Nakuknite na môj druhý kávovo-knižný blog :-)

>>> Little Caffeine World <<<

6. Zapnite si pasy, pristávame!

16. prosince 2013 v 0:03 | Sandy |  My favourite shade of blue
Bez dátumov. Nechce sa mi rátať dni :D
Enjoy :-)))

Ten čas tak rýchlo letí. Ani som sa nenazdala a v podstate už končí druhý školský týždeň. A to náročný týždeň, aspoň pre moju ruku. Povedala som si totiž, že sa budem aspoň takto zo začatku snažiť chodiť pekne na všetky prednášky, neviem, kde sa zrazu vo mne vzala tá poctivosť, ale páči sa mi to! Dokonca sa mi celkom páči aj tá škola, a to teraz nežartujem! Len moja ruka bude mať po tomto týždni asi fakt svalovku a pero si bude musieť asi tiež oddýchnuť, lebo pri tom kvante poznámok, ktoré na nás teraz vytiahli, sa z neho normálne reálne začalo dymiť! Alebo k tomu aspoň nemalo ďaleko.


V podstate, všetko ide zatiaľ fajn, učebne poznám, konečne to už pre mňa nie je jeden veľký labyrint, spoznala som aj pár nových spolužiakov, s niektorými sme sa už dohodli, že musíme zorganizovať nejakú tú zoznamovaciu párty. Spolubývajúci majú vlastne tiež niečo také na pláne, tak to skúsim dať nejako dokopy.

Nuž a teraz, mala by som asi spomenúť aj Alexa.
Áno, stretla som ho. A to hneď v pondelok.
Ale samozrejme nie, ako normálny človek, alebo tak, ako by to malo popopriadku byť, že pozdrav, úsmev, prehodenie pár milých slov...Nie, takto to pri mne nikdy nefungovalo a mám pocit, že ani fungovať nebude. Bolo to takto:
Ponáhľala som sa v pondelok na prvú prednášku, Liv odišla trochu skôr, lebo sa chcela ešte zastaviť v bufete a ja som sa akosi pozabudla, alebo sa ten čas prosto nejako posunul a ja som tak trochu začala meškať. Tak som bežala najskôr do tej školy, potom som bežala po chodbe, mala som už len nejakú minútku do začiatku, čiže som uháňala ešte viac a aby som to náhodou nemala až také jednoduché, ešte som musela zdolať pár schodíkov.
Všetko sa to zrazu zbehlo tak rýchlo. Prvé schody som ešte v pohode zvládla, vlastne už som bola skoro pri vrchu, keď som sa pozrela pred seba hore a tam stál akurát Alex. Pred otvorenou učebňou (zjavne ešte nezačali) a s niekým sa rozprával.
Nuž a moja rýchlosť plus schody plus Alex...nedalo to dobrý výsledok. Ale že vôbec. Aj tak ale za všetko viním ten posledný schodík! Proste sa nejakým spôsobom zodvihol, čím spôsobil, že som sa o neho potkla a pekne vzlietla dohora a letela a letela a moja pristávacia dráha bola presne pod nohami môjho objektu záujmu. A ten moment...ach ten moment, keď sa pozrel dole a ja som sa akurát pozrela hore, on v tvári prekvapenie, môj výraz radšej popisovať nebudem a len sme chvíľu tak na seba čumeli, potom sa však on akosi spamätal, usmial sa a s otázkou: "Si v pohode?" mi podal ruku. Ja som sa konečne tiež spamätala a s jeho pomocou sa zdvihla.

"Nuž...moja doletová dráha bola o čosi rizikovejšia, ale našťastie som pristála bez škody na zdraví."
Zasmial sa. Ja viem byť normálne vtipná! V mysli som si začala tlieskať.
"Ideš na prednášku?" spýtala som sa, aby som nejako ešte zachránila túto situáciu, ale v zápätí som mala chuť si o niečo tresnúť hlavu, presne tak ako Dobby, lebo blbšiu otázku som už asi vymyslieť nemohla. Jasné, že ide na prednášku, však prečo by tu asi stál?
On sa však znova len usmial a odpovedal: "Áno, ale profesorka tu ešte nie je."
"A ja som si myslela, že už meškám."
"Preto tá rýchlosť?" uškrnul sa.
"Preto tá rýchlosť." zopakovala som a tiež som sa snažila usmiať. Potom nastala krátka chvíľa ticha a keďže som už nedokázala zo seba nič zmysluplné dostať (predsa len ešte stále som bola v miernom šoku, a to nie len z môjho dokonalého pristátia, ale aj z tých modrozelených očí, ach, ja z nich fakt nemôžem!), tak som sa radšej rozhodla pre...útek. "Asi...idem pohľadať Liv. Tak zatiaľ."
"Maj sa, Gill. A dávaj si pozor na tvoju ďalšiu letovú dráhu." žmurkol.
Ja som sa už len zasmiala a rýchlo som zdrhla dovnútra hľadať svoju kamarátku, ktorej som musela okamžite rozrozprávať celý môj ranný príbeh. A ktorá sa na ňom, nečakane, veľmi dobre pobavila.

Tak to bol incident z pondelka. Odvtedy si radšej dávam pozor na schodíky a na svoju rýchlosť.
Zvyšok týždňa už prebehol, našťastie, bez komplikácií. Ale tiež aj bez Alexa. Zjavne sa na neho budem môcť tešiť len v pondelky. Okeey, ale radšej si už pripravím nejaký lepší plán. Aj keď, táto letová nehoda bola v podstate tiež istým spôsobom na niečo dobrá.

A teraz je piatok a našim spolubývajúcim začalo znova akosi preskakovať. Asi sa tešia, že je koniec ďalšieho týždňa, počas ktorého sa v nich zjavne nahromadilo enormné množstvo energie, ktorú potrebujú nejakým spôsobom dostať von. Musím ešte spomenúť, že Dominic si zrejme niečo začal s Ronnie, tou blondínkou, ktorú stretol minulý týždeň na párty (neviem, či na Amber už zabudol, ale tak ja sa do toho nejdem pliesť). A teraz ju pozval k nám. Vyzerá byť celkom v pohode, aj keď..niečo mi na nej vadí. Neviem síce čo, ale ja na to prídem! A tak tu teraz v obývačke tancujú, hudba pustená na plné pecky, Matt sa tu tiež začína obšmietať a pomaličky ho tá hudba chytá, tá je normálne nákazlivá, lebo aj Liv si začína podupkávať...to len ja som tak mimo nálady, čo tu vládne?
A teraz prišiel Timotei. Tiež vysmiaty, od ucha k uchu.
"Viete, na čo je čas?"
"Na párty"" odvetili mu ostatní dvaja spolubývajúci. Ja som sa len v duchu zasmiala. Chlapi. Chceli by párty každú voľnú chvíľu. Ale tak, od minulého týždňa sa tu v podstate nič nedialo, tak nech sa zabávajú.
Ja si budem však radšej spriadať plány. Na pondelok.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Kristen Kristen | 16. prosince 2013 v 16:18 | Reagovat

Kokos taký trapas! :D Pristáť pod nohami človeka ktorého chcem nechcela by som :D Hoci i mne sa niečo podobné stalo chcela som už terajšieho piateľa kopnúť do zadku (vtedy sme spolu ešte nechodili) a som sa šmykla a padla na zem :D V obchodnom centre :D A on sa otočil kukal a však pomohol mi na nohy :D Proste viem si predstaviť ako sa Gil cítila a ešte Liv sa na tom slušne bavila... i moja kamoška sa na mne bavila :D Mám pocit, že s Gil mám ďalšiu spoločnú vlastnosť :D Tak som zvedavá ako dopadne tá party super časť :)

2 Sandy Sandy | 16. prosince 2013 v 21:48 | Reagovat

[1]: Aj tebe sa niečo podobné stalo? :D Dobre, nie som sama, lebo ono toto bola moja vlastná skúsenosť z pred pár rokov :D aj keď, neprebiehalo to presne tak, ako tu, ale bolo to pekne trápne :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama