Nakuknite na môj druhý kávovo-knižný blog :-)

>>> Little Caffeine World <<<

Leden 2015

Letím ponad oblaky...

24. ledna 2015 v 1:37 | Sandy |  Krátke poviedky


Letím ponad oblaky a sledujem, ako sa všetko stráca. V hlave sa mi rozprestiera zvláštne ticho, ktoré je na jednej strane pokojné a snaží sa vyrovnávať všetky roztrhané myšlienky, ktoré sa tam doteraz neustále miešali bez konkrétneho začiatku a konca. Ako pavučina, sieť, ktorá je upletená v takom komplikovanom vzore, že je ťažké posúdiť, či sa skutočne jedná o nejaký obraz, alebo je to len rozhádzaná nálada umelca.

Letím ponad oblaky a sústredím sa len na konkrétnu chvíľu. Nie je žiadna minulosť, tá skončila v momente vzletu. Odtrhnutia sa od zeme. Odtrhnutia sa od všetkého, čo bolo. Ako by to bola len ilúzia, ktorá nikdy skutočne neexistovala. Len film. Bez záverečných tituliek.

Letím ponad oblaky a zisťujem, že v tom naoko vyrovanom oceáne ticha sa predsa len občas mihne nejaký výkrik. Ale ani ten nie je veľmi jasný. Skôr akoby ho obklopovala akási čudesná hmla, ktorá tlmí všetky náhodné zvuky a obrazy. Ktoré aj tak nedávali nikdy žiadny konkrétny význam. Ich úlohou bolo ten oceán len rozbúriť. A nič viac.

Letím ponad oblaky a pozorujem, do akých obrazcov sa premieňajú. Akoby mi chceli niečo našepkať. Niečo vrátiť. Niečo, čo som cestou stratila. Len akosi sama neviem prísť na to, čo...

Letím ponad oblaky a pozerám do slnka. Zavriem oči a vychutnávam si teplo na tvári. Nič konkrétne necítim. Som tak zvláštne, dokonalo pokojná. V tomto okamihu nič neexistuje. A ja...len letím.


Keď sa písať chce, ale nedá

12. ledna 2015 v 21:34 | Sandy |  My blog, my life
Mám chuť písať, ale akosi neviem, čo. Ako keby som v sebe nemala tú dostatočnú inšpiráciu, ktorá by ma naviedla na ten správny smer. Alebo mi len chýba múza, ktorá by ma riadne kopla do...niekam :D
Do Favourite shade sa mi akosi púšťať nechce, neviem prečo, ale mám taký pocit, že keby som k tomu niečo napísala, bolo by to až priveľmi nudné.
Občas rozmýšľam aj o nejakom nezávislom prídavku k jednorázovke Ako myslíš, ale to tiež len tak okrajovo, zatiaľ nemám žiadne konkrétne nápady.
Sama neviem, ako je to vlastne s týmto mojim písaním. Občas ma niečo chytí, ale po istom čase to pomaly zhasína a ja, aj keby som chcela, tak to dopísať skrátka nemôžem. A je mi to dosť ľúto, pretože každú poviedku začínam s istým plánom a samozrejme s tým, že sa dočká konca. Ale ako ovplyvniť inšpiráciu? To sa proste nedá. Aspoň ja som zatiaľ na žiadny spôsob neprišla (ak však niekto to tajomstvo poznáte, nenechávajte si to, prosím, pre seba a podeľte sa oň :P). A tak väčšinou, aj keď na mňa príde tá chuť písať, len nakoniec bezmyšlienkovito sedím za prázdnym súborom, ktorý potom aj tak v konečnom dôsledku zatvorím.
Ťažko s touto pseudospisovateľskou stránkou života.

Zdraví vás všetkých jeden pseudopisálek, zúfalo volajúci o inšpiráciu (-: