Nakuknite na môj druhý kávovo-knižný blog :-)

>>> Little Caffeine World <<<

9. Vždy ide len o palacinky...

26. prosince 2013 v 20:40 | Sandy |  My favourite shade of blue
Jesenno...palacinková :-)))
Dúfam, že sa bude páčiť :D


"Gill? Páči sa ti niekto z nášho chlapského osadenstva?" spýtala sa Liv, zamyslene hľadiac niekam do neznáma. Konečne sme mali po poslednej stredňajšej prednáške a teplé popoludnie sme si vychutnávali na lavičke v parku. Tu sa ako prvá začala ukazovať tá pravá jesenná atmosféra, listy na stromoch sa pomaličky začali sfarbovať do žltooranžova a keď pomedzi ne ešte zasvietili tie jasné slnečné lúče, mali sme pocit, akoby sme sa nachádzali v nejakej peknej rozprávkovej krajinke.


"Nie." odpovedala som bez váhania.
"Aká jednoznačná odpoveď." zasmiala sa moja kamarátka a ja som sa k nej pridala.
"Teda...keď sme prišli, páčil sa mi trochu Dominic, to sa proste musí uznať, že ma dobrú postavu. Ale inak..."
"Prestal sa ti páčiť, keď si zistila, aký ja povahovo." doplnila ma Liv.
"Asi tak. Nemyslela som si, že je až tak...na dievčatá. A nesmej sa, vieš, v akom zmysle to myslím."
"Hej, hej, chápem. Ale vyznelo to vtipne."
Potom sa znova zamyslela. "Bola by som však rada vedela, kde sa stratila Ronnie."
"Mňa to netrápi." pokrčila som plecami.
"Vieš čo? Vlastne ani mňa." Povedala flegmaticky a sekundu na to sme obe dostali záchvat smiechu.
"A tebe? Páči sa niekto tebe?" spýtala som sa na oplátku ja jej.
"Nie." odpovedala mi ihneď.
"Ani Matt?" Toto mi nedalo.
Zamyslela sa.
"S Mattom sa mi fajn kecá. Máme sa proste stále o čom baviť. Ale inak ho beriem len ako kamoša, nič viac." A týmto túto debatu ukončila. "Asi by sme sa mohli pohnúť. Už sa mi nechce len tak sedieť."
"Dobrý nápad."

Keď sme prišli do bytu, našli sme všetkých troch chlapcov sedieť si v obývačke na zemi, s laptopmi pred sebou a každého ponoreného vo svojom vlastnom svete. S Liv sme sa len na seba pozreli, zasmiali sa a nasmerovali si to do našej izby.
"Dnes to vyzerá na kľudný večer." poznamenala som.
"No, nebola by som si tým taká istá, ale...zatiaľ je tu naozaj kľud. Až mi to ticho normálne príde divné."
"A možno ich už prešlo to párty-ovanie."
Na toto Liv len vypustila krátky smiech. "Tak toto si určite nemyslím."
"Stavíme sa?" spýtala som sa skôr zo žartu, ale ako som neskôr stihla zistiť, Liv to zobrala asi vážne.
"O čo?" pozrela na mňa vyzývavo.
Musela som sa zamyslieť.
"Ak dnes nebudú mať párty, a teda ja vyhrám...," začala som, aj keď koniec som ešte jasný nemala. Liv to však vzala do ´svojich rúk´.
"Kto prehrá, pobozká všetkých našich chalanov na líce. Bez toho, že im povie tento pravý dôvod." V očiach sa jej zablysol nebezpečný plamienok a na perách jej pohrával potmehúdsky úsmev.
Chvíľu som váhala, ale nakoniec sme si predsa len podali ruky na znak spečatenia stávky.
Tak toto bude zaujímavé.

Samozrejme, zo začiatku som sa snažila obšmietať okolo chalanskej posádky a nenápadne zisťovať, či sa niečo dnes večer bude diať, alebo nie, ale keďže neprejavovali zatiaľ žiadne známky prebytočnej energie, rozhodla som sa ísť si radšej spraviť večeru. Už dlhšie som mala chuť na palacinky a teraz sme mali konečne aj všetky ingrediencie, čiže nebolo nad čím uvažovať. Kým som pripravovala palacinkovú zmes, moja kamarátka sa snažila ešte chvíľu skúmať terén, ale neskôr to vzdala aj ona a radšej sa chytila do umývania kuchynskej linky, ktorá si už dlhšiu dobu pýtala nejaký ten čistiaci zásah.

Keď Matt pustil v obývačke hudbu, až ma myklo, ale stále boli všetci v kľude, čiže som len potriasla hlavou a ďalej sa venovala svojej činnosti. Konečne som mala zmes hotovú, mohlo sa začať vyprážanie.
Tie prvé palacinkové kusy vyzerali dosť divoko, chvíľu mi trvalo, kým som sa spriatelila s našou panvicou a zistila, aké množstvo oleja bude to pravé. Potom to však už našťastie išlo ako po masle. Aj keď, občas mi robilo problém prevracanie. Práve, keď som sa takto snažila prevrátiť jeden nie celkom podarený kus, skončila Mattova pesnička a nastala chvíľa ticha. Bolo mi to však jedno, akurát som sa venovala svojej palacinke, ktorá sa zjavne rozhodla neposlúchať. Vtedy sa mi zazdalo, že počujem tichý náznak smiechu, ale ten som odignorovala a len si vzala panvicu do jednej ruky, aby som ju mala ešte bližšie a do druhej lyžicu, ktorou som sa pokúšala cesto odlepiť. Na chvíľu ma pochytil divný pocit, akoby ma niekto sledoval, ale nechala som to tak a ďalej sa venovala svojej práci. Keď som však po pár sekundách zacítila, že mi niekto začal dýchať na krk, až ma takmer na mieste vystrelo.
Nie, nezvrieskla som síce na celý byt, ale dotyčný nemal vôbec ďaleko od toho, aby dostal po hlave panvicou. Aj s palacinkou. Fakt do od toho delilo len pár centimetrov...

"Timotei, ja ťa zabijem!" vykríkla som, len čo som nabrala trochu vzduchu do pľúc po tom inkfartovom stave. Menovaný sa len zasmial a keď som pozrela na Liv, tá sa už váľala v kŕčoch po zemi.
"Gigi, nemôžeš sa tak ľakať." pozrel na mňa naoko vážne s hlavou mierne naklonenou do strany. "Vieš, nie je to dobré pre zdravie." žmurkol.
Mám chuť vraždiť.
"Tak to by som rada vedela, čo by si robil ty, keby ti zrazu niekto z ničoho nič začal dýchať na krk."
"Určite by som nezaútočil panvicou." Doteraz sa ešte snažil tváriť akože vážne, ale už mu to nedalo a kútiky mu začalo vyťahovať dohora. Taktiež asi aj pocítil, že už zjavne prekračuje hranice a pomaličky začal ustupovať dozadu.
"Tyy...máš šťastie, že tá panvica vôbec zastala!" môj hnev sa začal stupňovať, čo naznačoval aj hlas, ktorý naberal na svojej intenzite. Pomaly som sa začala približovať k nemu a on stále len ustupoval dozadu.
"Pozor, spadne ti palacinka!" ukázal palcom na spomínanú panvicu, ktorú som mimochodom ja ešte stále držala v ruke a ktorá sa terantokrát až priveľmi nakláňala do strany.
Prevrátila som oči.
"O tú palacinku by som sa až tak nebála." pozrela som ma neho nebezpečne, ale panvicu predsa len položila na linku.

"Gill, nemala by si to predsa len dokončiť?" ozvala sa zrazu Liv, čím pretrhla napäté ticho, ktoré tu začalo vládnuť. Úplne som ju medzičasom prestala evidovať, ale napriek tomu ona si pozrela to divadlo celé a asi chcela zabrániť tragickému koncu.
"Čo?" spýtali sme sa obaja naraz. Ja nechápavo, Tim s náznakom strachu.
Zasmiala sa, zjavne si až teraz uvedomila dvojzmysel svojej otázky.
"No predsa tie palacinky." A znova smiech.

"Jasné. Vždy ide len o palacinky..." zamrmlala som si, potom som na Tima hodila posledný varovný pohľad, ktorý ho už ale radšej zobral vážne a odkráčal preč a nakoniec sa predsa len vrátila k svojej predchádzajúcej prerušenej činnosti.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Kristen Kristen | 26. prosince 2013 v 22:11 | Reagovat

Začnem jednou chybou ktorá neunikla môjmu bystrému očku :) "Liv, nemala by si to predsa len dokončiť?" ozvala sa zrazu Liv,
Nemá tam byť náhodou Gil, nemala by si...? :D

No a teraz prejdeme k ospevovaniu :) Tá otázka Liv na začiatku mi okamžite vyčarila úsmev len ma sklamali odpovede oboch dievčat :D Ja chcem aby sa Liv páčil Matt a Gil zasa Tim :D
Ale scénka s palacinka keď Gil na chrbát dýchal Tim bola úžasná a ja to cítim, to iskrenie medzi nimi :D Alebo si ho len nahováram aj to je možné :D No proste úžasná kapitola

2 Sandy Sandy | 26. prosince 2013 v 22:37 | Reagovat

[1]: Jee, máš pravdu! Toto mi ako mohlo uniknúť? :D Už to opravujem :D
Inak chcieť je pekná vlastnosť :-P Ale nie, tak chápeš, spolubývajúci, to by bolo pre dievčatá tak trošku zložité, keby si s niekým niečo začali, tomu sa práveže chcú vyhnúť :D Aaale...alebo radšej nič :D  :-D

3 capepeidy capepeidy | 29. prosince 2013 v 18:05 | Reagovat

nejde mi konecne sa nevyjadrit ( aj ked uz som tak dlho nekomentovala, ze nikto nevie co za slovosled to vznikne :D )

priznam sa, ze som preskocila jednu kapitolu,uz ako bolo spominane ma ta otazka zaujala hned na zaciatku, co bol dobry tah, ale ked robis dialog aj s myslienkami, tak kebyze aspon v tych myslienkach naznacis zavahanie bolo by to ako taka perlicka ( pridana hodnota) toho dialogu, pri com by citatel vlastne dostal co chcel, aj ked nie uplne a stale by si to mala, ako pisalek, v rukach :)

a ja som tam az tak vela elektriky necitila medzi nimi, nieco mi chybalo a nieco tam bolo naviac

chybalo tam nieco ako: sice jej dycha niekto nakrk ale zacitila i jeho co ja viem tehlicky na chrbte/ramene kedze stal za nou

a Liv mohla na chvilu odist a nebyt ako stalker a potom by sa vratila aby to nabralo taky sukromny ramec spolocnej chvile

neviem ci si to ja predstavujem az moc, ale aj ked sa to prijemne cita (co je u teba pravidlom:)) vrazdenie vrelou palacinkou sa mi az tak nepozdalavalo.

No a ja sa idem vratit k predoslej casti :D tesim sa co sa bude diat dalej ;)

4 Sandy Sandy | 29. prosince 2013 v 21:12 | Reagovat

[3]: Jej, Cap, ty žiješ! :D Ani nevieš, ako si ma potešila, keď som zbadala tvoje meno :-)
A kritická ako vždy :-P Ale vďaka, beriem na vedomie tvoje rady, aj keď ja to mám v mysli trošku iné a ešte tam nedávam až také príliš "iskrivé" situácie naschvál, ak mám teda kus zaspoilerovať a prezradiť čo to zo psychiky postáv, tak ide povedzme o čisto kamarátske dobiedzanie a Gill aj na začiatku nezaváhala, lebo prosto zatiaľ nemala nad čím, Tim sa jej, čo sa aspoň vzhľadu týka, nepáči. Ok, ale už nejdem viac písať, skrátka mám na to svoje dôvody 8-)
Ale som rada, že si tu, nechystáš sa vrátiť aj ty k poviedkovaniu? :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama