Nakuknite na môj druhý kávovo-knižný blog :-)

>>> Little Caffeine World <<<

14. Keď už konečne niečo aj nájdete, len vtedy prichádzajú na rad najväčšie dilemy (1.časť)

1. května 2014 v 1:00 | Sandy |  My favourite shade of blue
Jo jo jo! Ďalšia kapitolka dokončená! :-)
Viem, že som sa znova dlhšiu dobu neukazovala, čo sa poviedkovania a tohto blogu týka, ale akosi som znova mala menšiu odmlku, kedy sa mi prosto písať nechcelo. A nie len poviedky, ale tak všeobecne. Akosi som nemala inšpiráciu. Vlastne tú nemám tak celkom ani teraz (:D), ale prosto...nad touto kapitolkou som rozmýšľala predsa len dosť dlhý čas. Najťažšie však bolo pustiť sa do nej. Keď som si však našla posledný komentár od Capepeidy, akosi ma to naštarortovalo a povedala som si, Sandy, už prestaň s tým zaháľaním a pusť sa do toho! :D
Čiže, ďalšia kapitolka je na svete, dokonca dosť obšírna na moje pomery, preto som sa ju aj rozhodla rozdeliť na dve časti, myslím, že sa to tak bude aj lepšie čítať.
Venujem ju všetkým mojim čitateľom, či už komentujúcim, alebo aj nekomentujúcim, som rada, že vás mám a že moje poviedky vôbec niekto číta :-)



Pýtate sa, prečo som o pol štvrtej ráno rozvalená v plesových šatách u nás na pohovke, s nohami vyloženými na jednej strane na operadle a s hlavou na opačnej strane na Timoteiových kolenách? Prečo sa cítim totálne dezorientovane, vyplieskane, stratene, pomätane a zároveň istým spôsobom nadnesene? Prečo sa môj spolubývajúci na mne zároveň smeje a zároveň by ma chcel podľa jeho slov "jemne prefackať"?
Nie, nie je to alkohol.
Je to len ďalšia zo sérií epizód môjho komicko-absurdného života.


Dnes sa konal ten imatrikulačný ples. Myslím, že nemusím popisovať ako sa naň všetci tešili, Liv sa pripravovala už od samého rána, Dominic takmer tak isto, však sa chystal konečne ohúriť Amber, ktorá tam podľa neho bude na sto percent s Alexom. Na moje prekvapenie sa k nám rozhodol pridať aj Matt. Ja už síce druhák, ale vraj má chuť sa ísť zabaviť. Pýtali sme sa aj nášho posledného spolubývajúceho, Tima, či sa nechce pridať, ale vraj on je skôr na normálne "párty", ako takéto oficiálne plesy, tak sme ho potom už ani neprehovárali. Ale že sa mu máme ozvať, ak by sa náhodou niečo stalo.
Keďže sme teda ostali dve baby a dvaja chalani, rozhodli sme sa, že pôjdeme najskôr pekne popárovaní, ja s Dominicom a Liv s Mattom a potom po čase sa už nejako rozhodíme.

Zo začiatku bolo všetko úplne super, až som sa čudovala, že celý deň, aj večer tak pekne vychádza. V podstate, nič také svetoborné som neočakávala, a to bolo možno aj dobre. Pretože keď si človek robí priveľké plány a ilúzie, tie sa mu môžu akoby šibnutím prútika zmariť. Preto som sa len nechala akoby unášať, tešila som sa z dobrej nálady, ktorá po celý čas vládla, užívala si hudbu, tanec, jedlo, všetko! Pár krát som si zatancovala s Dominicom, potom s Mattom, ale toho mi po krátkom čase vždy uchmatla Liv, pretože tí dvaja si znova našli nejakú spoločnú tému a v konečnom dôsledku takto prekecali takmer celú noc. Ja som sa pri pohľade na nich vždy len usmiala, pretože boli fakt zlatí. A hoci podľa Liviinych slov u nich o "nič viac" nejde, fakt by som jej priala, aby tam to niečo predsa len bolo.
Totižto, Liv mala doteraz dva také vážnejšie vzťahy, ktoré trvali dlhšiu dobu, ale v oboch prípadoch sa to potom nejako pokazilo a odvtedy to moju kamarátku trošku zmenilo. Akoby uzavrelo, čo sa tej citovej stránky týka. Nemá problém sa zabaviť, nemá problém nadväzovať nové známosti, kecať aj s totálne cudzími chalanmi o všetko možnom, ale vždy je to len v rámci kamarátstva. A vraj jej to tak vyhovuje. S Mattom som sa nikdy na túto tému nebavila, čiže neviem, ako je to s ním, ale...však viete. No hodia sa k sebe!

Keď sme sa po niekoľkých tancoch rozhodli trošku sa občerstviť a sadli si k stolu, ktorý bol obložený najrôznejšími pochúťkami, cez sladké, slané, až tekuté, Dominic zrazu podskočil a začal sa nenápadne upravovať. Ani som sa nemusela pozrieť smerom, ktorým sa díval a vedela som, kto k nám práve prichádza.

"Ahojte. Ako sa bavíte?" Zaviala nás energia páru ryšavca a čiernovlásky. Obaja sa usmievali od ucha k uchu a bolo na nich vidieť, že si dnešok chcú poriadne užiť. Aj vyzerali úplne skvelo. Amber mala dlhé šaty v jemných pastelových farbách, ktoré len zvýrazňovali jej vysokú postavu a dlhé vlasy, ktoré máva väčšinou dokonale vyžehlené, jej tentokrát v hravých vlnkách padali niekde pod ramená. Už som chcela drgnúť do Dominica, keď sa konečne sám prebudil a prestal na ňu civieť. Okej, netrvalo to dlho, ale aj za tých pár sekúnd si to stihla Amber všimnúť. Ale zjavne jej to nevadilo, len sa ďalej veselo usmievala.
Samozrejme, nemohla som si nevšimnúť ani Alexa, ktorý bol dnes tiež vysmiaty ako slniečko, sako mal už zhodené a v košeli vo svetlej modrozelenej farbe, ktorá ladila s farbou jeho očí a zároveň príjemne kontrastovala s jeho vlasmi, sa dokonalo hodil k svojej spoločníčke.
Hm, tak toto nie je fakt nič pre mňa, pomyslela som si pri pohľade na dvojicu. Niektorí ľudia sa proste nájdu...

"Skvelo!" prerušil sled mojich myšlienok Matt a zároveň odpovedal na vyslovenú otázku. "Dnešok je ozaj dobre zorganizovaný, môžem len chváliť."
"Chcete si prisadnúť? Akurát sme si chceli dať krátku pauzu." Zapojil sa ihneď Dominic a ukázal na prázdne miesta vedľa nás.
"Jasné." Odpovedali obaja naraz a prisadli si.
Chvíľu sme sa všetci spolu bavili, padli aj nejaké tie poháriky bieleho vína, čo len ešte viac oživilo našu konverzáciu a keď začala znova hrať rytmickejšia hudba, rozhodli sme sa, že sa vrátime na parket. A tam sme to taktiež poriadne roztočili. Konečne som sa aj ja úplne uvoľnila, na nič konkrétne nemyslela a len si užívala večer. Myslím, že v tancovaní vo dvojiciach sme sa navzájom prestriedali asi úplne všetci. Dokonca si spolu zatancovali aj Matt s Dominicom, na čom sme my ostatní dostali len veľký záchvat smiechu, umocnil to len fakt, že tancovali na soundtrack z Hriešneho tanca. Chvíľu uvažovali aj nad tou poslednou "bodkou", ale nakoniec si to akosi rozmysleli. Myslím, že nemusím vravieť, ako to každého sklamalo. Samozrejme, stretli sme aj iných spolužiakov, ktorých sme poznali, prípade aj nepoznali, ale spoznali.

Prosto, úplne dokonalý večer. Až na...

Keď skončilo už ani neviem koľké kolo, rozhodla som sa, že si pôjdem konečne oddýchnuť. Akože, niežeby sme tancovali úplne vkuse, občas sme mali nejaké prestávky, ale tie boli vždy len také kratučké, že sme len do seba niečo hodili a znova hop, späť. A ja som aktuálne potrebovala trochu väčšiu pauzu. Čiže som prišla k nášmu stolíku, ktorý teraz nik neokupoval a pohodlne sa usadila. Tak takúto zábavu som nezažila už pekne dlho. Akurát, keď som v hlave začala rozoberať svoje šťastné pocity z toho, že som sa sem rozhodla prísť, prerušila ma nečakaná spoločnosť.
"Prestávka?" zaškeril sa Alex a sadol si na stoličku oproti.
"Už ju potrebujem." Usmiala som sa a oprela sa o lakeť. Viem, že opierať sa o lakte na stole nie je v nejakom tom kódexe, či čo to je, ale aktuálne mi to bolo úplne fuk. Vlastne, dodržovala som ja vôbec niekedy nejaké takéto pravidlá? Musela som sa na sebe zasmiať, pri čom som sa ticho uchechtla a to neušlo môjmu terajšiemu spolusediacemu.
"Vidím, že máš dobrú náladu."
"Áno, dnes je podarený večer."
"V tom súhlasím. Ani som netušil, že to tak vyjde. Čakal som len nejaký oficiálny ples, pár tancov, nič výnimočné. Ale dnešok ma prekvapil. V dobrom."
Súhlasne som prikývla a potom sa napila trochu minerálky. "Takže sa tu s Amber chystáte byť až do konca?"
Chvíľu neodpovedal a v očiach sa mu mihla istá váhavosť, ktorú som si veľmi nevedela vysvetliť.
"To sa ešte uvidí. Radšej neplánujem nič dopredu. Ale ak to bude tak ako doteraz, prečo nie? ...A vy?"
"Ak to bude tak ako doteraz, prečo nie?" zopakovala som jeho slová, na čom sa dotyčný len zasmial.

Potom som pozrela smerom k parketu, akurát hrali nejaký slaďák a do mojich očí ihneď udreli dva páry. Liv s Mattom a Dominic s Amber. Najskôr som to chcela nechať tak, ale nakoniec ma predsa len premohla moja zvedavosť. Alebo som len bola vďaka vínu trošku odvážnejšia, to je jedno. Ale musela som položiť tú otázku.
"Nevadí ti, že Dominic ide po Amber?" Potom som si však zahryzla do jazyka a v mysli si nadávala, lebo takto som to sformulovať až nechcela.
Na moje prekvapenie sa Alex len zasmial. "Viem, že sa Dominicovi Amber páči. Vlastne už od tej discotéky na začiatku semestra. Ak mám byť úprimný, najskôr mi to možno vadilo, ale potom..." zamyslel sa, akoby hľadal tie správne slová, alebo skôr nad niečím uvažoval, "s Amber sme už nejakú dobu a ako by som to povedal...je nám spolu fajn, rozumieme si, ale už to nie je to, čo na začiatku. Keď sme sa o tom raz začali spolu baviť, zistil som, že ona je na tom podobne. Stále medzi nami možno niečo je, ale čím ďalej, tým viac sa to ťahá do toho kamarátstva. Preto sme sa rozhodli pre taký ten prechodný stav, niekto to nazýva otvoreným vzťahom, ale ani to možno nie je najlepší výraz. Skrátka, ak príde niekto druhý, nebudeme si v tom brániť."

Na chvíľu sa odmlčal a ja som chápavo prikývla. Potom som však znova zjavne plesla ďalšiu blbosť. Asi by som mala mať natrvalo zapchaté ústa, keď mám v sebe isté percento alkoholu, lebo sa vôbec nezamýšľam nad tým, čo vravím.
"A ja som vždy otvorený vzťah chápala tak, akože chcú ľudia niekoho do trojky." Alex pri tejto mojej poslednej poznámke dostal taký záchvat smiechu, že si musel až položiť hlavu na stôl. A ja som radšej už bola ticho, len pre prípad, že by som to nejakou ďalšou poznámkou len zaklincovala.
"Tak v našom prípade určite o toto nejde." Povedal, keď sa konečne ako tak z toho smiechového stavu dostal. "Nechceš sa ísť inak prejsť?"
"Hm, možno trošku čerstvého vzduchu by bolo fajn." prisvedčila som a stiahla z operadla stoličky moje bolérko.

Na to, že bolo pol druhej ráno, nebola vonku až taká zima, ako som čakala. Čo bolo fajn. S Alexom sme sa prechádzali po pozemku hotela, v ktorom prebiehal dnešný ples a rozprávali sa o rôznych témach. Občas sme prichytili nejaký ten bozkávajúci sa párik na lavičke, ale inak tam bolo prázdno. A ticho.
"Nechceš si sadnúť?" spýtal sa Alex, keď sme prišli k jednej prázdnej lavičke.
"Fajn." pokrčila som plecami, v podstate mi to bolo jedno, ale ako som si sadla a on vedľa mňa, začala som byť mierne nervózna. Až teraz som si totiž začala uvedomovať celú situáciu. Radšej som sa však rozhodla ignorovať moje blikajúce výstražné pocity, však doteraz to bolo fajn, nemám dôvod zmätkovať, no nie? Čiže som sa rýchlo rozhodla vrátiť k predchádzajúcej téme. Ale počkať, o čom sme sa to naposledy bavili? Filmy? Jedlo? Knihy? O áno, Harry Potter!

"Gill, ja..."
"Nebolo by to super vedieť čarovať?" vydrala som zo seba prvé, čo ma napadlo, ignorujúc zaznenie môjho mena.
Alex sa na mňa pozrel, napoly nechápavo, napoly pobavene. To, že som mu skočila do reči mu ale zdá sa veľmi nevadilo, lebo sa ihneď napojil.
"A čo také by si chcela teraz vedieť vyčarovať?"
"Nevravím, že teraz, ale tak...všeobecne. Uľahčilo by to mnoho vecí, mohla by som sa kedykoľvek kdekoľvek premiestniť..." zamyslela som sa.
"Chcela by si byť niekde inde ako si?"

Pozrela som na neho. Možno to predsa len vyznelo trošku dvojzmyselne. V podstate, nevedela som na poslednú otázku ani odpovedať. Na jednej strane to bolo dneska fajn, ale na strane druhej...mala som v sebe taký čudný tušák, ktorý mi vravel, že by som mala radšej hneď odísť. Ak nechcem komplikáciu.
Napriek tomu som to však nespravila.
"Myslím, že nie. Dnešok je fajn." Usmiala som sa.

A tak to aj bolo. Dnešný deň som si chcela užiť. A ak k tomu má patriť aj nočné posedenie na lavičke s chalanom, ktorý sa mi páčil od prvého dňa v škole, tak nech. Bolo na čase poslúchnuť Liviinu radu a nechať sa proste len unášať...a ignorovať moje nezmyselné varovné signály, ktoré mi už prechádzali celým telom v podobe jemnej nervozity.
"Nespomínal ti Dominic, že som ťa minule hľadal?" spýtal sa len tak mimochodom Alex po krátkej chvíli ticha.
Takmer som na to už aj zabudla. "Áno, vtedy, keď sme si boli s Liv kupovať šaty. Ale vraj si mi nenechal žiaden odkaz. Potreboval si niečo?"
Okej, tá posledná otázka bola asi trošku divná...aj Alex sa mierne zasmial. "Potreboval...ako sa to vezme."
"Nechápem."
"Chcel som ťa vidieť."
Fajn...tak takúto priamu odpoveď som až nečakala. Gill, hlavne kľudne seď a naďalej ignoruj varovné signály.
"Tým, že si ma chcel vidieť asi nemyslíš vidieť kvôli ehm...napríklad pomoci so seminárkou."
"Nie, nechcel som ťa vidieť kvôli pomoci so seminárkou. Tú mám už hotovú." zaškeril sa.
"Fakt?? To len ja som taká lenivá?"
"Gill, ja z teba nemôžem, ako pekne vieš stále odbiehať od témy." Znova sa usmial a potom si akoby náhodou o trošku viac prisadol bližšie ku mne. Na čo moje telesné reakcie začali ešte viac šalieť.
"Vďaka."
"Áno, myslel som to ako kompliment."
"Ja som to vedela."
A znova trápna chvíľa ticha.

"Takže..." začala som, ale nevedela som, ako to dokončiť.
"Takže..." zopakoval aj on, ale tiež to nedopovedal.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Kristen Kristen | Web | 1. května 2014 v 18:52 | Reagovat

Fúha som zvedavá čo sa stane ďalej idem na ďalšiu časť :D Som rda že si pridala takú dlhú kapitolu nesmierne si ma potešila táto prvá časť bola super perfektne si opísala ples a rozhovor s Alexom geniálny to s tou trojkou ma rozosmialo tak ako Alexa :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama