Nakuknite na môj druhý kávovo-knižný blog :-)

>>> Little Caffeine World <<<

#2.Vitaj v kolektíve Scorpio

20. března 2016 v 22:18 | Sandy |  Behind the Darkness
Je veľa vecí, ktoré je potrebné spomenúť takto na začiatku, ale tak pekne postupne, ono to všetko má svoj čas :-)
Užite si kapitolku :-)




"Si presná." Jemne sa uškrnul mladý muž predo mnou. Na sebe mal tmavomodrý oblek s bielou košeľou a precízne zaviazanou vzorovanou kravatou. Vzbudzoval dojem kvality a uhladenosti, ale zároveň bolo v jeho pohľade cítiť priateľskosť.

"Vždy sa o to snažím." usmiala som sa. Veci, ktoré môžem ovplyvniť, sa snažím mať vo svojom živote vždy pod kontrolou. A dochvíľnosť je jednou z nich. Nikdy nemeškám. A už vôbec nie v prvý deň v novej práci.

"To je v našej spoločnosti len plusom. Nech sa páči." ukázal rukou smerom k veľkým preskleným dverám s automatickým otváraním. Vykročila som vpred a on ma nasledoval.


Hoci nezastávam heslo, že prvý dojem je najdôležitejší, skôr si naopak rada utváram názor až po dlhšom čase a na základe logického odvodzovania, ale...predsa len priestor, do ktorého sme vstúpili, ma uchvátil už od prvej chvíle. Akoby som už počas môjho pohovoru akosi dopredu vedela, že tu strávim určitú dobu. Akoby som to miesto odniekiaľ z minulosti poznala. Zvláštne dejavu, ktoré je však naprosto absurdné, keďže som tu nikdy predtým nebola. A ako dlho tu nakoniec ostanem, je teraz tiež ešte len, metaforicky, vo hviedzach. Dúfam však, že to len tak krátko nebude.

Prešli sme vstupnou halou popri recepcii v tvare polkruhu, ktorá z vonkajšej strany pripomínala police s knihami a pokračovali ďalej po chodbe, až kým sme nezastavili pred jednou z kancelárií.
"O chvíľu mám jedno dôležité pracovné stretnutie. Preto ti predstavím tvojho nového kolegu, ktorý ti dnes pomôže trochu sa zorientovať v tomto vydavateľskom bludisku a ukáže ti všetko potrebné."
Prikývla som.
Hneď, ako Darreck zaklopal, presklené dvere s bielymi žalúziami sa otvorili a v nich sa zjavil podobne vysoký mladý muž s hnedými, jemne zvlnenými rozcuchanými vlasmi a so širokým úsmevom na perách.

"Kai, toto je Ayla, tá nová, o ktorej som ti rozprával. Trochu ju tu preveď, nech sa tu nestráca," povedal môj nový šéf s úsmevom a pohľady oboch mužov padli na mňa.
"Jasnačka, Dare, nemaj obavy," odpovedal mu môj budúci kolega a pritom mi podal ruku. "Som Kai. Vitaj medzi nami."
Usmiala som sa, vyzeral byť celkom sympatický. "Ayla. Vďaka." Kým sme si potriasli rukami, Darreck stihol zmiznúť a ostali sme sami dvaja.
"Som si istý, že si tu veľmi rýchlo zvykneš. Spoločnosť je síce veľká, ale veľmi ľahko sa v nej orientuje."
"To som rada."

Pomalým krokom sme sa začali presúvať po chodbách na prízemí, pričom mi Kai predstavoval rôzne pracovne. Všetko bolo zariadené v modernom štýle, nepravidelné tvary nábytku, všetko zväčša bielej farby, alebo s čiernou či kávovou prímesou. Ľudia, ktorých sme po ceste míňali, boli v slušnom, ale neformálnom oblečení, niektorí ponáhľajúci sa, iní usmievaví a vtipkujúci. Vyzeralo to, že každý tu každého dobre pozná a aj vo mne sa čoraz väčšmi začal usídľovať taký ten pocit, že som na správnom mieste.

"Nie je Kai náhodou európske meno?" spýtala som sa, kým sme sa presúvali na ďalšie poschodie.
"Máš na mysli istú severskú literatúru?" uškrnul sa.
Usmiala som sa. Asi nie som prvá, kto sa ho na to pýtal.
"Síce v New Yorku žijem takmer celý svoj život, ale áno, pôvodom som z Európy, presnejšie zo Švédska. Odsťahovali sme sa, keď som mal tri roky."
"Bol si tam odvtedy?"
"Len raz. Pracovne. Ale rád by som sa tam ešte niekedy vrátil," zamyslel sa.

Vyšli sme na širokú chodbu, na ktorej boli porozmiestňované presklené nízke stolíky a široké pohodlné sedačky rôznych pestrých farieb. Na niektorých z nich boli usadení ďalší pracovníci spolu so svojimi laptopmi.
"Pokiaľ máš pokrk svojej kancelárie, toto je alternatívne miesto, kde môžeš pracovať, ale zároveň si prísť aj posedieť a pokecať s kolegami. Osobne to tu mám veľmi rád."
"Vyzerá to tu útulne," rozhliadla som sa a už som sa začala tešiť na svoje prvé pracovné povinnosti.

"A čo ty?" spýtal sa Kai, keď sme na chvíľu zastavili a upriamil pri tom na mňa svoj priateľský svetlohnedý pohľad.
"Čo myslíš?"
"Pochádzaš priamo odtiaľto?"
Zamyslela som sa a pokúsila sa to čo najviac zostručniť. "Do New Yorku som sa prisťahovala len pred pár dňami. Inak pochádzam z Michigenu. Aj keď...aj ja mám isté európske korene. Môj otec je pôvodom Ír."
"Zaujímavé," usmial sa, "bola si tam niekedy?"
"Vždy som sa do Írska túžila ísť pozrieť. Keď som teda skončila univerzitu, rozhodla som sa odísť tam na prax. Bolo to síce trochu náročné, čo sa týka vybavovania, ale podarilo sa a dokopy som tam strávila pol roka."
"Takže jeden sen splnený?"
"Dá sa to tak povedať...aj keď, tých je ešte veľa," uškrnula som sa.
"Snov nikdy nie je dosť." Žmurkol na mňa Kai a potom sme sa postupne presúvali do ďalších častí.

Darrecka sme dnes už nestretli, a tak, keď sme úspešne zvládli obchádzku celej budovy, vrátane skladovej a bufetovej časti, kde sme sa zastavili na kávu, Kai mi dal ešte pár posledných rád a inštrukcií a ja som sa pobrala domov.

Ayla, môžeš si začať plniť ďalší zo svojich snov...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Johnny Johnny | Web | 27. března 2016 v 22:54 | Reagovat

Strašne sa mi páči tvoj štýl, máš v tom takú snovú iskru. Inak, kto je ten Kai zo severskej literatúry, na ktorého odkazuješ? :D Neviem na to prísť :D

2 Sandy Sandy | 27. března 2016 v 23:23 | Reagovat

[1]: Snovú iskru? Waw vďaka :D
Aaa asi to bude znieť vtipne, ale mne sa proste pri tom mene hneď vybaví rozprávka Snehová kráľovná od Andersena :D

3 Johnny Johnny | Web | 28. března 2016 v 0:44 | Reagovat

[2]: vidíš, to ma nenapadlo :D :D a to som rozmýšľal vážne nad všeličím :D :D

4 Kristen Kristen | Web | 29. března 2016 v 16:20 | Reagovat

Výborná kapitola. Pekné napísaná, taká pohodová. Kai sa mi páči a som veľmi zvedavá ako sa jej vo firme bude dariť.

Inak nie je to zlý nápad. Ak ešte niekedy pôjdem do BB dám vedieť, môžme dať stretnutie :)

5 Sandy Sandy | 29. března 2016 v 20:28 | Reagovat

[4]: Super!
A ďakujem :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama