Nakuknite na môj druhý kávovo-knižný blog :-)

>>> Little Caffeine World <<<

4. Zábava je super, až kým sa do toho nezačnú pliesť isté komplikácie

7. prosince 2013 v 15:26 | Sandy |  My favourite shade of blue
16.9.
Posledné dva dni prešli tak rýchlo, že som si to v podstate ani nestihla uvedomiť. Avšak, aj v nich sa udialo pár vecí, ktoré ma zase len utvrdili v tom, že môj život je proste čisté harakiri (aj keď, úprimne, ani neviem, čo presne ten japonofilský termín znamená, ale páči sa mi).


Takže, najskôr streda. Škola. Dlháá škola. A žiadny Ed. Až som začala normálne premýšľať o tom, či to minule náhodou nebol len nejaký prelud...sen. Fantázia. Avšak nie, V tom som sa utvrdila neskôr.
Do bytu sme sa s Liv dostali až o nejakej šiestej.
Chalani už boli všetci tam a pomaličky začínali spriadať plány na večer. Chceli ísť na "Opening semester" párty. Pýtali sa teda aj nás, či ideme s nimi, a hoci sme najskôr nesúhlasili, lebo dnešok nás tak trošku už od rána stihol vyčerpať, nakoniec sme sa predsa len rozhodli, že sa pripojíme. Čo budeme sedieť na izbe, všakže...
Vlastne, táto časť dňa bola ešte relatívne celkom v pohode. Na moje pomery.
Všetko sa to začalo komplikovať až neskôr večer.

Keď sme prišli do klubu, ešte to nebolo až také rozbehnuté, väčšina ľudí sedela buď pri stoloch, alebo rovno pri bare, pili. bavili sa. Aj my sme si teda vyhliadli jeden prázdny stôl v rohu klubu, kde sme sa ihneď išli usadiť. Chvíľu sme sa potom len tak rozhliadali, ako to tu vyzerá, či náhodou neuvidíme niekoho známeho, a tak podobne. Vládla medzi nami trošku zvláštna atmosféra. Až to nakoniec Dominicovi došlo a šiel k baru niečo objednať. O chvíľu sa vrátil späť, aj s čašníčkou, ktorá vyložila na stôl päť vodiek a kofolu. Keď odchádzala, niečo jej stihol ešte zašepkať, ona sa zasmiala a odkráčala preč. Okey, zdá sa, že Dominic si už začína vytvárať kontakty.

"Dominic, prepáč, ale ja nebudem piť." ozvala sa po chvíli Liv.
"Prečo?"
"Nie som na tvrdý alkohol."
"Fakt si nedáš aspoň jeden? Na privítanie." Pridal sa do toho Matt. "Potom ti už dáme pokoj." žmurkol.
Liv prevrátila očami. "No tak teda dobre. Ale len jeden."
"Dobré dievča." zasmial sa Dominic a pri tom postrapatil moju kamarátku po vlasoch, na čo sa ona na neho len škaredo pozrela.
"Tak teda...na super večer!" Ozval sa zrazu Timotei a zdvihol svoj pohár. My sme to po ňom hneď všetci zopakovali a spoločne si štrngli.

Konečne začala lepšia nálada, rozprávali sme sa chvíľu o škole, chvíľu o prázdninách, potom chalani samozrejme začali rozoberať baby, na čo sme sa my s Liv odvrátili a keďže začala hrať aj lepšia hudba a parket sa začal napĺňať, rozhodli sme sa, že si pôjdeme zatancovať tiež.
Zhodou okolností sme stretli aj ďalšie dve spolužiačky, a tak sme sa pripojili hneď k nim. Po nejakom čase sme však všetky vysmädli a vybrali sa k baru, ktorý bol aktuálne dokonale prepchatý. Keďže sa nám nechcelo len tak čakať na jednom mieste, s Liv sme sa vybrali na obchôdzku.
A vtedy...som ho zbadala.

Stál tam vo svetlej zelenej kockovanej košeli, dokonalých tmavých džínach, ryšavé vlasy rozcuchané na všetky svetové strany, čo však pre neho predstavovalo len výhodu, jedným lakťom sa ledabolo opieral o bar a s niekým sa rozprával. S niekým. S čašníčkou. Presne s tou istou, ktorá nám na začiatku priniesla piť. A ktorú sa Dominic tak poctivo snažil baliť.
Liv do mňa drgla. "Máš príležitosť."
"A čo mám asi tak spraviť? Zaklopať mu na plece a spýtať sa ho, kto je?"
"Tak na začiatok by celkom stačil ten pozdrav. A potom..." začala Liv vykladať svoju teóriu, ale ja som jej skočila do reči.
"Nespravím to. Mám v sebe málo alkoholu na balenie chlapov."
"Ach, Gill, prečo na všetko potrebuješ alkohol?"
"Pretože bez neho by som sa celý čas len krčila v kúte."
"A s ním by si už teraz tancovala na pleci asi desiatemu chlapovi." preniesla ironicky Liv.
Prevrátila som očami. "Ja len chcem povedať..."
"Ja viem, čo chceš povedať. Ale skrátka musíš sa to naučiť aj bez alkoholu!"
"Nuž, tak mi to predveď."
"Okey." usmiala sa moja spolubývajúca a smelo sa vybrala k objektu môjho záujmu.
"Zabijem ťa." zašepkala som, ale pozorne som sledovala, čo ide spraviť.

Zaklopala mu na plece (tak, ako som to "plánovala" ja), on sa na ňu pozrel, ona sa usmiala, o niečom sa bavili a...on sa obzrel a pozrel na mňa! A usmial sa! Čo mu to tá Liv zase natárala? Och. Môj. Bože.
A teraz sa vracia späť. Neviem rozlúštiť jej výraz.
"Smola. Je zadaný." povedala ihneď s ľútosťou v tvári. Stotinu na to sa však usmiala a s triumfálnym výrazom dodala: "Aaale...príde sa tebou zoznámiť!"
Chvíľu mi trvalo, kým som vstrebala, čo mi vlastne oznámila. "Livia, čo si mu natárala? A prepána, prečo sa ide so mnou zoznámiť, keď, ako vravíš, je zadaný?!"
"Hej, kľud. Len som mu povedala, že sme spolužiaci. Že sedel za nami na jednej prednáške. Tak sme sa chvíľu bavili a potom som sa ho spýtala, či nám niečo neobjedná. A vtedy povedal, že je zadaný."
"Ja ťa fakt zabijem, Liv."
"To si prosím nechaj na potom. Teraz prichádza a ty sa pekne usmievaj." povedala a aj ona nahodila reprezentatívny úsmev. Tak toto bude maximálne trápne...

"Ahoj. Počul som, že som ťa vraj vyľakal v pondelok na prednáške." Povedal Ed, alebo ehm...ako sa už volá, keď prišiel až k nám. Ja som na neho len nemo čumela, lebo ako sa na mňa pozrel, zistila som, že má navyše úžasné modrozelené jasné oči a keďže ja som maniak na pekné oči, ja som vlastne úplne závislá na pekných veľkých očiach, proste...stratila som reč. Až kým mi Liv nestúpila na nohu. Za toto týranie mi raz zaplatí. Ale aspoň ma to prebralo.
"Ehm...to je v pohode. Len som bola trošku v šoku z toho, že si všetko počul až tam dozadu, ja som totiž nepočula ani ň." Trápna, trápna...
Zasmial sa. "Som Alex." A podal mi ruku.
"Gillian." usmiala som sa.

"Čaute, baby, kde ste zmizli?" Zrazu ani neviem z kade, ale vynorili sa pri nás naši milí spolubývajúci. Fakt v super čase. A nemyslím to ironicky. V podstate ma prebrali, lebo som zase začala upadávať do sna. Problém však bol, že oni vyzerali byť už v celkom viac povznesenej nálade.
"Čaute, chalani." zasmiala sa Liv.
Ja som len pozerala z jedného človeka na druhého, neschopná slova, za prvé, konečne som sa zoznámila s Edom...teda Alexom, za druhé, on tu stále bol a stále sa usmieval a ja som nevedela, či sa s ním mám ešte rozprávať, alebo čo, prekliata Liv, za tretie...boli tu chalani, za štvrté...prišla tu práve TÁ čašníčka. A prišla práve za Ed...Alexom. Niečo mu šepkala.
"Ahoj, Amber!" ožil hneď Dominic, keď ju zbadal a predral sa k nej.
"Ahoj, Dominic." usmiala sa Amber. "Tak čo, bavíte sa?"
"Jasné. Ale bavil by som sa ešte viac, keby si mi mohla venovať aspoň jeden tanec.
"Prepáč, ale nemôžem." pozrela na neho smutne.
"Ale no ták, šéf ti to určite dovolí."
"Nejde o šéfa." skočila mu do reči. "Dominic, toto je Alex, môj priateľ."

Ajaaj...začínajú komplikácie.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Kristen Kristen | 8. prosince 2013 v 14:30 | Reagovat

Olala tak Ed je Alex a má priateľku Amber ktorú balil Dominic. Prečo mám pocit, že sa Gil s Dominicom dohodnú a pokúsia sa ich rozdeliť? :D Alebo že by som to tak chcela ja? :D Neviem som zvedavá čo bude ďalej pretože sa mi to neskutočne páči a fakticky sa teším keď pridáš ďalšiu časť.

2 Sandy Sandy | 9. prosince 2013 v 11:23 | Reagovat

[1]: Tvoje teórie majú niečo do seba :-D
A ďakujeem, posnažím sa :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama