Nakuknite na môj druhý kávovo-knižný blog :-)

>>> Little Caffeine World <<<

11. Hra na pravdu

21. ledna 2014 v 22:05 | Sandy |  My favourite shade of blue
Úprimne, najskôr som mala menšiu krízu a nie že takú písalkovskú, ale hlavne kvôli tejto konkrétnej poviedke, pretože sa tu nachádza(lo) až priveľa podobných vecí z môjho života a nevedela som, či budem schopná pokračovať. Ale potom našťastie kríza prešla ;-), pár vecí som si pouvedomovala a s tým aj to, že vďaka nej som sa predsa len vrátila k tomu písaniu a...každopádne, už v podstate predsa len začína prevládať ten vymyslený dej a fakt sa teším, keď sa môžem takto "hrať" :P.
Túto kapitolku som písala dosť dlho a na niekoľko krát, čiže to občas možno bude vyznievať tak "rozkúskovane" (aj keď dúfam, že nie, snažila som sa to nejako pekne ponapájať :D, ale predsa len mám radšej, keď napíšem kapitolku celú naraz). Je to aj kvôli tomu, že tento mesiac mám fakt hektický, čo sa všetkých oblastí života týka a o škole, to ani nevravím. Ale ako som stihla zistiť, občas mi aj takáto "ventilácia" pomáha ;-)

Mimochodom, zmenila som názov poviedky. Prvotný názov, Inspired by life, bol hlavne kvôli tomu, že táto poviedka je naozaj istým spôsobom inšpirovaná mojím životom, ale predsa len, bol to skôr taký pracovný názov a táto poviedka by prosto chcela niečo lepšie :D. A tak som sa nakoniec rozhodla pre: My favourite shade of blue. Prečo, to sa možno postupne odkryje :-)
(A teraz už len dúfať, že blog nebude robiť problémy a pekne sa mi bude dať zmeniť názov rubriky :P).
Prajem príjemné čítanie!



Och, nie. Och, nie. Už to začína. Prichádzajú ľudia. Hudba naberá na svojej intenzite. A taktiež aj hlasy.
Len ja si sedím zadebnená v svojej izbe a premýšľam, ako dnešný večer vyriešiť.
Za prvé, ten Dominic. Neviem, čo odomňa čaká.
Za druhé, Alex. Ja sama vlastne ani neviem, o čom sa mám s ním baviť. Takto...nasilu.
Za tretie, tá stávka.
Asi mi praskne hlava.


Dobre, takže pekne poporiadku. Vojdem do obývačky, pekne sa so všetkými zvítam a...no začiatok by som mala, len čo to pokračovanie. Mysli, Gill, mysli...

"Gill, kde trčíš?" nakukla mi do izby Liv.
"Preháram si v hlave scenár dnešného večera."
"Ty si radšej nič v hlave neprehrávaj, lebo to tam len viac zamotáš, ako vždy, a poď do obývačky, aspoň pozdraviť."
"O chvíľu som tam." Povedala som, Liv na mňa hodila posledný pohľad typu: ´pohni si´ a už bola preč.
"Tak toto bude zaujímavé." vzdychla som si, konečne sa zdvihla z postele.

Ešte asi minútu som stála len tak pred dverami a zvažovala možnosti, ale nakoniec som si predsa len povedala, že kašlem na všetko, proste tam pôjdem a čo bude ďalej, to sa uvidí. Takto odhodlaná som otvorila dvere a ráznym krokom vykročila na chodbičku, ktorá viedla do obývačky. Môj pevný postoj však ihneď vystriedal šok z náhleho nárazu. Však, Gill, načo by si sa pozerala do strán, či náhodou niekto nejde, ty si to proste vždy musíš raziť priamo vpred.

"Hoo, Gill, opatrne." zasmial sa Tim, ktorého môj náraz tak trochu hodil na druhú stranu chodbičky.
"Ehm, prepáč." dostala som zo seba, keď šok z nárazu pominul a tiež zo mňa vyšiel tichý úchecht.
"Ideš privítať Alexa?" žmurkol.
"No...zišlo by sa." Tak toto bola náramne divná odpoveď. Že zišlo by sa. Ach, Gill, dneska ti ide.
Tim sa znova len zasmial. "No, to by sa ti zišlo." zopakoval a s úsmevom od ucha k uchu pokračoval v ceste, ktorú som narušila. Ja som sa teda pohla tiež.

V obývačke to už bolo v celku rozprúdené, všetci usadení a zabratí do rozhovorov. Alex s Amber sedeli spolu na váľande a pozorne počúvali Dominica, ktorý bol (náhodou) usadený hneď vedľa a zjavne im rozprával nejakú strašne zaujímavú príhodu. Môj prvotný plán bol taký, že sa zvítam pekne s každým osobitne, ale nakoniec som stihla len jeden hromadný pozdrav pre všetkých, lebo sa akurát odniekiaľ prirútil Matt a v tej jeho dobrej nálade si to ihneď nasmeroval k notebooku, ktorý bol položený na stole a zapol jednu z tých jeho hyperaktívnych pesničiek, čím nakoniec akosi zhyperaktívnil aj ostatných, lebo vrava sa ešte zosilnila. Sadla som si na sedačku hneď vedľa Liv, ktorá sa bavila s nejakým chalanom, ktorého som zatiaľ nepoznala. Keď ma zbadala, usmiala sa a ihneď nás s neznámym zoznámila.
"Gill, toto je Jack, Timov spolužiak. Jack, toto je Gill. Pred chvíľou som ti ju spomínala."
Potriasli sme si rukou. Nie veľmi vysoký, tmavovlasý chalan na mňa na prvý pohľad pôsobil celkom veselým, priateľským dojmom.
"Takže, kde som to prestala?" zamyslela sa Liv a o chvíľu už zase venovala pozornosť len Jackovi, zrejme mala práve tú jednu z jej ukecaných chvíľok, to sa jej stáva hlavne, keď je s človekom, ktorý nie je práve najzhovorčivejší a keď má moja kamarátka v sebe aj isté malé percento alkoholu, vtedy ju už nejde zastaviť vôbec. Asi minútu som sa ju snažila počúvať aj ja, ale potom som to však vzdala a len sa oprela dozadu o opieradlo. Hm, zaujímavá párty...

Po chvíľke som sa znova zdvihla, s tým, že idem do kúpeľne. No asi by to nebolo ono, keby som znova v chodbičke na niekoho nenarazila. Tentokrát to bola Amber.
"Ak chceš, choď prvá. Ja tam vlastne ani nepotrebujem ísť." usmiala som sa a pustila čiernovlásku predomňa.
"Vďaka." usmiala sa aj ona. "Ty si Gillian, však?"
"Áno. A ty Amber, Dominicova spolužiačka, že?"
"Som rada, že nás pozval dnes k vám. Nemali sme s Alexom žiadne plány a na internáte by som sa asi nudila..." zamyslela sa.
"Ty si na internáte?" hneď som ožila.
"Áno, podarilo sa mi ešte dostať izbu. Ale ako vidím, aj na priváte to máte fajn."
"Ja som zatiaľ spokojná." povedala som s úsmevom a týmto sme náš minirozhovor ukončili. Amber som pustila do kúpeľne, kde som plánovala ísť aj ja, ale nakoniec som sa otočila a šla naspäť. Aj tak pravý dôvod bol taký, že som sa chcela na chvíľu stratiť. Ako som sa vracala späť, prešiel popri mne Dominic, pozrel na mňa, žmurkol a pokračoval ďalej. Okej...
O sekundu na to ma však čosi napadlo. Ak nie teraz, tak kedy bude vhodnejšia príležitosť?

"Dominic?" zavolala som na môjho spolubývajúceho skôr, ako sa ešte stihol stratiť z dohľadu.
"Áno, Gill?" pozrel na mňa so zvedavým pohľadom.
Rýchlo som sa poobzerala na všetky svetové strany, či sme v tej chodbičke naozaj sami, pribehla som bližšie k nemu a skôr, ako stihol akokoľvek zareagovať, dala som mu pusu na líce.
Trápna, trápna, trápna.
Liv, zabijem ťa kvôli tej stávke!
Najskôr na mňa vypúlil oči, potom však svoj výraz náhle zmenil a usmial sa.
"Neboj sa, ja Amber zabavím, mám kopu fotiek, ktoré sa jej chystám ukázať." žmurkol.
Chvíľu som na neho nechápavo pozerala, potom mi to však konečne doplo. On si zjavne myslí, že tá pusa je kvôli jeho supiš-pupiš plánu. Musela som sa pri tom zasmiať. Aspoň nepotrebujem vysvetľovať. Aj keď teraz si už asi fakt myslí, že sme akýmysi spojenacami vo veci Amber & Alex...
"Ehm...idem radšej do obývačky." povedala som nakoniec, lebo sa medzi nami rozhostilo asi sekundové trápne ticho. On sa znova len usmial a pokračoval ďalej v svojej ceste.
Takže prvého by som mala.
Snažila som sa aktuálne sústrediť len na túto jedinú myšlienku, pretože dnešný večer vyzerá tak či tak trápne, čiže moja dnešná misia bude aspoň splniť svoju stávkovú úlohu a viac sa už radšej nezaoberať ničím. Bude to tak lepšie.

Ako náhle som prišla do našej obývačky, zacítila som na sebe niečí pohľad. No trikrát hádajte, koho asi...
Chvíľu som váhala, kde sa vybrať, nakoniec som ale predsa len zamierila k usmievajúcemu sa Alexovi, ktorý pohľadom ukazoval na prázdne miesto vedľa seba.
"Ahoj, Alex."
"Čau, Gill. No ako sa darí?" spýtal sa, kým som sa usádzala.
"Ale ide to." pokrčila som plecami a konečne na neho pozrela. Keby som sa nenachádzala v situácii, v ktorej som sa práve nachádzala, tento moment by bol pre mňa asi momentom večera. Pretože...no on vyzeral stále sakra dobre. A navyše keď sa ešte usmieval a v tých jeho zeleno-modrých očiach mu pohrávali veselé ohničky. Fakt by som bola z neho mimo. Bol tu však ten taký malý problémik. A to, že tento chalan bol proste zadaný. Čiže, aj keby som chcela...niečo, tak som práve zistila, že to svedomie mi to prosto nedovolí. A po tom rozhovore s Dominicom ma to teraz od neho odháňalo ešte viac. Aj keď je to istým spôsobom zvrátené, pretože aspoň taký čisto, ehm, kamarátsky rozhovor zakázaný nie je, ale i tak. Asi som si zvykla nahadzovať automatickú spiatočku, akonáhle som zistila, že moja platonická láska niekoho má...

"Máte to tu pekné." prerušil prúd mojich myšlienok Alex a ja som sa konečne znova ocitla na zemi.
"Vďaka. Nie je to síce veľký byt, ale mne sa tu páči." usmiala som sa a na chvíľu sa rozhliadla okolo seba. Zdá sa mi to, alebo tu chalani dneska upratovali?
"Ja bývam ešte v menšom," zasmial sa, "náhodou, trojizbák je fajn."
"Ty bývaš tiež v byte?"
"Áno, ale ako vravím, ten môj je trošku menší."
"A Amber..." v tom som sa zasekla a zahryzla si do jazyka. Nešlo mi totiž do hlavy, že prečo potom Amber býva na internáte a nie s ním.
"Čo s Amber?" spýtal sa nechápavo.
Rozmýšľala som, čo povedať, lebo predsa len, do tohto mi nič nie je...ale...môj jazyk ma akosi predbehol, čiže som to už musela dokončiť.
"No...stretla som sa s ňou na chodbe a chvíľku sme sa rozprávali a povedala mi, že ona býva na internáte..."
"A ty chceš vedieť, prečo nebýva so mnou?"
Kývla som plecami. "Prepáč, toto asi nie je moja starosť."
"V pohode. Ide o to, že v tom byte mám aj ja spolubývajúcich. Ktorí z tade neodchádzajú veľmi často. A navyše, Amber mala zaistený internát už dávno. V podstate je to pre nás istým spôsobom aj tak lepšie." zamyslel sa.
No, spolubývajúci, to dáva zmysel. Len som akosi zase nepochopila tej poslednej vete. Ale na to sa už pýtať nebudem. Radšej.

"Poďme niečo robiť." navrhol zrazu Mat, ktorý sa niekde medzičasom stratil a potom znova objavil.
Všetci sme na neho pozreli.
"A čo také?" spýtal sa Dominic, vychádzajúc z chodbičky, v tesnom závese za Amber. Úplne nenápadné, Dominic...
"Pravda - odvaha?" žmurkol Mat.
"Tak na to by som potrebovala byť opitá." zašomrala som si skôr pre seba, ale zjavne to počul aj Alex.
"To nie je ťažké napraviť." uškrnul sa.
"Nie, vďaka. Dnes nemám chuť nejako výrazne pártyovať." pokrčila som plecami a sledovala, ako sa ľudia pomaly začínajú presúvať do stredu obývačky.
"Však poď, bude sranda." pozrel na mňa posledný krát Alex a tiež sa postavil a zamieril k ostatným.
Chvíľu som rozmýšľala, či ísť, či neísť, ale keďže bola pekne v krúžku pousádzaná už celá dnešná "párty posádka" a v podstate, vládla tu celkom fajn nálada, povedala som si, prečo nie? A tak som sa nakoniec vtlačila medzi Amber a Liv.

Začiatok bol vskutku vtipný, pretože, no obchádzalo ma to! Asi by som to mala hrať vždy za triezva, mám v tom zjavne takto šťastie, že sa len (aj keď škodoradostne, no čo, to patrí k tejto hre!) smejem na ostatných. Ale ani tu dnes nepadali nejaké veľmi zvrhlé úlohy, najhoršie na tom asi bola Liv, ktorej Dominic nakázal prejsť sa po byte len zabalená v uteráku. Tej sa to teda vtedy dvakrát nepáčilo, ale keďže sa už na to dala, musela hrať. Samozrejme, potom mu to vrátila a náš playboy Dominic nám zapózoval len v trenírkach.
Na mňa nakoniec padla len jedna úloha (fakt som sa až sama sebe čudovala, že čo je to za deň? Dnes na mňa neplatia zákony schválnosti?), aj to mi ju zadala Liv a keďže bola akurát v dobre nálade, len na mňa žmurkla a povedala, že mám dať pusu Mattovi. Neurčila kde. Čiže som si týmto splnila aj druhú "časť" našej stávky, bez toho, aby som musela niečo vysvetľovať.
Nuž, ale ešte mi ostal Timotei. Pozrela som jeho smerom, pretože akurát hrdlo fľaše ukázalo na neho a ja som mu musela dať úlohu. Alebo otázku.
"Pravda alebo odvaha?" uškrnula som sa.
"Pravda." povedal bez váhania a zvedavo na mňa pozeral.
Tak v kladení otázok nie som dobrá. Musela som sa zamyslieť. Nechcela som sa ho spýtať niečo banálane, ale zase ani nič zákerácke. Zvažovala som niečo z tej citovej oblasti, ale kým som niečo stihla sformulovať, drgla do mňa odvedľa Amber a s lišiackym pohľadom mi zašepkala do ucha len jedno slovo.
Prevátila som očami. "Amber, to je zákerné."
"Prečo? Normálna otázka." zasmiala sa čiernovláska.
Všetci už čakali, kým sa hra pohne a keďže ma nenapadlo nič vhodné, tak som znova len prevátila očami, pozrela na Amber, ktorá na mňa žmurkla a potom som sa obrátila na môjho spolubývajúceho. "Posledný sex."

"Vieš, že som očakával takúto otázku?" zasmial sa Timotei, čím ma tak trošku zaskočil a následne sa zamyslel. "Nepoviem síce presný dátum...ale bol to máj."
Hm, okej. Radšej nechcem vedieť detaily.
Potom chytil fľašku a roztočil ju. Čiernovláska vedľa mňa zatajila dych. Bola na rade. "Pravda."
Takže prestávame s úlohami a začíname sa hrať len na pravdu? Tak toto začína byť zaujímavé.

"Nuž, Amber,", pozrel na ňu lišiacky Tim, "viem, že chodíš s Alexom, ale ak to môžem vedieť, páči sa ti aj niekto iný?"
Dievčina vedľa mňa akoby na chvíľu zamrzla, potom sa však náhle uškrnula a tiež nahodila lišiacky pohľad.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Dada Dada | Web | 22. ledna 2014 v 0:38 | Reagovat

Takže Amber sa podarilo ešte zohnať izbu na internáte, ktorú mala zahovorenú už dávno? :D Nesedí ti to kvapku. :D

A celkom slušný naťahovák na záver. ;-)

2 Sandy Sandy | 22. ledna 2014 v 8:20 | Reagovat

[1]: Tak v tomto máš pravdu, ako si to čítam, naozaj to vyznieva trošku...divne :D To je tak, keď to píšem na viac krát :D

3 Kristen Kristen | Web | 22. ledna 2014 v 20:02 | Reagovat

:D I ja som chcela upozorniť na tú izbu ale už ma niekto predbehol takže hneď prejdem k ospevovaniu kapitoly :D Gill si plní stávku čo je super a tá otázka na Tima fuu ale pekne zareagoval iný by možno vyletel, no som zvedavá čo odpovie Amber :) Dúfam, že ďalšia kapitola bude čoskoro ;-)

4 Sandy Sandy | 23. ledna 2014 v 17:19 | Reagovat

[3]: Ďakujeem! :-) a nuž, uvidíme, ako s pokračkom, zatiaľ to nevyzerá veľmi ružovo, ale hádam ma kopne múza :-P

5 Kristen Kristen | Web | 23. ledna 2014 v 17:32 | Reagovat

Milujem tvoje komentáre pretože ti vždy na ne idem s radosťou odpovedať :D Hej dá sa tak zamilovať za krátky čas, poviem ti tajomostvo ale nechaj si ho pre seba :D :D To čo sa deje medzi Fredom a Kristen píšem z vlastnej skúsenosti, Kristenine pocity boli kedysi moje keď som sa ja takto rachla do bývaleho Casanovu :D A k tomu snu som rada, že si na to zareagovala v komente :)

6 Sandy Sandy | 23. ledna 2014 v 19:20 | Reagovat

[5]: Jeeej, takže nie som sama, kto dáva do poviedok svoje životné situácie? :D Tak to som teda ešte zvedavšia teraz :-P
A ten sen, to mi prosto nedalo nevšimnúť si ;-)

7 Aerosol Aerosol | Web | 27. ledna 2014 v 2:55 | Reagovat

Taakže ešte ešte aj predtým, než som si prečítala tvoj článok na druhom blogu, som bola presvedčená, že Obľúbený odtieň modrej sa bude týkať farby očí... A teraz si ma v tom len utvrdila! (to bude hanba, keď mi to vyvrátiš xD )
Som zvedavá, ako sa to bude vyvíjať, teším sa na pokračovanie :P

8 Sandy Sandy | Web | 27. ledna 2014 v 16:52 | Reagovat

[7]: Hmmm moje sny ma ale prezrádzajú! :D :D Ale nie, len sa nechaj prekvapiť ;-)
A aj ja sa teším...kedy budem mať znova kopu času a inšpirácie na písanie :-P

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama