Nakuknite na môj druhý kávovo-knižný blog :-)

>>> Little Caffeine World <<<

Listopad 2014

Nasadnúť a ide sa! Bez zbytočných slov... (Part 2/2)

28. listopadu 2014 v 2:10 | Sandy |  Krátke poviedky
Trvalo to síce trošku dlhšie, ako som mala v pláne, ale napokon som sa rozhodla napísať túto druhú časť trošku inak. A to spolu s retrospektívami, ktoré sa týkajú niektorých momentov a konverzácii, ktoré sa mi istým spôsobom udržali v pamäti (aj keď, všetky sa mi tu nakoniec aj tak nezmestili :D). Mimochodom, všetko to v reále prebiehalo v angličtine, čiže som sa to snažila dať do nášho ľúbozvučného jazyka tak, aby to aj malo zmysel a aby sa to celkom nevzďaľovalo od toho základu, ale myslím, že sa mi to celkom podarilo :-)

Vlastne, ani neviem, prečo som sa to rozhodla napísať týmto spôsobom, s príbehmi s retrospektívami nemám zatiaľ skúsenosti, čiže ani netuším, ako to môže vyznieť pre cudzieho človeka, čo nepozná okolnosti (rozhodne inak, ako pre mňa :P), ale snáď to nie je až také zlé :P

***
Prvý náznak pohybu, prvý závan vzduchu, a o chvíľu už len strácajúce sa apartmány za nami. Križovatka, krátka zastávka, hlavná cesta a môže sa páliť ďalej.
Neviem, či som si skôr uvedomovala všetky tie známe miesta, okolo ktorých sme preleteli...môj dočasný letný domov, ktorý pomaly mizol z dohľadu...alebo naopak vrčiaci motor, dve kolesá a človeka, ktorý musel mať po celý čas všetko pod kontrolou.
Okrem toho, že som si v mysli neustále objavovali otázky typu: Držím sa ho správne? Mám povoliť? Alebo sa naopak chytiť pevnejšie?, tá úplne najzákladnejšia a najpodstatnejšia bola: Verím mu?

Nasadnúť a ide sa! Bez zbytočných slov... (Part 1/2)

21. listopadu 2014 v 3:09 | Sandy |  Krátke poviedky
Keď ono to, dá sa povedať, že na mňa doľahla tá poviedkovská nálada (*jupííí!*).
Ale nechce sa mi vymýšľať dej (*tresk po hlave*).
Tak to tak nejak spojím :D
Rozhovory a situácie sa zakladajú na skutočných udalostiach (nech sa to zdá akokoľvek trápne a nezmyselné...*robí si hĺbkovú analýzu minulosti a váha, či sa doteraz vôbec udialo aj niečo, čo by sa dalo nazvať slovíčkom "normálne"*).




Variácie šialenstva

14. listopadu 2014 v 17:21 | Sandy |  Niečo ako básničky
Že pomenujme si veci pravými menami :D.
Tie posledné strofy vznikali už nie v tak celkom poetickej nálade, ale...snáď nevadí.
Chcela som to dokončiť. Aspoň niečo... :P
Aj keď je to celkovo len taký výbuch nezmyselných myšlienok...
*****

Variácie šialenstva

Hlúpa, bláznivá, naivná,
taká je tá pseudoláska podivná.
Ani dopredu, ani cúvnuť späť,
kolotoč
horská dráha
nič a niečo...ostopäť.

Že výbuch hormónov?
Strč si to niekam.
Chémiu sa môžem učiť s niekým iným...
A kúzlu tvojich náhodných dotykových démonov
sa radšej ihneď zriekam.

Tvoje hodinky na mojej ruke,
to bola pre mňa česť!
Vzácny predmet, posvätný Excalibur!
No prešli minúty slávy
a dal si mi pocítiť,
že znova som sa len musela v niečom pliesť.

Vraj ty si ten Zlý a ja som tá Dobrá.
Tú vetu som už niekde počula...
Nechcela som veriť a pustila ťa ďalej
a to bol moment,
kedy som si svoje krásne letné peklo ukula.