz to už nebudem riskovať, sorry! :-P

Čiže len toľko: milé, príjemné čítanie, nech ti to píše aj naďalej! :-)

3 Dada Dada | Web | 3. prosince 2013 v 22:38 | Reagovat

Hm, toto je dáke začarované... Odošlem nový koment, kde sa sťažujem, že mi to ten starý neodoslalo a ono to zrazu zverejní ten prvý?! Čo sa to tu deje?! :-D

4 Dada Dada | Web | 3. prosince 2013 v 22:39 | Reagovat

???

5 Sandy Sandy | 3. prosince 2013 v 22:57 | Reagovat

Z toho si nič nerob :D blog.cz už dlhjšie robí problémy, teraz je to už vlastne relatívne v pohode. Komentáre normálne odosiela, ale zobrazuje ich až po istom čase, takže si z toho nič nerob :D
Aa vďaka, aj za to napomenutie, je to dobrá pripomienka :D

6 Kristen Kristen | 4. prosince 2013 v 14:28 | Reagovat

Ó áno! Pobehovanie po novej škole a hľadať učebne, poprípade vbehnúť do inej učebne ako keby som sa videla pred štyrmi rokmi :)
Takže sa u teba objaví dvojník Eda Sheerena? :D Olala to sa teším :) A Matt a jeho fylozofia je pravdivá :) Teším sa na pokračovanie ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama